EN
  1. Domov
  2. Intel Core i7-6700K a i5-6600K Skylake proti Haswell i5-4690 – prišiel už čas na upgrade?

Intel Core i7-6700K a i5-6600K Skylake proti Haswell i5-4690 – prišiel už čas na upgrade?

  • 18.8.2015
  • prečítané 27949x

Kapitoly článku

Zhodnotenie a záver

MSI Z170A Gaming M7

MSI pokračuje v dobrých šlapajách u novej 100-série Intel čipsetov. Zmenený dizajn pôsobí atraktívne, no dobré funkcie zostali. Doska vďaka čipsetu neposkytne len 6 SATA3 portov, ale až 2 M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps pričom nechýba ani podpora NVMe protokolu, čo ocenia majitelia veľmi rýchlych SSD. Zostali prítomné aj tlačidlá a máme tu novú funkciu automatického pretaktovania Game Boost, ktorá sa ukázala ako zaujímavá a funkčná. Jedinú výčitku k nej mám a to, že do procesora púšťa zrejme až zbytočné vysoké napätie, ktoré zvyšuje spotrebu a teploty.

Nechýba niekoľko USB portov, pričom tu máme aj 2 najrýchlejšie USB 3.1 Gen 2, z ktorých jeden je typu C. Ešte neexistuje veľa zariadení, ktoré by ho vedeli využiť, no doska je pripravená aj do budúcnosti. Naročnejších overclockerov potešia aj drobnosti ako tlačidlá či rôzne prepínače na doske vrátane diagnostického displeja. Rád by som na doske videl 2 BIOSy, ktoré predstavujú určitú poistku, no výrobca to zachraňuje aspoň funkciou BIOS Flashback+. Čo sa týka cenovky tá nie je nízka a začína na 230€, zatiaľ čo priameho predchodcu MSI Z97A Gaming 7 kúpite už aj pod 200€. Je však potrebné uvedomiť si zmeny a novinky na doske vrátane DDR4 pamätí a čipsetu Z170. Navyše ide stále o novinku a tak sa dá očakávať pokles ceny. Ak však nevyužijete OC funkcie ako Game Boost či Flashback bude pre vás asi vhodnejší nižší model Gaming M5, ktorý sa líši iba týmito funkciami a počtom USB portov, no predáva sa o 40€ lacnejšie.

Horšie je, že s kúpou tejto dosky musíte kúpiť aj patričný procesor a DDR4 pamäte čiže vás celkový upgrade vynde draho. Takto by sme však mohli vyplakávať pri každom príchode nových technológii. Treba sa s tým asi len zmieriť a rozmyslieť si či chcete prejsť na novú platformu, alebo vám úplne vyhovuje súčasná. Ak sa rozhodnete pre prechod môžem dosku Z170A Gaming M7 iba odporúčať. 

 

MSI Z170A GAMING M7
Plusy
Mínusy
- nový, zmenený dizajn je atraktívny
 
- 2x rýchle M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps a  podporu NVMe rozhrania
 
- 2x interné USB 3.1 Gen 1 konektory
 
- 2x M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps a podporou  NVMe
 
- otočné tlačidlo Game Boost
 
- tlačidlá a prepínače pre overclockerov
 
- prehľadný BIOS s množstvom nastavení
 
- diagnostický displej
 
- BIOS Flashback+
 
- pribalený softvér (Command Center)
- Game Boost pri pretaktovaní pustí do  procesora viac ako 1,4V
 
- výraznejšie vyššia cena v porovnaní so Z170A  Gaming M5
 
 

 
 
 

Intel Core i5-6600K

A teraz to, kvôli čomu ste sem prišli. Porovnanie noviniek medzi sebou a so starším procesorom generácie Haswell. Pri tomto porovnaní som bol zvedavý najmä na súboj Core i5-6600K a Core i5-4690, ktoré sú prakticky totožné až na rozdiel v otvorenom násobiči u novinky a výrobný proces. Dobre je tak na týchto procesoroch vidieť kam sme sa posunuli s výkonom za 2 generácie (netreba zabúdať na Broadwell). Keď sa pozrieme na výsledky od SiSoft Sandra Procesor Arithmetic (do úvahy beriem DDR3 s CL9) až po PCMark 7 zistíme, že nárast výkonu Core i5-6600K oproti Core i5-4690 je 5,04%. Najväčší výkonnostný skok zaznamenala novinka v Cinebench v multi core teste kde vyhráva až o takmer 12%, no inak je to tesné a v 2 testoch má navrch dokonca Haswell, i keď iba veľmi tesne. Suma-sumárum, ak prejdete z Haswell na Skylake s porovnateľným procesorom počítajte s nárastom procesorového výkonu asi 5%. Existujú samozrejme prípady či aplikácie keď bude tento skok výraznejší, no o veľkú revolúciu nejde.
 
 

 

 

Intel Core i5-6600K
Plusy
Mínusy
- jednoduché pretaktovanie a to až na 4,7GHz  pri nízkom napätí a s teplotami, ktoré lepší  chladič skrotí
 
- možnosť taktovať cez BCLK
 
- kombinácia s čipsetom Z170, ktorý ponúka  mnoho noviniek ako DMI 3.0 a 20 PCIe 3.0  liniek
 
- podpora pre DDR4 alebo DDR3L (závisí od  výrobcu základnej dosky)
 
- iGPU zaznamenala markantný nárast výkonu
- vyššia cena ako u predchodcu (navyše bez  chladiča čo však nie je tragédia, ale Intel ušetril)
 
- oproti Haswell i5-4690 iba cca 5%-ný nárast  výkonu

 

Intel Core i7-6700K

Zatiaľ najvýkonnejší Skylake model, ktorým je Core i7-6700K má oproti Core i5-6600K výkonnostne navrch asi o 32%. Nezabudajme však, že tento procesor má HyperThreading a v multivlákonvých testoch mal tak výrazne navrch. Ak by sme tieto testy nebrali do úvahy dostaneme nárast výkonu asi 13% čo stále nie je zle. Procesor sa však predáva asi o 100€ drahšie. "Na frak" dostala však grafická časť u Haswell procesora. Intel výrazne zapracoval na grafickej časti a tá ponúkne takmer až o polovicu lepší výkon čo je výrazny posun vpred. 
 
 

Čo sa rozdielu medzi DDR3a a DDR4 pamäťami týka nie je to žiadna sláva. Áno, syntetické benchmarky vykazujú merateľný rozdiel, no potom prídu na radu testy procesora či iné testy, ktoré sa jednoducho nesústredia iba na pamäťovú priepustnosť a zistíme, že prechod na DDR4 až takú významnú rolu nehrá. V niektorých prípadoch dokážu DDR3 pamäte s nízkym časovaním prekonať DDR4 pamäte s vyššou frekvenciou, nehovoriac o tom, že pri bežnom používaní nemáte šancu spoznať rozdiel.
 
Pozreli sme sa na procesory, trošku na ich grafickú časť a na DDR4 pamäte, no ani jeden z týcho komponentov by ma z Haswell-u nemotivoval na prechod na Skylake. Horúcim želiezkom v ohni však môže byť čipset Z170, ktorý prichádza s významenjšími novinkami. Podpora množstva USB 3.0 poteší, no vítané je "zosilnenie" DMI rozhrania a najmä výrazný upgrade PCIe 3.0 liniek, ktorých je až 20. Už sa tak nemusíte obmedzovať s kartami do PCIe či do M.2 slotov a s týmto čipsetom prichádza bežne na dosky dvojica M.2 s rýchlosťou 32Gbps. Vítaná je aj natívna podpora NVMe rozhrania. S prídavným Alpine Ridge radičom navyše prichádza aj Thunderbolt 3.0 či najrýchlejšie USB 3.1 Gen 2. Pri každom z dnes testovaných komponentov však majte na pamäti, že nemôžete vymeniť iba jeden z nich, ale všetky. Upgrade tak nebude najlacnejší.

 

Intel Core i7-6700K
Plusy
Mínusy
- jednoduché pretaktovanie a to až na 4,8GHz  pri nízkom napätí a s teplotami, ktoré lepší  chladič skrotí
 
- možnosť taktovať cez BCLK
 
- kombinácia s čipsetom Z170, ktorý ponúka  mnoho noviniek hlavne DMI 3.0 a 20 PCIe 3.0  liniek
 
- podpora pre DDR4 alebo DDR3L (závisí od  výrobcu základnej dosky)
 
- iGPU zaznamenala markantný nárast výkonu
 
- vysoký výkon, v niektorých situáciach doťahuje  i7-5820K  (ide o najvýkonnejší mainstream CPU  do desktopu?)
- vyššia cena ako u predchodcu (navyše bez  chladiča čo však nie je tragédia, ale Intel ušetril)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdá sa, že MSI to s doskami bude vedieť aj u novej Intel generácie. Z170A Gaming M7 pokračuje v skvelých šlapajách Z97 Gaming 7 a dosku je radosť vlastniť. Nezostáva tak nič iné, iba udeliť ocenenie "tip redakcie".
 
 
 
 
 
Testovaciu vzorku procesora Intel Core i5-6600K a základnej dosky Z170A Gaming M7 zaslala spoločnosť MSI.
 
 
 
 
 
 
 
Testovaciu vzorku procesora Intel Core i7-6700K zaslala spoločnosť Gigabyte.
 
 
Tagy Intel procesory MSI základné dosky Intel Core i7-6700K Intel Core i5-6600K Intel Z170 MSI Z170A Gaming M7
Komentáre (21)
Pjetro de
18.8.2015 - 08:30
Strucne: upgrade znamena komplet zmenu platformy: fosna, CPU, RAMky a chladic (ktory sa nedodava). Ideme odzadu, chladic: kto chce vykon ozaj vyuzivat, BOX atrapu musi aj tak nahradit, starej mame staci aj BOXovy, stara mama ale nema Ci7 4790K a ani nebude mat 6700K a bola by nacisto blba, keby 4790K "upgradla" na 6700K. RAM: DDR4 zacina a VZDY VZDY VZDY VZDY VZDY to bolo tak, ze ked zacinala nova generacia DDR, tak v zaciatkoch bola pomalsia jak zabehnute rychle modely predoslej generacie. Okrem toho RAM NIE JE uzke ziadneho systemu ani take dva 16 MiB 66,6 MHz 72pin SIMM moduly pri Pentiu MMX ci K5 s priepustnostou par stoviek MB/s (latencie su stale 50-70 ns, to sa nezmenilo 2 dekady, stupaju iba kontinualky, detto pri HDD ... marketingove hausnumera 8,9 ms sa uz pri HDD ani neuvadzaju, lebo to nikoho nezaujima), ked cache system CPU bol mnoho desiatok nasobne pomalsi jak dnes a Ultra ATA 33,6 ci 66,6 disk mal vtedy teoreticku priepustnost 33 ci 66 MB/s, prakticky mali take disky kontinualku 10-12 MB/s. RAM nie je v ziadnom systeme uzke hrdlo, ani moja 1066 MHz CL5 DDR2 ekvivalentna 1333 CL7 DDR3 alebo 1600 MHz CL9. RAM moze byt brzda jedine kapacitou, ale nie rychlostou. Upgrade RAM kvoli rychlosti je blbost najhrubsieho zrna. CPU: no comment. Samozrejme sa upgrade neoplati. Nepribudla JEDNA JEDINA instrukcna sada, len tusim fixli TSX. IPC vyssie v porovnani s Haswellom o par %? No uplne uzane. Signifikantne stupol iba vykon iGPU, co je 99% userom suma-fuk. Hrac a GPGPU drtic ma dedikovanu grafiku (pretoze tam je to nutnost) a na svetko ostatne (okrem 4K H265) staci aj 3-rocne APU ! Fosna s novym chipsetom: to je to jedine, kde ma zmysel uvazovat o upgrade. Ale uograde kvoli fosni? Doteraz bolo pojmom upgrade vzdy myslene kvoli vykonu/kapacite a nie vymozenostiam fosne.
Uzivatel
18.8.2015 - 13:26
Pozeram ze procesor vyzera ako stare athlony xp v strede kusok kovu a zvysok kuprexid setria na materialy?Dost ma sklamalo ze ziadne nove instrukcie nesu nejake sse5 x265 hardwerove dekodovanie enkodovanie no vyzera to tak ze ja stale ostanem pri mojom sandy bridge par percet v hrach nepotrebujem ja potrebujem hgardwerove enkodovanie starych x264 na x265 tento chip ma nema cim oslovit na to co potrebujem je nepouzitelny
Pjetro de
19.8.2015 - 13:27
O "x265 hardwerove dekodovanie enkodovanie" sa stara iGPU v APU, nie CPU cast. Skylake je prve APU Intelu, kde je HW podpora standardu HEVC H265 uplna (farebka hlbka, faberny priestor, rozlisenie, fps). Ak by si chcel na dekodovanie (t.j. pozeranie) a enkodovanie (t.j. vytvaranie) videi pouzivat CPU cast, tam je zatial vrchol SSE4 family.
Legend
19.8.2015 - 05:14
Znie to zaujímavo :) ale oplatí sa mi prejsť z i5 2500K na nejaký tem Skylake? či radšej počkať na niečo novšie?
Pjetro de
19.8.2015 - 13:39
A) IPC vykon je velmi podobny, pravda SandyBridge je na rovnakych frekv. o nejakych 15% menej vykonny. Ale to neni ziadna tragedia to neni ziadny dovod na upgrade. Ani Duron 700 MHz nikto neupragoval na Duron 800 MHz, bol by blb. Ked mal taku psychicku potrebu, radsej tu 700vku pretaktoval. Upgrade si dal az na nejaky 2-3x vykonnejsi Athlon XP 2000+ a viac. B) Na CPUworld si porovnaj instrukcne sady 2500K a 6700K, a porozmyslaj, ci ti vyhovuje rozdiel vo vybave instrukcnych sad a ako vyuzijes tento rozdiel v podpore instrukcnych sad. Teda inak ci nejako intenzivne vyuzijes tie sady, ktore ma navyse 6700K oproti 2500K. Netusim ci nieco ubudlo ale skor nie. Ak ano, porozmyslaj ci ti nebude chybat nejaka sada, ktoru 2500K ma a 6700K nie. Napoveda: AES = HW podpora sifrovania (dobre napr. pri pouzivani TrueCrypt) ale to ma aj 2500. Rovnako ma aj SSE4. Neviem o nikom, kto by zivotne potreboval veci ako AVX, AVX2, BMI1, BMI2, F16C, FMA3 a novu a novo-opravenu TSX, ktoru snad nevyziva ziadny softver.
Kalo
19.8.2015 - 15:26
b)práve tie vektorové inštrukcie určujú IPC procesorov.
Pjetro de
20.8.2015 - 12:44
Heeeeee? To je ako keby znacka pneumatiky mala urcovat znacku auta ...
Kalo
20.8.2015 - 15:14
To prirovnanie je mimo rovnako ako všetky prirovnania áut k pc a pc k autám. Ale vskratke, operácie nad vektormi alebo FMA (fused multipy add) sú spôsobom, ako zvýšiť IPC procesora. Pretože jeho IPC je nemožné zvýšiť spracovaním "náhodných"(presnejšie nesúvisiacich) dát náhodnými inštrukciami (v takom prípade bude mať najnovšia i7 rovnaký výkon ako pentium 4 alebo obyčajný Atom). Ale ak sa využije to, že tie inštrukcie dokážu spracovať 6-8 operácií povedzme za takt, tak sa dostávame niekde úplne inde. Veľmi dobre to je vidieť na optimalizáciách v Intel kompilátore. Ak sa zistil Intel genuine procesor, tak sa použije AVX/SSE, inak sa to počíta "klasicky". Výsledok: 2GHz i3 >= 5GHz AMD.
Pjetro de
21.8.2015 - 10:12
A nemylis si ty nahodou IPC s vyuzivanim instrukcnych sad? 1) Aj AES mi zrychli spracu so zasifrovanym TrueCrypt imidzom asi 10-12 nasobne oproti CPU, ktory instrukcnu sadu AES nema. Ale tam cele caro AES konci. Nepomoze mi pri enkodovani videa. Detto ostatne vyvinute a v CPU hardverovo "zadrotovane" instrukcne sady. Napr. ked je kodek optimalizovany na vyuzivanie SSE4 family, tak moze byt enkodovanie videa s presne tymi istymi nastaveniami kodeku 2-3x rychlejsie ako na CPU, ktory SSE4 family nepodporuje. 2) Specifikacie jedneho modelu Core 2 Duo (arch. Conroe): hhttp://www.cpu-world.com/CPUs/Core_2/Intel-Core%202%20Duo%20E6600%20HH80557PH0564M%20%28BX80557E6600%29.html Specifikacie jedneho modelu Pentia 4 (arch. Netburst): http://www.cpu-world.com/CPUs/Pentium_4/Intel-Pentium%204%20640%203.2%20GHz%20-%20JM80547PG0882MM%20-%20HH80547PG0882MM%20%28BX80547PG3200F%29.html Aky tam vidis rozdiel v istrukcnych sadach? Kde je jake AVX, AVX2, FMA3, FMA4 .... napriek tomu ako dobre vieme, v 2006 nastala mala revolucia na poli CPU (aka sa uz nestane), ked IPC stuplo skokovo o 70-80%, SuperPI benchmark (vyuzivajuci x87 jednotku) napovie jake casy malo Pentium 4 a jake Core 2. Jedno jadro Core 2 na 2,4 GHz drtilo jedno jadro Pentia 4 na 3,6 GHz jak salat. IPC znaci jak CPU vnutorne pracuje a Pentium 4 pracovalo sakramentny blbo (navrhnute bolo pre vysoke frekvencie a dlha pipeline = nizke IPC). S IPC vlastne suvisi aj zakladny princip prace CPU na baze von Neumanovej/Turingovej architektury a boolovej algebre. A tam uz sme tiez na hranici.
Kalo
21.8.2015 - 15:18
A ako si myslíš, že sa dnes IPC zvyšuje? 1- Však jasné, tie inštrukcie majú obmedznenú využiteľnosť, ale aj tak napríklad v prípade AVX alebo SSE je myslím dosť široká. Navyše sa stačí pozrieť na testy a recenzie: drvivá väčšina ich používa benchmarky na nich založené. Konkrétne tuto, rendering(SSE), Sandra(stavím sa že inplementuje AVX) a zvyšok sú testy pamätí. A tam sa končí vedenie Skylake proti ostatným procesorom. 2- Core 2 implementovalo SSE 4/4.1 (alebo ako si to pomenovali), Pentium 4 nie. Povedal by som že to bol ten rozdiel v renderovaní a ostatných multimediálnych aplikáciách (aj hrách). A ak som správne pochopil tak aj implementácia algoritmu v SuperPI využije SIMD.... Aké ďalšie rozdiely v nich boli? Povedal by som že veľa nie. IPC neoznačuje, ako procesor vnútorne pracuje. Dlhá pipeline sa automaticky neznamená nízke IPC. Dokonca, ak nedochádza k výpadkom cache, tak bude dlhšia pipeline výkonnejšia (koniec koncov, sám Intel ju posledných pár rokov rozširuje). Viď asic čipy kde by som povedal dlhšia pipeline = vyšší výkon (samozrejme nedá sa to úplne preniesť na procesory). Súvislosť IPC a základného princípu práce cpu? Myslím že nerozumiem... A čo s tým má Neuman a Turing? IPC súvisí len so schopnosťou vykonať viac inštrukcií za jeden takt. Bodka. Žiadna architektúra, žiaden Turing. Dosiahne sa to len paralelizáciou na úrovní inštrukcií. A to: a) superskalárne: viac rôznych inštrukcií- implementačne náročné, je nutné riešiť závislosti pred aj po vykonaní, závažnejšie výpadky cache... b) SIMD: rovnaká inštrukcia nad celým vektorom- závislosti rieši kompilátor alebo samotný algoritmus, dá sa predvídať ktoré dáta majú byť v cache... Naozaj netuším ako inak si predstavuješ ten skok v IPC.
Pjetro de
21.8.2015 - 21:39
Predsa len, nemylis si IPC s vyuzivanim instrukcnych sad? Prirodzene ze SIMD sady zrychluju vypocty mnoho-mnoho-nasobne, kedze sa rovnaka instrukcia vykonava nad mnohymi datami. IPC spociva vo zvyseni efektivity prace CPU, bez uvazovania o instrukcnych sadach. Ako uz bolo vysvetlene na jednom nemenovanom SK-IT portali, je par krokov, ktore procesor potrebuje k tomu, aby vyplul nejaky vysledok, co je exactly a presne tychto 5: fetch instruction, decode instruction, execute instruction, access memory, write result. V idealnom pripade si schopny spravit tychto 5 ukonov naraz pre rozne ulohy v jednom jedinom takte. Teda, pekne povedane, v idealnom pripade, ze vsetko idealne bezi, si schopny dosiahnut idealne IPC exactly a presne rovne, prekvapivo, rovnych 5, kedze tychto 5 uloh sa urobi naraz. Samozrejme pri SIMD ti staci urobit jedna jedina z tych 5 na velikanskom mnozstve dat a aj tak je to efektivne jak svina, lebo je to SIMD. Ale neexistuje CPU, ktory by mal pre jedno vlakno tuto hodnotu nie 5, ale 10 alebo 20 alebo 50 alebo 100. https://en.wikipedia.org/wiki/Instructions_per_cycle Ako vysvetlis 50-60% rozdiel v IPC medzi AMD stavebnymi strojmi a Intel Ci7/5/3? Instrukcne sady maju takmer totozne. Odpoved: presne rovnako ako 80% rozdiel v IPC medzi Pentoim4 a Core2: samotna vnutorna mikroarchitektura CPU. Pr.: Intel Core 2 ma IPC 4 a AMD K10 ma IPC 3 (uzke hrdlo je dekoder). A postNehalem CPU tuto hodnotu posunul na samotnu teoreticku hranicu. Tazko niekto uvedie x86 CPU na sucasnom koncepte, ktoreho jedno jadro/vlakno na 2 GHz rozdrti jedno jadro/vlakno Ci7 na 5 GHz. To proste uz nejde. Tu mas hodnoty IPC niektorych dalsich kuskov od Pentia1 po Pentium4: Pentium 1 1.1 Pentium MMX 1.2 Pentium 3 1.9 Pentium 4 (Wil) 1.5 Pentium 4 (Nor) 1.6 Pentium 4 (Pre) 1.8 Pentium 4 (Gal) 1.9 Pentium D 2 Pentium M 2.5 Core 2 3 K6 II 1.1 K6 III 1.3 Athlon B 1.9 Athlon C 1.9 Athlon XP 2 Athlon 64 2.3 Athlon 64 X2 2.5 Via C3 0.85 Via C7 0.9 zdroj: http://brej.org/blog/?p=15
Kalo
22.8.2015 - 12:27
Skôr sa obávam, že celkom nechápeš princíp pipeline :/ https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cb/Pipeline,_4_stage.svg/375px-Pipeline,_4_stage.svg.png Jedna pipeline nedokáže dosiahnuť IPC rovné 5. Dokáže sa len blížiť 1 pretože k poslednej fáze (write-back) sa dostane vždy len jediná inštrukcia, ostatné inštrukcie v pipeline využívajú to, že keď je predošlá inštrukcia v neskoršej fáze, môže byť fáza decode/execute už idle. Tým sa zvyšuje IPC ale nie z 1 na X, zvyšuje sa z 1/X na ->1. Je vlastne nelogické že počet stupňov pipeline = IPC, potom by také Pentium 4 malo IPC cez 20 :D Na to aby si dosiahol IPC vyššie ako 1 potrebuješ viac pipeline teda superskalárny procesor. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/46/Superscalarpipeline.svg/300px-Superscalarpipeline.svg.png Len tak sa dostanú k poslednej fáze dve inštrukcie naraz. 60% rozdiel v IPC by som pripísal tomu, že Stavebné stroje zdieľajú jednu FPU na 2 jadrá (+ tá FPU je jasne slabšia). Takže má 2 dispatchre na 1 FPU, teda jeden z nich čaká. Inak samozrejme, sú tam rozdiely aj v logike procesorov, ale nie také, ktoré by spôsobili taký rozdiel IPC. Tiež rozdiel medzi Pentiom 4 a Core 2. Nechápem ako tomu môžeš pripisovať taký význam. Bola to len normálna evolúcia, niečo vyhodili, niečo posilnili... Prejavilo sa to v benchmarkoch a na tom aj zaožili reklamnú masáž, ale žiadna revolúcia v konštrukcii CPU to nebola. A IPC sa môže ešte bez problémov zvýšiť. Dokonca si som istý, že ak by v Skylake implementovali natívne 512 bitové AVX/SSE, tak by mal v benchmarkoch značný náskok. To sa ale asi nedozvieme keďže Intel bude bez schopnej konkurencie len ďalej ryžovať ako doteraz. To ale neznamená že sme sa dostali na nejaký limit ktorý už nebude možné súčasnou koncepciou prekonať. ps.: "Ale neexistuje CPU, ktory by mal pre jedno vlakno tuto hodnotu nie 5, ale 10 alebo 20 alebo 50 alebo 100." Rusi nedávo propag(and)ovali cpu čo mal pri stovkách MHz vyšší výkon ako i7. Viem že sa jednalo o VLIW archtektúru ale nevidím dôvod, prečo by aj x86 nemôhla prebrať jej vlastnosti rovnako ako ich prebrala architekrúram RISC.
Pjetro de
22.8.2015 - 17:51
Jo, v niecom mas pravdu, s tou pipeline je to jasne. A ak niekto vyda CPU na par 100 MHz co so svojim IPC rozdrti Ci7 a v SuperPI da 1M za 1/4 sekundy miesto 8-10 sekund, asi bude "troska" odlisny od Ci7. No a Netburst vs. Core 2? Nezartuj. To bola najvacsia udalost po roku 1993, ked prislo nieco podobne prevratne a superskalarne Pentium P5 na 75 MHz drtilo 486 DX4 na 100 MHz jak salat. Toto boli DVE najvacsie IPC revolucie v CPU svete: 1993 (486 vs. 586 aka Pentium) a 2006 (Pentium 4 Netburst vs. Core 2). K tym stavebnym strojom: je to blbe zapojenie a vykon mizivy, nechapem ze to nevideli uz pred vydanim. Ked to urobia v Zene jak hovori clanok: http://diit.cz/clanek/amd-zen-diagram-fpu, IPC razom stupne kvoli vacsiemu poctu pipeline a ako aj preto, ze je to konecne bude zasa plnohodnotne jadro s rozumnym zapojením fetch a decode a hlavne FPU vykon by mal byt vo vascine pripadov 4x (!!!!!!) vacsi (vo zvysku pripadov aj tak 2x vacsi), ponivac nebudu dve 128 bitove FPU na 2 jadra, ale dve 256 bitove FPU na jedine jadro! V stabevnom stroji sa sice pri jednom vlakne dokazali dve 128 bitove FPU spojit a byt ako jedna 256 bitova, to ale neni treba furt. S tymto si dokazem predstavit dorovnanie vykonu Ci7.
Kalo
22.8.2015 - 22:35
Nemusel by byť až tak odlišný. Vravím, stačilo by, ak by dostatočne posilnili FPU, ALU... samozrejme by bolo nutné prispôsobiť logiku k obsluhe toľkých queue, ale pri SIMD by to nemusel byť až taký problém... Potom by v IPC drvil všetky predošlé i7 (samozrejme, adekvátne tomu posilneniu) pretože drvivá väčšina dnes používaných benchmarkov z toho bude profitovať (pretože sú paralelné, s počtom prostriedkov zrýchľujú takmer lineárne, či už na úrovni vlákien alebo inštrukcií). Česť výnimkám ako SuperPI, ktoré budú z IPC profitovať len do určitého bodu, daného algoritmom ( https://en.wikipedia.org/wiki/Gauss%E2%80%93Legendre_algorithm ), ale takých benchmarkov je dnes veľmi mááálo a na priemernom IPC (udávanom Intelom) sa podpíšu minimálne. Nežartujem. Rozdiel medzi Pentium 4 a Core 2 alebo 486 a Pentium bol rovnaký, ako medzi napr Sandy a Ivy bridge. Hlavnú rolu tam ale hrala reklama: "Starý bol zlý, ale tuto je úplne nový ktorý s ním nemá nič spoločné a je dobrý". Technicky je ale prvé Pentium len 486 s viac (dvoma) pipeline a lepšími ALU. Samozrejme sa museli vysporiadať s novými problémami, ktoré to prinieslo, ale nebolo to nič nové ako keď sa to riešilo v 80' rokoch na RISC prosecoroch (presne, Pentium nebolo prvé superskalárne a revolučné v IPC). To isté Core 2. Tá zmena sa len môže zdať výrazná ale len preto, že na ňu mali v predošlých architektúrach priestor a boli k tomu donútení trhom, ale stále to bola len bežná evolúcia. O stavebných strojoch myslím nemá cenu diskutovať. Je jasné že neodhadni pomer medzi integer a float jednotkami (predpokladali, že to doplnia pomocou GP-GPU). Zaujímavejšie sú teórie o Zene :D Totiž, môže sa stať že to opäť neodhadli. Úvaha: majme rok 2016-17, uvedú Zen s IPC ako i7, alebo vyšším (vďaka HBM, ak by bola náhodou DDR pre i7 limitujúca) a Intel sa dostane do "šachu" (eDRAM drahá, 3dxpoint nedostupná). Čo môže robiť? Uvedie nový revolučný procesor s obrovským počtom pomalých ale zato vysokoefektívnych jadier (priepustnosť bude riešiť šírka zbernice). AMD tak bude môcť mať procesor s vysokým IPC, ale to mu nebude nič platné, pretože ním nemá šancu konkurovať hrubému výkonu stoviek menších jadier (dnes CPU vs GPU). Viem si celkom živo predstaviť, ako väčšina benchmarkov migruje s instruction na thread level paralelization. A dôsledok? Recenzentmi (opäť) odpísaný procesor, utopené miliardy vo vývoji a výrobe, ďalších pár rokov stratených vývojom novej architektúry... Viem, na tej úvahe je vidieť že je už sobota večer ( :D ), ale môže to byť celkom reálne. Stačí sa pozrieť, na to čo Intel v posledných rokoch robí: Zmenšuje jadrá, minimálne implementácie nových inštrukcií, zrušenie AVX512 v Skylake, snaha o Knights landing...
Pjetro de
23.8.2015 - 09:02
1993 a 2006 revolucia imho bola. A dost velka pre beznych pouzivaletov PC. Sak vykon na rovnakej frekvencii stupol vtedy vzdy takmer na 2-nasobok. Nie kvoli instrukcnym sadam, ale kvoli navrhu CPU. Napr. take Pentium P5 a Pentium P55 MMX sa lisili instrukcnou sadou MMX (a tusim vyrobnym procesom). MMX umoznovalo na rovnakej frekv. CPU az o 50% rychlejsie mutimedia (vlastna skusenost napr. zo zatazenia CPU pri prehravani 128 kbps mp3). Aj to bolo vtedy vitane, 50% narast vykonu pri multimediach. A SandyB vs. IvyB? SandyB vs. IvyB nebolo absolutne ale absolutne ale absolutne nic, iba die shrink. S tym mozno suvisia nejake energeticke naroky, TDP a veci okolo, ale v ziadnom pripade nie vykon. Nezda sa mi ze by jedno jadro IvyB bolo na rovnakej frekvecnii o 100%, o 50% ci dokonca ani o 10% vykonnejsia jak jedno jadro SandyB. Co sa tyka mnoho-desiatok-jadrovych CPU v netobooku/PC s malinkymi malo vykonnymi jadrami: myslim ze to nam nehrozi. To nebol ziadny problem hardverovo urobit/vyrobit aj pred par rokmi a mat nejaky 16-jadrovy 32-vlaknovy CPU s DTP 80W a s malilililinkatymi jadierkami jak najnovsieout-of-order Atomy a rozumnym mnozstvom cache. Taky CPU je ale pouzitelny jedine pri vysoko paralelizovanom nasadeni, kde bezi plno vysoko-narocnych uloh naraz. A to normalne pouzivanie PC/notebooku neni. Koniec koncov Knihght/Larabee je toho dokazom - cca 60 jadier ale je to len ako specificky akcelerator na specificke ucely.
Kalo
23.8.2015 - 12:35
Stojím si za tým, že jediná revolučná vec pri tých procesoroch bola reklama. To že bolo MMX v multimédiách rýchlejšie vďaka tomu, že implementovali SIMD inštrukcie je predsa v súlade s tým, že ak by v i7 zdvojnásobili šírku SIMD registrov tak by tiež podobne zvýšili výkon. Alebo nie? Podobne s počtom pipeline. Ak by ho k tomu niekto prinútil tak prečo by rovnaké zvýšenie paralelizácie, ktoré už pár krát použil neviedlo k zvýšeniu IPC? Medzi Sandy a Ivy (aj medzi všetkými ostatnými i7) bolo omnoho viac rozdielov, ako len napájanie. Nerobím v Intel assembly takže si celý zoznam nepamätám, ale na 100% je tam vždy zmena cache pamätí takže aj logiky, ktorá ich využíva, čo je pri out-of-order už prakticky celý procesor. Ďalej napríklad RR, čo je silne previazané s RoB, ktorý tvorí značnú časť logiky i7. A tak by sa dalo pokračovať až by ich bolo možno viac ako v tých "revolučných" procesoroch. Len to niesú tie také zmeny ktoré majú značný dopad na IPC. Dokážeš vymenovať aspoň 5, alebo ešte lepšie, jedinú úlohu ktorá sa nedá riešiť paralelne a potrebuje ju bežný používateľ? Ja začnem: Video? Ťažko. Hudba, rendering, web? Aj hry. Veď aj SuperPi, ktorý je prezentovaný ako single thread benchmark profitule z paralelizácie. Prakticky, každý program, ktorý požaduje procesor s SSE, alebo profituje so superskalárnych procesorov je vlastne paralelizovaný na úrovni inštrukcií. Dnes sa to obmedzuje na ILP pretože tam má Intel najvyšší výkon (v efektivite thread level pralelizacie môže byť na úrovni 10 rokov starých architektúr SPARC) ale ak by ho niekto donútil k tomu aby uviedol 100 jadrový procesor tak prečo nie? Prečo by sa to nemalo používať?
Pjetro de
23.8.2015 - 15:41
Pretoze dnes je vyhodne mat 8-jadrovy CPU a vykonnymi jadrami ako 100-jadrovy a prtavymi nevykonnymi jadierkami.
x3m
20.8.2015 - 09:54
Z 2500K sa neoplati upgradovat, pokial teda nechces nejaku brutalnu masinu za 100 000. Inak su rozdiely vo vykone CPU fakt na urovni par percent, co si v reali ani nevsimnes. Konecne by sa mohlo zobudit AMD a vypustit nejaky super CPU, ktory by to natrel vsetkym Intelom, aby sa konecne aj v Inteli zobudili, lebo to co posledne generacie predvadzaju sa uz neda ani evoluciou nazvat. Stale je to len tak preslapovanie na mieste.
Kalo
19.8.2015 - 09:30
Test jak remeň :D btw. čo si myslíte o tom, že Intel opäť posiela recenzentom golden samply? Respektíve aj do predaja, čo je dôvod, prečo je ich vo svete teraz taký nedostatok(kvôli recenziám amatérov-fanatikov). Mne to až príliš pripomína prvé testy Broadwellu, 4790k, toho pentia atď... teda že všetky mali ísť stabilne cez 5GHz. A najzaujímavejšie, že sa nad tým takmer nik nevzrušuje.
VašeMeno
19.8.2015 - 20:57
Posledná hra, čo ma bavila bol Half-Life 2. Tak isto ma už nebaví neprehľadná húšť intelovských procesorov, lebo tam marketing už dávno zvíťazil nad rozumom. V podstate to vždy boli šunty - a to už od 4004 a 8008, ktoré nikto na nič rozumné nepopužil. 8080 a 8085 dostali drvivo na frak od Z80, a tí amatéri z IBM zobrali do PC 8088 len preto, že nemali peniaze na M68000 (nemali ani na 8086). 80186/80188 boli prepadáky bez komentára, 80286 sa síce vydaril, ale zae Mkvosofťáci sa v tom čase len učili programovať, takže zmršili, čo sa dalo. 80386 bol katastrofa, ale tu sa začala úspešná politika Intelu výpredajom odpadu pod názvom 80386SX. Pokračovalo to skutočne drzým 80486SX, čo bol už nezakryte vadný výrobok marketingovo zabalený do predajného produktu. "Pokrok" pokračoval praskajúcimi 5V Pentiami vo veľkosti kachličky do kúpeľne a potom neskutočnými čudami Pentium II a Pentium III v pdobe krabíc na topánky - zrajme najneslýchanejšia drzosť, akej sa ktorýkoľvek výrobca dopustl na svojich zákazníkoch. Keď ich to omrzelo, tak sa síce vrátili k normálnym čipom, ale znovu vadným, tentokrát pod názvom Celeron. Chvíľka normality zavládla pri Pentiu 4 Northwood s hyperthreadingom, vzápätí však prišli vykurovacie Prescotty. Hoci prvým dvojjadrovým procesorom už bol - v skutočnosti hybridný integrovaný obvod - PentiumPro v desivom púzdre. Rast výkonu však stále v skutočnosti primárne zabezpečovalo zvyšovanie pracovnej frekvencie, unmožnené zjemňovaním litografie, no to beznádejne skončilo, lebo takt zamrzol po dobrodružnej ceste z 1,88 MHz (u 8080) na cca 4000MHz a tak zo zúfalstva prišli po Pentiách 4 všetky tie nezmyslené viacjadrá, keďže viac robotníkov nevykope jamu rýchlejšie, ale si čakanmi navzájom porozbíja hlavy. Je to ale perfektný odrb, lebo dvojprocesor skutočne pracuje skoro dvojnásobne rýchlejšie a tak si trtkovia mysleli, že to tak bude aj so štvor, osem, šestnésť, či 256-procesorom. Čo je pdobný podvod, ako cache pamäť. V skutočnosti štvrté jadro pridá nanajvýš 20% lebo tam u6 je bitka o zbernice. A v starších operačných systémoch (AT&T Unix SVR4) dokonca pridanie ôsmeho jadra už výkon zmenšilo. A to bol systém, ktorého licencia sa predávala v stotisícoch dolárov. Netvrdím, že operačný systém sa nedá ešte viac zoptimalizovať a že neexistujú špeciálne výskumné softy, ktoré na špecilány účel využijú všetky jadrá (napr. dolovanie bitcoinov, rendrovanie, či rátanie matíc) - len to už je stroj dobrý akurát tak na rátanie atómovej bomby. Každopádne Intel v tichosti zjavne prišiel na podobnú metódu varenia kremíka, ako na púti, či výrobni kebabov. Obežníku ktorý náhodou zvládne celý výrobný proces, tak, že neiktoré čipy aspoň ako tak fungujú je hneď pridelné nové typové označenie a je marktingom okamžite rozpredávaný, ako najväčšie výpočtové delo od poľudštenia opice. Reálny Windows ich však umne dokáže hravo všetky zbrzdiť tak, že medzi lacným Atomom a aj tou najnadupanejšou semičkou je relevnatnejší rozdiel v spotrebe elektriny (ktorý jasne vidno na účte z elektárne) než v pocitovom náraste výkonu. A to sa môžu všetky testy postaviť na hlavu ...
Igor010
28.11.2015 - 08:29
Čaute. Momentálne mám Core i5 760 2,8GHz + 8GB ram. Mal by pre mňa zmyslel upgrade čo sa výkonu týka na i5-6600K ?
Pridať nový komentár
Rady pre písanie
TOPlist