Myslíme si, že sme prvou civilizáciou na Zemi - ale je to skutočne tak?

Predstavte si, že pred mnohými miliónmi rokov dinosauri šoférovali autá cez mestá plné vysokých budov. V priebehu desiatok miliónov rokov sa však všetky priame dôkazy o ich civilizácii - jej artefakty a pozostatky - premenia na prach. Šialená myšlienka, že? Vieme naisto, že na Zemi neexistovali predchádzajúce priemyselné civilizácie, ktoré vyrástli a zanikli dávno predtým, ako sa objavili ľudské bytosti?

Je to presvedčivý myšlienkový experiment, ktorý Adam Frank, profesor fyziky a astronómie na univerzite v Rochesteri a Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie NASA, skúmajú v článku publikovanom v International Journal of Astrobiology.

"Gavin a ja sme nevideli žiadny dôkaz inej priemyselnej civilizácie," vysvetľuje Frank. Ale keď sa pozeráte na vzdialenú minulosť správnym spôsobom, objavia sa nové otázky o civilizáciách a planéte, ako napríklad: Aké geologické stopy zanechávajú civilizácie? Je možné odhaliť priemyselnú civilizáciu v geologických záznamoch, keď zmizne z tváre svojej hostiteľskej planéty? "Tieto otázky nás viedli k premýšľaniu o budúcnosti a minulosti oveľa iným spôsobom, vrátane toho, ako by mohla vzniknúť a zaniknúť akákoľvek civilizácia na planéte."

V spôsobe ako nastoľujú "Siluriánsku hypotézu", Frank a Schmidt vymedzujú civilizáciu jej spotrebou energie. Ľudské bytosti vstupujú do novej geologickej éry, ktorú mnohí výskumníci označujú za antropocén, obdobie, v ktorom ľudská činnosť výrazne ovplyvňuje klímu a životné prostredie. V antropocénu sa fosílne palivá stali stredobodom geologickej stopy, ktorú ľudia zanechajú na Zemi. Pri pohľade na Antropocénsku stopu Schmidt a Frank skúmajú, aké stopy ľudskej existencie budúci vedci dokážu zistiť. Týmto spôsobom uvádzajú aj dôkazy o tom, čo by sa mohlo zachovať, ak by priemyselné civilizácie ako naša existovali v milióny rokov vzdialenej minulosti.

Credit: University of Rochester illustration / Michael Osadciw

Ľudské bytosti začali spaľovať fosílne palivá pred viac ako 300 rokmi v začiatkoch industrializácie. Výskumníci poznamenávajú, že emisie fosílnych palív do atmosféry už zmenili uhlíkový cyklus spôsobom viditeľným v záznamoch izotopov uhlíka. Iné spôsoby, akými môžu ľudské bytosti zanechať geologickú stopu, zahŕňajú:

- Globálne otepľovanie, od uvoľňovania oxidu uhličitého po perturbácie cyklu dusíka z hnojív
- Poľnohospodárstvo, prostredníctvom značne zvýšenej erózie a sedimentácie
- Plasty, syntetické znečisťujúce látky a dokonca aj veci ako steroidy, ktoré budú geochemicky zistiteľné po milióny a možno aj miliardy rokov
- Jadrovú vojnu. Ak nastane, tak by zanechala nezvyčajné rádioaktívne izotopy

"Ako priemyselná civilizácia vytvárame zmeny vo výskyte izotopov, pretože spaľujeme uhlík," hovorí Frank. "Ale spaľovanie fosílnych palív nás môže ako civilizáciu skutočne zničiť. Aké odtlačky by toto, alebo iné druhy priemyselnej činnosti z dávno mŕtvej civilizácie, zanechalo po viac ako desiatkach miliónov rokov?"

Otázky, ktoré si položili Frank a Schmidt, sú súčasťou širšieho úsilia riešiť klimatické zmeny z astrobiologického hľadiska a nového spôsobu myslenia o živote a civilizáciách vo vesmíre. Pohľad na rozvoj a úpadok civilizácií z hľadiska ich planetárnych vplyvov môže tiež ovplyvniť to, ako budú výskumníci pristupovať k skúmaniu iných planét.

"Vieme, že dávny Mars a možno aj dávna Venuša boli oveľa obývateľnejšie ako teraz, a pravdepodobne raz budeme vŕtať tamojšie geologické sedimenty," hovorí Schmidt. "Toto nám pomáha premýšľať o tom, čo by sme tam mali hľadať."

Schmidt však poukazuje na ironickú stránku veci: ak civilizácia dokáže nájsť udržateľnejší spôsob výroby energie bez poškodenia svojej hostiteľskej planéty, zanechá za sebou menej dôkazov o tom, že tam bola.

"Chcete mať peknú veľkú civilizáciu, ktorá robí úžasné veci, ale to by nemalo tlačiť planétu do oblastí, ktoré sú pre civilizáciu nebezpečné," hovorí Frank. "Musíme nájsť spôsob výroby a používania energie, ktorý nás neohrozuje."

To znamená, že Zem bude v poriadku, hovorí Frank. Otázka je, či budú aj ľudia.

Môžeme vytvoriť verziu civilizácie, ktorá netlačí Zem do domény, ktorá je pre nás ako druh nebezpečná?

"Nejde o to "zachrániť Zem", hovorí Frank. "Bez ohľadu na to, čo robíme na planéte, práve vytvárame výklenky pre ďalší cyklus vývoja. Ale ak budeme pokračovať v tejto trajektórii používania fosílnych palív a ignorovať zmenu klímy, ktorú prináša, ľudské bytosti nemusia byť súčasťou pokračujúceho vývoja Zeme."

Autorka tlačovej správy: Lindsey Valich

Zdroj: www.rochester.edu, www.cambridge.org