Výskumníci z univerzity v Rochester upravili povrch kovov tak, aby dokázal zostať úplne suchý a jednoducho sa sám čistil.
Možno si poviete, že veď už dlhšiu dobu existujú hydrofóbne materiály, ktoré dokážu rýchlo odpudzovať vodu a iné tekutiny. Nevýhodou u týchto materiálov je, že väčšinou spoliehajú na rozličné chemikálie, ktoré sa časom môžu vytratiť a látky tak zostanú bez ochrany.
Profesor Chunlei Guo s kolegami z univerzity v Rochesteri našli spôsob ako upraviť povrch materiálov tak, aby zostal permanentne super hydrofóbny, inak povedané, aby bol už navždy odolný voči vode. Tuto vlastnosť docielil s použitím femtosekundových laserov, ktoré vystreľovali extrémne výkonné pulzy počas veľmi krátkej doby (femtosekunda je milióntina z miliardtiny sekundy, alebo číselne je to 0,000 000 000 000 001s). Ide o dostatočné silný lúč, ktorý dokáže vyryť do kovu nanoštruktúru a zmení tým vlastnosti jeho povrchu.
Tento tím vedcov už v minulosti použil femtosekundové lasery pre tvorbu hydrofilných materiálov, ktoré boli tak efektívne, že dokázali priťahovať vodu, ktorá tiekla aj hore kopcom. Použitím 65 femtosekundových laserov s rýchlosťou pulzov až 1000 za sekundu boli teraz vedci schopní premeniť štruktúru platiny, titanu a mosadze tak, aby úplne odpudzovala vodu. Štruktúra, ktorú vytvorili predstavovala pole s mikroskopickými drážkami, ktoré boli neskôr pokryté 5 až 10 nanometrov hrubou vrstvou.
Výsledkom je materiál, ktorý úplne odráža vodu od svojho povrchu. Navyše tiež zostáva zamatovo čierny a to z každého uhla pohľadu a dokáže sa sám čistiť. Samočistiacu schopnosť demonštroval Guo zašpinením povrchu nečistotami z vysávača. Podľa slov vedcov stačili 3 kvapky vody na odstránenie asi polovice týchto nečistôt. Asi tucet kvapiek sa postaral o to, že bol povrch úplne bez akýchkoľvek nečistôt. Takýto ľahko samostatne čistiaci materiál by v reálnom svete mohol čistiť napríklad dážď či rosa.
Tento objav by mohol nájsť uplatnenie aj pri zbere dažďovej vody v rozvojových krajinách či vo výstavbe latrín, ktoré by tak stále zostávali čisté a s menším množstvom baktérií aj bez splachovania. Uplatnenie by sa našlo aj v leteckej doprave kde by sa na lietadlách vo vzduchu nevytvárala nebezpečná námraza. Pekná je tiež predstava solárnych panelov, ktoré by vďaka čiernej farbe dobre priťahovali svetlo a neboli by nikdy špinavé.
Vedci však musia ešte nájsť spôsob ako ich techniku aplikovať na iné ako kovové materiály. Taktiež musia výrazne vyladiť proces úpravy materiálov nakoľko momentálne im trvá upraviť 1 palec štvorcový materiálu (6,4516cm2) asi jednu hodinu.
Zdroj: gizmag
MQ
Miroslav Jurčík
passco
Pjetro de
MQ
Pjetro de
passco
asdadsad
mano8