Ako herný priemysel učí hráčov gamblingu …

O čom bude dnešný článok? Bude o nákupoch v našich obľúbených hrách. 

Keďže už dávno neplatí, že ak si zakúpite konkrétny herný titul, automaticky získate 100% dostupného obsahu, táto téma je viac ako aktuálna. Monetizácia (monetizácia je proces prevodu čohokoľvek do zákonných platobných hodnôt) funguje ako dobre namazaný stroj.  

Oplatí sa zamyslieť nad spôsobom, akým herné spoločnosti vyťahujú peniaze z vrecák hráčov aj po zakúpení herného titulu. Pamätáte si ešte na tzv. “in-app purchases” (nákupy v hre/aplikácii)? Tento trend je pomaly na ústupe. Pýtate sa prečo? Pretože generuje presne toľko peňazí, koľko si daná spoločnosť za daný objekt či subjekt v hre vypýta. A tu sa naráža na nechcenú morálnu hranicu (hra nemôže pýtať za skin, nech je akokoľvek unikátny, povedzme 100 €). Táto hranica značne bráni astronomickým príjmom z nákupov v samotných hrách stať sa ešte vyššími. Ak však do tejto rovnice zaradíme štipku gamblingu, všetko je inak… a odrazu nie je problém investovať v honbe za určitým objektom či subjektom mnohonásobne viac bez toho, aby si to hráči nejak extra uvedomovali. Herné spoločnosti moderným spôsobom nakupovania v hrách učia mladých, i tých starších, aktívnemu gamblingu. A to ma doslova desí… 

“Tento skin stojí 10 €. Zaplatím 10 € a dostanem skin. To je fér..” 

V prvom rade by som rád uviedol na pravú mieru fakt, že sa budem vyjadrovať globálne. Nebudem a ani sa nechcem navážať do konkrétnej hry za jej model nakupovania. To, aký model nákupu zvolí konkrétna hra, je na distrubútorovi/developerovi samotnej hry a ich rozhodnutia treba buď plne rešpektovať, alebo sa jednoducho na danú hru vykašľať v zmysle - nepáči sa mi to, tak to nebudem podporovať a hru si užívam tak, ako som ju kúpil.  

Štandardný model nakupovania v hrách garantuje príjem určitého objektu za konkrétnu, vopred stanovenú cenu. Povedzme, že si chcem v hre zakúpiť skin na moju obľúbenú postavu. Viem, že základný model je zdarma, pretože bol v hre od času, keď som ju kúpil. V skutočnosti nebol zdarma a malou časťou sa podieľal na celkovej cene hry. V praxi teda nákupom samotnej hry platíte za “základný balíček obsahu”. Za ten nemusíte nič priplácať. Najčastejšie obmedzenie v tomto prípade býva odomykanie po čase. Nemusíte mať hneď od začiatku k dispozícii všetko, čo hra obsahuje. V praxi to kvitujem, vie byť extrémne zmätočné, ak si menej skúsený hráč zapne komplexnú hru a odrazu na neho vybehnú desiatky herných charakterov, z ktorých má každý jeden unikátne vlastnosti a herný štýl. Ale vráťme sa k podstate veci … 

Kúpil som si teda za 10 € skin na postavu, ktorú mám rád. Ako hráč rozumiem tomu, že developer musel na vyhotovenie tohto skinu vynaložiť určitú prácu a ja, ako konzument tohto obsahu, mu za tu prácu veľmi rád zaplatím. Presne tak, ako na pultíkoch kamennej predajne, vidím, koľko musím za danú vec zaplatiť. Stojí 10 €, zaplatím 10 €, dostanem presne to, o čo som si žiadal.  

Takýto systém je jednoduchý, familiárny a pochopiteľný aj pre malé dieťa.  

“Tento skin stojí 10 €. Toľko veľa za skin?! To nedám…. ” 

Samozrejme, že existujú hráči, ktorých nejaký nákup v hre extra nezaujíma. Ak ide však len o konkrétnu sumu, ktorú nie je hráč ochotný pri dodatočných nákupoch prekročiť, tento fakt sa dá veľmi jednoducho zvrátiť. Herné spoločnosti sa značným spôsobom inšpirovali jednoduchým gamblingom. Stačí, ak dá hráč, povedzme, jedno euro a má šancu na získanie objektu za dvoj, troj, štvor, desať alebo až 100 násobnú hodnotu. Aj ten najviac skúpy hráč si s určitosťou povie, jedno euro? Veď to je nič, to dám. Predsa mám šancu na zisk niečoho, čo je x násobne cennejšie. V praxi však hráč môže, samozrejme, (a vo väčšine prípadoch to tak aj býva) získať buď takmer nič, alebo získa odmenu, ktorá približne v rámci internej ekonomiky zodpovedá konkrétnej ivestícii. Dámy a páni, predstavujem vám aktívny gambling v hernom priemysle.  

Ako to funguje? 

Funguje to pritom úplne jednoducho. Herná spoločnosť si stanoví pravidlá internej ekonomiky. V praxi nejde o nič ťažké. Štúdio si stanoví internú menu, jej nominálnu hodnotu oproti reálnym peniazom a systém môže začať produkovať peniaze.  

Začína sa to pritom celkom nevinne. Povedzme, že máte v konkrétnej hre postavu alebo profil, ktorý postupne, ako hráte, získava určité skúsenosti. Tieto skúsenosti sa neskôr prehupnú až k zisku vyššieho levelu. Presne tento moment je obrovská šanca na rozbehnutie obrovského kolotoča.  

Herná spoločnosť vám za postup v hre (získanie levelu) ponúkne úplne zadarmo svoj produkt, ktorým je v tomto prípade, povedzme, truhla, ktorá ukrýva trojicu predmetov. Hráč, samozrejme, ani len netuší, aké predmety v danej truhle nájde. Získa ju však a je vysoko pravdepodobné, že keďže bola zdarma, tak ju aj otvorí. Po otvorení sa na hráča za pomoci sprievodných animácií vyrojí dvojica/trojica/štvorica objektov, ktoré môžu reprezentovať buď rôzne vizuálne vylepšenia hry (skiny), internú menu (goldy) alebo duplicitu niečoho, čo už máte.  

V tomto momente si hráč povie: “Paráda, ak budem hrať dostatočne často, nemusím nič platiť a z truhličiek mi popadajú super veci.” Realita je však iná.   

Áno, stále platí fakt, že ak sa budete denne venovať hre hodiny a budete progresívne napredovať a "expiť" svoju postavu/profil, budete pravidelne či nepravidelne odmenení. Vaša odmena bude však variabilná, je závislá od náhody a celkovo takmer nikdy nebude korešpondovať s množstvom úsilia, aké ste museli na jej získanie vyvinúť na začiatku hrania. V skratke, čím dlhšie budete hrať, tým ťažšie bude pre vás získať odmenu, ktorá bude pre vás relevantná. Zadarmo... 

Časom vás to, samozrejme, prestane baviť a mnoho z nás si povie, “utopil som v tej hre hodiny času, odmeny v podobe truhličky s odmenou prichádzajú čoraz menej často, a okrem nových skinov a itemov v hre nemám celkom moc čo riešiť”. Vtedy sa môžu zasa stať tri veci.  

BUĎ zapadnete do skvelo namazanej monetizácie a začnete si za účelom získania odmeny kupovať tieto truhličky za pomerne málo penazí vo viere, že vám z nich vylezie niečo, čo už mesiace hľadáte, pretože sa to ani samostatne kúpiť nedá a jediný spôsob, ako to získať, je donekonečna rotovať truhličky a spoliehať sa na náhodu. 

ALEBO si daný objekt kúpite za hotové (pozor toto nie vždy ide, niektoré unikáty, poprípade doslova DLC (napr. COD BO3) predmety nezískate inak, ako z podobnej truhličky). Toto však celkovo nie je ono, pretože časom dostanete chuť na ďalší, potom na ďalší, v skratke vyhodíte veľa peňazí. 

TRETIA MOŽNOSŤ je úplne sa na danú monetizáciu vykašľať. Treba si uvedomiť a hlavne spočítať, aká je šanca, že vám reálne z truhličiek popadajú veci, ktoré chcete/potrebujete. Taktiež si treba uvedomiť, že herné spoločnosti nemusia a ani nezverejňujú algoritmus na výpočet náhody dropu (drop = objekt, ktorý vypadne z truhličky). V praxi môže byť teda šanca na pád vami loveného produktu 1/1000000, čo je percentuálne vyhodnotené ako 0,0 nič…. 

Prečo to funguje a prečo sa tento systém tak skoro nezmení?  

Ak sa teda ako hráč a aj ako nehráč zamyslím znova nad riadkami, ktoré som vyprodukoval, musím konštatovať, že ide skutočne o bohapustý hazard. Nič viac, nič menej. Hráč je vždy len hráč. Má tendenciu hrať, riskovať, dúfať v zisk niečoho unikátneho/veľkého/vzácneho. Hráč, ako zástupca spoločnosti, je najviac zraniteľným objektom na monetizáciu podobného typu. Samozrejme, ak sa niekomu podobný systém páči, proti gustu…. 

Treba si však uvedomiť, že hráčmi nie sú len osoby staršie ako 18 rokov. Tento systém majú k dispozícii rovnako aj deti. Deti, ktoré dokážu narábať s modernými technológiami tak, ako sa nám v ich veku ani len nesnívalo. Deti, ktoré majú od štrnástich rokov založený účet v banke, poprípade majú zriadený paypal na nákup hier zo steamu, či inej internetovej služby. Nie každé dieťa získa dostatok informácií o gamblingu, a tak si možno ani neuvedomuje, čo kupovaním pekných animovaných truhličiek robí. Získava návyk, ktorého sa v budúcnosti len tak ľahko nezbaví.  

… a potom sledujeme a náramne sa bavíme na videách na YouTube, kde matka šialene kričí na svoju ratolesť za to, že jej z kreditky stiahol stovky eur za nákup “truhličiek”. “Zabijem ťa”, “Ty nie si normálny”, “Pôjdeš do decáku”.. toto sú vety, ktoré v daných videách počúvame. V praxi to nie je veľmi vtipné a možno si ani samotný rodič nie je vedomý, že dieťaťu chýba iba výchova a dostatok vzdelania na pochopenie, čo spravil zle a prečo je niečo, ako krádež peňazí z cudzej karty, nemysliteľné. Deti a adolescenti si často neuvedomujú reálnu hodnotu peňazí. Nemusia ich zarábať, a tak nevidia množstvo úsilia, ktoré je potrebné vyvinúť na získanie finančnej odmeny.

A tak konajú tak, ako ich to učí “škola života”. A “škola života” už dávno nie je len o vlastnom vedomí a svedomí. Dennodenne prichádzame do styku s monetizáciami, o ktorých ani nevieme. Podprahová, či skrytá reklama, poprípade takto skrytý hazard je niečo, s čím sa stretávame pravidelne. Ťažko sa teda hnevať na naše ratolesti, ktoré si myslia, že konajú vedome a rozumne. V skutočnosti je všetko inak...  

No a teda späť k pôvodnej otázke, prečo sa tento systém tak skoro podľa môjho názoru nezmení? Samozrejme, nie som žiaden Nostradámus, ide o špekuláciu. I tak si dovolím čerpať z historického príkladu kasín.  

Kasína, aké ich poznáme z filmov, alebo aj z nákupných centier, či obyčajných krčmičiek, sú tu odjakživa. Napriek tomu, že existuje nespočetne veľa ľudských životov, ktoré gambling doslova zdevastoval, kasína stále stoja. Stoja, pretože je to dobrý biznis, či už pre samotné kasíno, jeho prevádzkovateľa, ale samozrejme, aj pre štát. Prečo by sme zakazovali niečo, čo je profitabilné pre každú stranu? Teda, skoro každú. Koncový užívateľ, hráč, po čase nezíska, samozrejme, ani euro navyše oproti svojmu vkladu. Jediné, načo chodí do kasína, je uhasenie svojej závislosti. Tá sa ozýva viackrát denne a podvedome dáva najavo šancu k získaniu ušlého zisku.

Hráč sa teda zoberie do kasína a skúša ďalej, ďalej točí nezmyselné “truhličky” vo viere, že už mu konečne padne vysnívaný item/skin/čokoľvek. Vôbec si pritom neuvedomuje, že aj keď sa tak stane, podnieti ho to len k ďalšej a ďalšej investícii. Áno, príde vysnívaná odmena, z ktorej sa hráč bude tešiť. Tento pocit sa však veľmi rýchlo zmení na vášeň a hráč sa dostáva hlbšie do monetizácie skôr ako sa stihne prestať tešiť zo zisku “vzácnej” odmeny. “Začalo to padať, otváram ďalej”! Peniažky sa pritom sypú z účtu na účet hernej spoločnosti nezvratným tempom.   

Na druhú stranu, prečo nie?  

Ak si uvedomujete riziká, nevýhody a neférovosť takéhoto “obchodu” a napriek tomu túžite participovať, nech sa páči! Ako sa vraví, všetko s mierou. V tomto prípade to platí snáď stokrát. Samozrejme, je to každého osobná vec, kto koľko peňazí vrazí do herného priemyslu. Niekomu nerobí problém investovať desiatky, až stovky eur do podobných “truhličiek” s nejasným dropom bez mihnutia oka. Ak si to niekto môže dovoliť, prečo nie? Zlaté pravidlo hazardu predsa je “len za veľké prachy sa dajú vyhrať veľké veci” a toto je obrovská pravda. Ak si toto uvedomujete a idete do systému s triezvym vedomím pravdy a reality, do toho.  

Ak máte však doma ratolesť, ktorá sa rovnako ako jej mnohí rovesníci zabávajú videohrami, investujte pár minút času do vzdelania svojich detí. Vysvetlite im do akého systému sa vrhajú a dajte im jasne najavo, že sa púšťajú do neistej investície, za ktorú môžu dostať doslova nulovú odmenu.