Firma Scythe je na trhu o málinko viac ako 5 rokov. Za takúto krátku dobu sa stala synonymom výkonu a kvality a to nielen v segmente CPU chladičov. V dnešnom teste Vám predstavím ako ináč ... chladič :) konkrétne model SCASM-1000 - Andy Samurai Master.
Úvod
Model SCASM-1000 Andy Samurai Master nie je síce žiadnou novinkou, no okrem chladenia samotného CPU má čo ponúknuť aj spoločným chladičom FET-ov a chipsetu. Poďme sa pozrieť na jeho technické údaje, ktoré si potom nižšie aj stručne popíšeme.
Rozmery s, a aj bez ventilátora o chladiči dosť napovedia. Nie je to teda žiaden "maľúch" na spôsob BOX chladiča - fyzika nepustí. Do väčšiny matičných dosiek až na pár výnimiek s veľkými chladičmi FET-ov a chipsetu by ho nemal byť problém namontovať. Váha 685g nie je tiež najmenšia, no základné dosky by sa pod váhou tohoto chladiča prehýbať nemali.
Opis chladiča začnem od základne. Tá pozostáva z dvoch kusov medzi ktorými sú umiestnené rúrky heat-pipe. Prvá časť základne má zebezpečiť dobrý odvod tepla z povrchu CPU do rúriek heat-pipe.
Druhá časť základne má slúžiť ako chladič. Je vyrobená z poniklovanej medi a má rozmery kocky so stranou dlhou približne 5cm. Pomerne riedke rebrovanie tejto kocky by malo k dodatočnému chladeniu využiť vzduch z primárneho rebrovania. Vzduch ktorý tento pasív využije by mal byť potom smerovaný hlavne v pozdĺžnej osi rúriek heat-pipe.
Zo zloženej základne výchádza šestica rúriek heatpipe. Sú medené a sú povrchovo upravené ( Ni ) niklovaním. Rúrky heat-pipe odovzdávajú teplo hliníkovým rebrám. Rebrá využívajú systém MIFS - systém pre efektívnejšiu a rýchlejšiu výmenu tepla mezdi rebrami a heat-pipe rúrkami. Sú orientované vertikálne - vzduch z ventilátora cez ne teda fúka na matičnú dosku.
Priložený 12cm ventilátor by mal zabezpečiť dobrý prietok vzduchu medzi rebrami. Má 9 lopatiek 3-pinový konektor ( nedá sa teda ovládať pomocou PWM ) a využíva klzné ložisko ( veľmi tichá prevádzka, MTBF cca 30000 hodín - čo je cca 3,5 roka prevádzky 24/7 ). K chladiču je upnutý pomocou dvoch drótených úpiniek.
Jej vzhľad mi subjektívne pripomína encyklopédiu pre 5 ročné deti. Je preplnený obrázkami, ikonami, všeliakými štvorpísmennými skratkami a pribalený návod je v podstate zbytočnosť. :D
Po otvorení krabice ma málinko zarazilo to, že chladič až na dve vrstvy kartónu nie je z vrchnej strany už nijako chránený. Podľa môjho, znova asi subjektívneho názoru, by sa hodil aspoň nejaký kus polystyrénu.
Pod samotným chladičom sa v krabici nachádza menšia krabica so všetkými potrebnými doplnkami skrytými v spoločnom sáčku.
Po jej vybalení sa na nás usmieva multijazýčný, nie však slovenský návod. V tomto prípade nám musí stačiť angličtina, alebo ostatné jazyky. Ďalej je to balenie bielej silikónovej teplovodivej pasty, ktoré svojim objemom vystačí na niekoľko použití. Má to však jeden háčik - pasta po odstrihnutí vrcholu obalu potom môže kedykoľvek "vyčvrknúť" a zababrať všetko naokolo. Mal som si pri jej "dočasnom odkladaní" dávať väčší pozor :).
Medzi doplnky sa samozrejme počíta dvojica klipov pre socket 478, ďalej sú to klipy pre známy 775 a do výbavy samozrejme patrí dvojica spoločných klipov pre sockety 754, 939, 940 a AM2. Spomínané klipy sú súčasťou patentovaného systému VTMS - Versatile Toll-Free Multiplatform System. Ide o univerzálny systém na upínanie chladiča k základnej doske bez nutnosti použitia náradia. Stačia iba ruky - odskúšané :).
Na obrázku nižšie je tradičná fotka so skrutkou, ktorá má už po určitej dobe "mierne" opotrebovaný závit - to iba na okraj :) .
Medzi základňu a sekundárnym pasívom je rozlisovaná šestica medených poniklovaných heat-pipe rúriek. Tieto sú šetrne ohnuté a pokračujú smerom k primárnemu pasívu.
Heat pipe rúrky pokračujú do primárneho pasívu, kvôli jeho efektívnemu využitiu, už rozdelené do trojíc. Chladiace rebrá sú na heat-pipe rúrky šetrne a efektívne nalisované - výsledkom je ich spoločná veľká styčná plocha.
Rebrovanie pasívu je tvorené trojicou spoločných rebier pre všetkých 6 heat-pipe rúriek. Tá je prekladaná rebrami ktoré sú spoločné iba pre trojicu heat-pipe rúriek.
Obrázkom vyššie by som sa rád vrátil k uchyteniu socket-klipov k základni. Klip sa pri jeho montáži jednoducho nesunie do základne. Pri výmene klipov a demontáži stačí stlačiť výstupky.
Pribalený ventilátor sa začína točiť pri pekných 2,2V. Do cca 8,5V je skoro nepočuteľný. Magická hranica prechodu z nepočuteľnosti k slabo počuteľnému šumu je niekde okolo 9V. Pri použití vyššieho napätia ako cca 9,5V je počuť skôr aerodynamický šum lopatiek, no aj napriek tomu je to veľmi tichý ventilátor porovnateľný s drahšou konkurenciou. Čo vraví málinko proti nemu je použitie klzného ložiska. Je síce tiché ale oproti samostabilizujúcim olejovým ložiskám má nižšiu životnosť.
Povenovali sme sa málinko konštrukcii chladiča, prejdime k jeho chladiacemu výkonu.
Pri meraní chladiča na testeri som si všimol jednu dosť zvláštnu vec. Je to dobre viditeľné aj z grafu. Do výkonu 95W sa chladič správa normálne. Pri výkone 125W a napájacom napätí ventilátora 12V sú rebrá chladiča chladnejšie oproti heatpipe rúrkam iba o cca 8C. Pri výkone 155W sa ale situácia mení a rozdiel teplôt je už skoro 17C. Pri výkonoch 185W a 215W sú rebrá chladiča oproti základni chladnejšie o viac ako 30C.
Položil som pre to skúšobne palec na heat-pipe rúrky, mysliac si že sa popálim, ale tie však boli od základne zhruba do polovice svojej dĺžky horúce bližšie k rebrám studené. Usudzujem to, že teplota varu kvapaliny v heat-pipe rúrkach je nízka. Na úspešné odparenie kvapaliny stačí pri vyšších výkonoch už aj teplota heat-pipe rúriek. Kvapalina s takýmito vlastnosťami už potom neodoberá teplo zo základne ale iba z povrchu rúriek heat-pipe. Rúrky heat-pipe v tomto prípade odoberajú teplo zo základne už iba vďaka tepelnej vodivosi ich medených stien. Základňa je v tomto prípade vlastne tepelne izolovaná od chladiacich rebier. Napovedajú tomu aj rozdiely teplôt senzorov na primárnom pasíve a senzora č. 4 na sekundárnom pasíve.
Z merania mi vyšlo viacero záverov. Chladič má vďaka subjektívne predpokladám, že nízkej teplote varu kvapaliny v heat-pipe rúrkach, vynikajúcu účinnosť už pri napätí 5V na ventilátore a veľmi dobre dokáže odvádzať teplo aj z pretaktovaného CPU. Chladič vďaka tejto vlastnosti však začína oproti konkurencii "strácať dych" od viac ako 125W. Pri 125W a 12V na ventilátore má teplota povrchu IHS procesora ( testera ) celkom slušných 45,6C čo predstavuje teplotu jadra procesora okolo 60C až 65C.
Testovanie chladiča teda prinieslo zopár rozporuplných výsledkov. Tie sa však dajú logicky vysvetliť a pre to som po teste na testeri nehodil flintu do žita ( chladič do koša :) ), ale použil som ho na chladenie reálneho CPU. Praktické výsledky použitia chladiča v PC ukázali na jeho vlastnosti.
Prejdime teda k záveru kde sa dozvieme viac.
Testovaný Scythe - Andy Samurai Master sa v pasívnom režime umiestnil na prvom mieste s rozdielom od druhého o cca 0,5C. Pri napájacom napätí 5V pre ventilátor a 155W sa chladič umiestnil na treťom mieste, čo je celkom slušný výsledok pri pohľade na mená súperov. Štvrté miesto pri 7V a 155W tiež nie je zlé a šieste pri 12V pri 155W tiež neznamená upečenie sa CPU. Teplovodivá pasta - biely silikón ma milo prekvapila a so svojim delta t 6,8C sa umiestnila na prvom mieste.
Poďme teraz na praktické testy.
Chladič som otestoval v bližšie nepopísanej zostave v ktorej tĺkol svojim taktom 3,0GHz procesor INETL Pentium 4 - Prescott - socket 478. Po jeho pretaktovaní na cca 3,7GHz, sa v burne pri napájacom napätí cca 1,45V a 12V na ventilátore teplota jadra ustálila na pekných 64C. Myslím si že je to dobrý a prijateľný výsledok a netreba sa ničoho báť.
Pri montáži tohoto chladiča do PC so skriňou typu midtower som narazil na problém s nedostatkom miesta pre zdroj a chladič chipsetu. Miesto pre zdroj som poriešil posunutím ventilátora aj s drótenými úpinkami doľava. Miesto pre chladič chipsetu ktorému zavadzali rúrky heat-pipe som vytvoril použitím ultra-lamerskej metódy - použitím nožníc na plech pomocou ktorých som odstrihol zavadzajúce rebrá chladiča chipsetu. :) K dispozícii je aj fotka detailu zmrzačeného chipset cooleru, no bijím sa o Vaše životy :) , ktoré by môhli skončiť uplakaním sa alebo popukaním sa od smiechu ... no ... hlavne že PC nabehlo a funguje ... Chladič bude v blízkej budúcnosti aj tak premiestnený do zostavy á-la c2d8400 + GTS8800/512 a vpodstate v každej PC skrinke typu big tower by to so "životným" priestorom malo byť v poriadku...
Chladič pokladám za jeden z najtichších, aké som do teraz testoval.
Mínusy:
- chladič môže v určitých prípadoch zavadzať chladičom na matičnej doske resp. PSU
- erozívna nálepka základne
- nemožnosť PWM regulácie
Plusy:
+ výkon v pasívnom režime
+ tichý ventilátor
+ ofukovanie chladičov základnej dosky
+ teplovodivá pasta
Za dodanie chladiča do testu ďakujem pánovi Vialimu Heimannovi z firmy Scythe.
Ľubomír Kuzman - lkuzman
Balenie a doplnky
Krabicu z pomerne hrubého a tvrdého kartónu v ktorej je náš Andy zabalený by som zrovna za nenápadnú nepokladal.Jej vzhľad mi subjektívne pripomína encyklopédiu pre 5 ročné deti. Je preplnený obrázkami, ikonami, všeliakými štvorpísmennými skratkami a pribalený návod je v podstate zbytočnosť. :D
Po otvorení krabice ma málinko zarazilo to, že chladič až na dve vrstvy kartónu nie je z vrchnej strany už nijako chránený. Podľa môjho, znova asi subjektívneho názoru, by sa hodil aspoň nejaký kus polystyrénu.
Pod samotným chladičom sa v krabici nachádza menšia krabica so všetkými potrebnými doplnkami skrytými v spoločnom sáčku.
Vyhotovenie
Ako aj v predošlej kapitole začnem pekne po poriadku ... od základne a postupne sa dopracujem k chladiacim rebrám.Na obrázku nižšie je tradičná fotka so skrutkou, ktorá má už po určitej dobe "mierne" opotrebovaný závit - to iba na okraj :) .
Medená základnňa o hrúbke okolo 2mm a s rozmermi 52 x 50mm má skvelú rovinnosť a zaleštená je do veľmi vysokého lesku, čo je veľké plus pri použití riedkych teplovodivých pást na báze silikónu. Málinko ma však zamrzela ochranná nálepka základne, po ktorej odlepení som na základni uvidel jej zoxidovanú podobu popisu. Tá nezišla ani po použití acetónu, alkoholu a podobných chemikálií. Na jej odstránenie som, aj keď so zlým svedomím použil tekutý prášok ná riady. :(
Medzi základňu a sekundárnym pasívom je rozlisovaná šestica medených poniklovaných heat-pipe rúriek. Tieto sú šetrne ohnuté a pokračujú smerom k primárnemu pasívu.
Heat pipe rúrky pokračujú do primárneho pasívu, kvôli jeho efektívnemu využitiu, už rozdelené do trojíc. Chladiace rebrá sú na heat-pipe rúrky šetrne a efektívne nalisované - výsledkom je ich spoločná veľká styčná plocha.
Rebrovanie pasívu je tvorené trojicou spoločných rebier pre všetkých 6 heat-pipe rúriek. Tá je prekladaná rebrami ktoré sú spoločné iba pre trojicu heat-pipe rúriek.
Obrázkom vyššie by som sa rád vrátil k uchyteniu socket-klipov k základni. Klip sa pri jeho montáži jednoducho nesunie do základne. Pri výmene klipov a demontáži stačí stlačiť výstupky.
Pribalený ventilátor sa začína točiť pri pekných 2,2V. Do cca 8,5V je skoro nepočuteľný. Magická hranica prechodu z nepočuteľnosti k slabo počuteľnému šumu je niekde okolo 9V. Pri použití vyššieho napätia ako cca 9,5V je počuť skôr aerodynamický šum lopatiek, no aj napriek tomu je to veľmi tichý ventilátor porovnateľný s drahšou konkurenciou. Čo vraví málinko proti nemu je použitie klzného ložiska. Je síce tiché ale oproti samostabilizujúcim olejovým ložiskám má nižšiu životnosť.
Povenovali sme sa málinko konštrukcii chladiča, prejdime k jeho chladiacemu výkonu.
Teplotné testy
Už pri pohľade na thumbnail grafu je jasné že chladič má naozaj veľmi vysokú účinnosť a to už od najnižších použitých napätí. Teplotný senzor číslo 4 ( viď tabuľku ) meral teplotu rebier sekundárneho pasívu, ostatné senzory boli umiestnené ne chladiacich rebrách. Pre čo to spomínam? Čítajte ďalej.
Menej je lepšie.
|
|
Pri meraní chladiča na testeri som si všimol jednu dosť zvláštnu vec. Je to dobre viditeľné aj z grafu. Do výkonu 95W sa chladič správa normálne. Pri výkone 125W a napájacom napätí ventilátora 12V sú rebrá chladiča chladnejšie oproti heatpipe rúrkam iba o cca 8C. Pri výkone 155W sa ale situácia mení a rozdiel teplôt je už skoro 17C. Pri výkonoch 185W a 215W sú rebrá chladiča oproti základni chladnejšie o viac ako 30C.
Položil som pre to skúšobne palec na heat-pipe rúrky, mysliac si že sa popálim, ale tie však boli od základne zhruba do polovice svojej dĺžky horúce bližšie k rebrám studené. Usudzujem to, že teplota varu kvapaliny v heat-pipe rúrkach je nízka. Na úspešné odparenie kvapaliny stačí pri vyšších výkonoch už aj teplota heat-pipe rúriek. Kvapalina s takýmito vlastnosťami už potom neodoberá teplo zo základne ale iba z povrchu rúriek heat-pipe. Rúrky heat-pipe v tomto prípade odoberajú teplo zo základne už iba vďaka tepelnej vodivosi ich medených stien. Základňa je v tomto prípade vlastne tepelne izolovaná od chladiacich rebier. Napovedajú tomu aj rozdiely teplôt senzorov na primárnom pasíve a senzora č. 4 na sekundárnom pasíve.
Z merania mi vyšlo viacero záverov. Chladič má vďaka subjektívne predpokladám, že nízkej teplote varu kvapaliny v heat-pipe rúrkach, vynikajúcu účinnosť už pri napätí 5V na ventilátore a veľmi dobre dokáže odvádzať teplo aj z pretaktovaného CPU. Chladič vďaka tejto vlastnosti však začína oproti konkurencii "strácať dych" od viac ako 125W. Pri 125W a 12V na ventilátore má teplota povrchu IHS procesora ( testera ) celkom slušných 45,6C čo predstavuje teplotu jadra procesora okolo 60C až 65C.
Testovanie chladiča teda prinieslo zopár rozporuplných výsledkov. Tie sa však dajú logicky vysvetliť a pre to som po teste na testeri nehodil flintu do žita ( chladič do koša :) ), ale použil som ho na chladenie reálneho CPU. Praktické výsledky použitia chladiča v PC ukázali na jeho vlastnosti.
Prejdime teda k záveru kde sa dozvieme viac.
Záver
Po rozporuplných výsledkoch z predošlej kapitoly som nahodil údaje do databázy a celkom som sa vzájomnému porovnaniu chladičov potešil.
Menej je lepšie.
|
|
Testovaný Scythe - Andy Samurai Master sa v pasívnom režime umiestnil na prvom mieste s rozdielom od druhého o cca 0,5C. Pri napájacom napätí 5V pre ventilátor a 155W sa chladič umiestnil na treťom mieste, čo je celkom slušný výsledok pri pohľade na mená súperov. Štvrté miesto pri 7V a 155W tiež nie je zlé a šieste pri 12V pri 155W tiež neznamená upečenie sa CPU. Teplovodivá pasta - biely silikón ma milo prekvapila a so svojim delta t 6,8C sa umiestnila na prvom mieste.
Poďme teraz na praktické testy.
Chladič som otestoval v bližšie nepopísanej zostave v ktorej tĺkol svojim taktom 3,0GHz procesor INETL Pentium 4 - Prescott - socket 478. Po jeho pretaktovaní na cca 3,7GHz, sa v burne pri napájacom napätí cca 1,45V a 12V na ventilátore teplota jadra ustálila na pekných 64C. Myslím si že je to dobrý a prijateľný výsledok a netreba sa ničoho báť.
Pri montáži tohoto chladiča do PC so skriňou typu midtower som narazil na problém s nedostatkom miesta pre zdroj a chladič chipsetu. Miesto pre zdroj som poriešil posunutím ventilátora aj s drótenými úpinkami doľava. Miesto pre chladič chipsetu ktorému zavadzali rúrky heat-pipe som vytvoril použitím ultra-lamerskej metódy - použitím nožníc na plech pomocou ktorých som odstrihol zavadzajúce rebrá chladiča chipsetu. :) K dispozícii je aj fotka detailu zmrzačeného chipset cooleru, no bijím sa o Vaše životy :) , ktoré by môhli skončiť uplakaním sa alebo popukaním sa od smiechu ... no ... hlavne že PC nabehlo a funguje ... Chladič bude v blízkej budúcnosti aj tak premiestnený do zostavy á-la c2d8400 + GTS8800/512 a vpodstate v každej PC skrinke typu big tower by to so "životným" priestorom malo byť v poriadku...
Chladič pokladám za jeden z najtichších, aké som do teraz testoval.
Mínusy:
- chladič môže v určitých prípadoch zavadzať chladičom na matičnej doske resp. PSU
- erozívna nálepka základne
- nemožnosť PWM regulácie
Plusy:
+ výkon v pasívnom režime
+ tichý ventilátor
+ ofukovanie chladičov základnej dosky
+ teplovodivá pasta
Za dodanie chladiča do testu ďakujem pánovi Vialimu Heimannovi z firmy Scythe.
Ľubomír Kuzman - lkuzman
Gudas
lkuzman
Gogi
lkuzman
A2C
iwo1222
lkuzman
Martan