Aká je najúčinnejšia stratégia kolonizácie vesmíru?

Inými slovami, ak vo vesmíre existujú civilizácie obývajúce mnohé hviezdne systémy, aké budú? Ako sa budú správať pri kolonizácii okolitých hviezdnych systémov? Budú sa správať k planétam, ich ekosystémom a iným civilizáciám (tam kde sú) ekologicky, tak aby benefit kolonizácie bol obojstranný, alebo bezohľadne paraziticky.
Ak sa vo vesmíre budú vyskytovať oba prístupy, jeden bude úspešnejší a tak bude pravdepodobnejšie nájsť civilizáciu, ktorá ho aplikuje.

V článku Virulence as a Model for Interplanetary and Interstellar Colonisation - Parasitism or Mutualism? zverejnenom na arxiv.org autori Jonathan Starling a Duncan Forgan skúmajú stratégie prežitia, ktoré sa dajú nájsť medzi živými organizmami a aplikujú ich na kolonizáciu vesmíru inteligentnými civilizáciami. Definovali si tri základné stratégie. Parazitizmus kde kolonizujúci druh získava a hostiteľská planéta stráca. Symbiotická stratégia pri ktorej jedna strana profituje a druhá ani nezískala ani nestratila. A nakoniec mutualizmus kde ako kolonizátor tak aj hostiteľ získava.

Modely simulujúce kolonizáciu založenú na týchto stratégiách sú závislé na rýchlosti kolonizácie okolia existujúcich civilizácii. A teda na ich technických možnostiach.

Ak je rýchlosť kolonizácie nulová. Čo znamená, že civilizácie sa medzihviezdne nešíria, existujú len pri svojej materskej hviezde. V takom prípade je mutualizmus výhodnejšia stratégia. Počet civilizácií uprednostňujúcich mutualizmus bude niekoľkonásobne prevyšovať počet civilizácií s parazitickým prístupom. "Ekologický" prístup k svojej vlastnej planéte a planétam vo vlastnej hviezdnej sústave je v tomto prípade efektívnejší.

Ak je rýchlosť medzihviezdnej kolonizácie pomalá, rovná rádovo približne stotisícinám rýchlosti svetla a teda rýchlosti dnešných medziplanetárnych sond, tak sa ako účinnejšia stratégia ešte stále ukazuje mutualizmus. Civilizácia cestujúca rýchlosťami našich medziplanetárnych sond aplikujúca obojstranne výhodnú kolonizáciu bude nakoniec vo vesmíre rozšírenejšia ako parazitická civilizácia s podobnými technickými prostriedkami. Pričom pomer počtu oboch druhov civilizácii závisí aj od času. Ak civilizácie začali kolonizovať vesmír približne v polovici jeho histórie (~7 miliárd rokov po Big Bangu), tak väčšinu času dominujú mutualistické civilizácie, ale v súčasnosti sa skóre vyrovnáva. A tak je šanca stretnúť mutualistickú a parazitickú civilizáciu jedna k jednej.

Ak bude rýchlosť medzihviezdnej kolonizácie desaťnásobná, rovná desaťtisícinám rýchlosti svetla tak sa situácia zmení. Spočiatku bude síce viac mutualistických civilizácií no čoskoro prevládnu parazitické civilizácie. V súčasnom vesmíre bude viac parazitických. 

A nakoniec ak bude rýchlosť medzihviezdnej kolonizácie rovná tisícine rýchlosti svetla (300 kilometrov za sekundu), tak bude jednoznačne dominovať parazitický prístup.  

Výsledky pre situáciu keď existujú technicky vyspelejšie civilizácie ano naša, také, ktoré sa budu šíriť do vesmíru rýchlejšie než umožňuje naša súčasná technológia ukazujú ako účinnejší parazitický prístup. Nie príliš potešujúce. Autori výskumu upozorňujú, že ich prístup vychádza z predpokladov, ktoré v súčasnosti nevieme potvrdiť, keďže nepoznáme žiadnu inú civilizáciu okrem našej. Sú len predpoveďami, pre prípad ich platnosti.

Pre slávny Fermiho paradox z ich výskumu, pri predpoklade, že jeho  závery sú správne vyplýva nasledujúce. Fermiho paradox ukazuje, že medzihviezdne cestovanie je veľmi ťažké, možno nemožné. Alebo to, že parazitické civilizácie nie sú schopné existovať dostatočne dlho aby začali medzihviezdnu kolonizáciu.

Mimochodom, výskum dáva za pravdu výstrahám Stephena Hawkinga, varujúcemu pred snahou o kontakt s inými civilizáciami. Na druhej strane nás varuje pred nami samými a považuje kolonizáciu vesmíru našou civilizáciou za možnosť ako sa dokážeme vyhnúť neodvrátiteľným katastrofám ako nukleárna vojna či globálne otepľovanie.

Pre zaujímavosť spomeňme aj nedávnu úvahu Raya Villarda, komentátora Discovery News. V článku Šli by nacisti na Mesiac? (v originále Would the Nazis Have Gone to the Moon?) argumentuje, na základe plánov Wernera von Brauna na kolonizáciu Mesiaca, že totalitárne režimy budú kolonizovať vesmír rýchlejšie než demokratické. Rýchlejšie preto, že nebudú váhať do kolonizácie vesmíru a rozvoja vesmírnych technológií investovať omnoho viac prostriedkov a financií ako demokratické civilizácie. Čo ako vraví prináša mrazivý obraz, možnosti prvého kontaktu s inou civilizáciou, ktorá bude agresívna, vojnychtivá a technologicky superpokročilá.

Zdroj: arxiv.org