Medzinárodná skupina výskumníkov dokázala datovať (určiť historický dátum) veľký sopečný výbuch na Islande s presnosťou na niekoľko mesiacov. Erupcia, ktorá je najstaršou datovanou sopečnou erupciou na vysokých severných šírkach, sa vyskytla krátko predtým, než sa vytvorilo prvé trvalé ľudské osídlenie, keď časti ostrova teraz takmer bez stromov boli stále pokryté lesom.
Tím, ktorý zahŕňal vulkanológov, klimatológov, geografov a historikov, využil kombináciu vedeckých a historických dôkazov na určenie dátumu erupcie sopky Katla medzi neskorými mesiacmi roku 822 a začiatkom roku 823, desiatky rokov predtým, ako na Island prišli prví osadníci. Ich výsledky sú zverejnené v časopise Geology.
Podobným spôsobom, ako sa fosílie používajú na pochopenie evolúcie života na Zemi, môžu byť rôzne typy environmentálnych dôkazov použité na pochopenie toho, aká bola klíma na Zemi v minulosti a prečo bola práve taká. "Odtlačky prstov" obsiahnuté v letokruhoch stromov a ľadových jadrách pomáhajú vedcom odhadnúť historické klimatické podmienky a prehĺbiť naše porozumenie interakcie medzi ľuďmi a životným prostredím stovky a tisíce rokov v minulosti. "V našej práci sa snažíme rekonštruovať variabilitu teplôt a zrážok v minulosti z letokruhov stromov - snažíme sa odhaliť, kedy bolo chladno, kedzy mokro alebo teplo či napríklad sucho," uviedol profesor Ulf Büntgen z Oddelenia geografie univerzity v Cambridge, hlavný autor článku. "Máme tiež záujem o odhalenie a pochopenie kľúčových hnacích síl klimatických zmien na Zemi a ich možných väzieb so zmenami v ľudskej histórii." V súčasnosti je Island väčšinou bez stromov. Avšak pred príchodom prvých trvalých osadníkov, ktorí prišli koncom 9. storočia, bol s najväčšou pravdepodobnosťou pokrytý rozsiahlými lesmi. Prví osadníci vyťažili väčšinu stromov, ktoré našli na ostrove, aby založili poľnohospodársku spoločnosť a lesy sa z toho nikdy nezotavili.
V roku 2003 odkryla jarná povodeň rieky Thverá stovky briez, ktoré boli po stáročia pochované pod vrstvou sopečného sedimentu. Takzvaný les Drumbabót je najzachovalejším prehistorickým lesom na Islande a bol pochovaný erupciou blízkej sopky Katla, najaktívnejšieho vulkanického systému na Islande. Sopečné výbuchy sú často zodpovedné za náhle ochladzovanie klímy, ale len so znalosťou presného dátumu erupcie môžu výskumníci definitívne zohľadniť ich vplyv na variabilitu klímy. Büntgen, ktorý používa informácie zakodované v letokruhoch na rekonštrukciu historických klimatických podmienok, použil stromy odhalené povodňami v roku 2003, aby zistili, kedy došlo k tejto erupcii.
Tím už pred aktuálnym výskumom potvrdil, že v roku 775 CE došlo k veľkej Slnečnej erupcii, ktorá spôsobila pík v obsahu rádioaktívneho izotopu uhlíka uloženého v dreve stromov, ktoré boli v tom čase nažive. Meraním hladiny rádioaktívneho uhlíka v jednom z drumbabótských stromov dokázal Büntgen a jeho kolegovia identifikovať rok 775 v kruhoch stromov a spočítať počet rokov k erupcii Katla, keď strom zomrel. Najvrchnejší stromový prsteň sa úplne utvoril a nový sa ešte nezačal, čo znamenalo, že erupcia nastala po jeseni 822 a pred jarou 823, kým sa začal ďalší rok. Island nebol osídlený až do roku 870, takže tento les bol zničený takmer pol storočia pred príchodom ľudí.
Jedinečné výsledky z letokruhov boli potom prepojené s výsledkami profesorky Christine Lane a Cliveho Oppenheimera, tiež z Cambridgeho Oddelenia geografie. Lane a Oppenheimer použili nezávislé vrstvy popola (tephra) a dôkazy z ladových jadier, aby odhalili stopy erupcie sopky Katla. Tím zahŕňal aj historikov, ktorí analyzovali písomné dokumenty z Európy a Ázie a zistili, že došlo k ťažkým zimným obdobiam, ktoré sa načasovaním zhodovali s dátumom rekonštruovanej erupcie Katla. "Bola to šťastná náhoda, že sme dokázali využiť všetky tieto rôzne archívy a techniky k určeniu času tejto erupcie," povedal Büntgen. "Údaje a metódy, ktoré používame, sa neustále zlepšujú a budovaním ďalších prepojení s humanitnými vedami vidíme skutočné účinky sopiek na ľudskú spoločnosť."
Zdroj: www.cam.ac.uk
Add new comment