Výskumníci z University of Bristol zistili významné stále prebiehajúce vypúšťanie-emisie látky poškodzujúcej ozón z východnej Číny.
Zlúčenina, ktorou je chlorid uhličitý, prispieva k ničeniu ozónovej vrstvy Zeme, ktorá nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením.
Dôsledkom je, že výroba chloridu uhličitého je od roku 2010 na celom svete zakázaná pre použitie, ktoré bude mať za následok jeho uvoľnenie do atmosféry. Nedávne štúdie však ukázali, že globálne emisie neklesli, ako sa očakávalo, pričom každoročne sa stále emituje približne 40 000 ton chloridu uhličitého.
Pôvod týchto emisií už mnoho rokov znepokojuje výskumníkov.
Spolu so spolupracovníkmi z Južnej Kórey, Švajčiarska, Austrálie a USA sa výskumníci University of Bristol zamerali na kvantifikáciu množstva emisií z východnej Ázie. Na tento účel použili údaje z pozemných a leteckých meraní atmosferickej koncentrácie z oblastí blízkych Kórejskemu polostrovu a dva modely, ktoré simulujú transport plynov cez atmosféru.
Ich výsledky, publikované v časopise Geophysical Research Letters, ukazujú, že približne polovica "chýbajúcich" globálnych emisií tetrachloridu uhličitého v rokoch 2009 až 2016 pochádza z východnej Číny.
Vedúci autor článku Dr. Mark Lunt z chemickej fakulty University of Bristol povedal: "Naše výsledky ukazujú, že emisie tetrachlóridu uhličitého z regiónu východnej Ázie predstavujú veľkú časť globálnych emisií a sú výrazne väčšie, než niektoré predchádzajúce štúdie naznačili."
"Nielen to, ale napriek postupnému ukončeniu výroby tetrachloridu v roku 2010 sme nenašli žiadne dôkazy o následnom znížení emisií."
V skutočnosti sa emisie z určitých regiónov môžu od roku 2010 mierne zvýšili. Výsledky štúdie poukazujú na vznik nového zdroja emisií z provincie Shandong v Číne po roku 2012.
Zatiaľ čo výsledky tejto a doterajších štúdií v Európe a USA teraz vysvetľujú veľkú časť celosvetovej distribúcie emisií chloridu uhličitého, stále existujú veľké medzery v našich vedomostiach. Okrem toho nedávne správy naznačujú, že pri výrobe iných chemikálií, ako je chlór, sa môžu neúmyselne vyskytnúť veľmi veľké množstvá tohto plynu.
Dr. Matt Rigby, z University of Bristol a spoluautor článku povedal: "Naša práca ukazuje umiestnenie zdroja emisií chloridu uhličitého, ale ešte nevieme o procesoch alebo odvetviach, ktoré sú za ne zodpovedné. Nevieme, či sa vyrába úmyselne alebo neúmyselne."
"Existujú oblasti sveta, ako sú India, Južná Amerika a ďalšie časti Ázie, kde môžu tiež vzikať emisie plynov poškodzujúcich ozón, ale chýbajú pre ne podrobné merania atmosféry."
Dúfame, že túto prácu teraz môžu použíť vedci a regulačné orgány, aby zistili príčinu týchto emisií z východnej Ázie. V konečnom dôsledku, ak sa týmto emisiám dá vyhnúť, urýchli to obnovenie stratosférickej ozónovej vrstvy.
Dr Lunt povedal: "Takéto štúdie poukazujú na dôležitosť neustáleho monitorovania plynov poškodzujúcich ozón. Existuje pokušenie vidieť poškodenie ozónu ako problém, ktorý bol vyriešený. Ale monitorovanie umelých plynov poškodzujúcich ozón v atmosfére je nevyhnutné na zabezpečenie pokračujúceho úspechu postupného vyradenia týchto zlúčenín."
Zdroj: www.bristol.ac.uk
Niels