Vylepšenie človeka: je dobré pre spoločnosť?

Tím medzinárodných vedcov skúmal nové technológie, ktoré zlepšujú fyzické a kognitívne schopnosti ľudí, ako aj ich vývoj a distribúciu v spoločnosti. Potreba zaviesť vhodný správny rámec sa stáva čoraz naliehavejšou.

Technológie zlepšovania ľudských schopností otvárajú obrovské nové možnosti. Ale tiež kladú dôležité otázky o tom, čo znamená byť človekom a čo je dobré alebo zlé pre naše individuálne a kolektívne blaho. Tieto technológie sú v súčasnosti zamerané na modernizáciu alebo obnovu fyzických a psychologických schopností na lekárske účely. Aplikácia je na povrchu, ale je navrhnutá s iným cieľom: zlepšenie výkonu. Hoci používanie tejto technológie je veľmi individuálna voľba, má napriek tomu vplyv na spoločnosť ako celok. Medzinárodný tím výskumníkov v čele s Univerzitou v Ženeve (UNIGE), Švajčiarsko a Oxfordskou univerzitou skúmal etické otázky vyplývajúce z týchto experimentov. Výskum publikovaný v Nature Human Behaviour kladie otázky a zdôrazňuje konflikt medzi individuálnym a kolektívnym blahobytom, spolu s dôležitou úlohou, ktorú musia hrať vlády.

Dnešné nové technológie na zdokonaľovanie ľudských schopností sa používajú hlavne pri rekonvalescencii po nehodách, chorobáach alebo pri zdravotnom postihnutí. Nedávna americká štúdia pod vedením Debry Whitman (uverejnená v Scientific American) ukázala, že tieto obnovovacie technológie získavajú takmer všeobecné schválenie zo strany širokej verejnosti: 95% respondentov podporuje fyzické obnovovacie aplikácie a 88% kognitívne obnovovacie aplikácie. Tento percentuálny podiel klesne na 35%, keď sa subjekt zameriava na zásahy zamerané na zlepšenie fyzickej alebo kognitívnej schopnosti s jediným cieľom zvýšiť výkonnosť. Prečo? "Pretože sa dotýkajú samotnej podstaty ľudstva a to vyvoláva lavínu etických otázok," hovorí Daphné Bavelierová, profesorka v oddelení psychológie na Fakulte psychológie a pedagogických vied UNIGE. Medzinárodný tím výskumníkov poverený Svetovým ekonomickým fórom (WEF) sa zaoberal faktormi, ktoré je potrebné brať do úvahy pri zabezpečovaní spravodlivej spoločnosti a kolektívneho blahobytu pri vývoji a distribúcii týchto nových technológií zlepšovania ľudských schopností."

Kvalita života je vidieť z hľadiska nezávislosti, kompetencií a sociálnych vzťahov

Aj keď sa blahobyt často znižuje na ekonomické ukazovatele, v skutočnosti presahuje myšlienku peňazí, keď sú splnené primárne potreby. Teória sebaurčenia rozdeľuje blahobyt na tri časti: autonómiu - schopnosť robiť vlastné rozhodnutia; kompetencia - schopnosť konať a prispievať k spoločnosti; a spoločenské vzťahy - sieť vzťahov, na ktorej sa môžeme spoľahnúť. "Vyskúšali sme individuálny a kolektívny vplyv technológií rozširovania schopností človeka založených na týchto troch zložkách, s cieľom upozorniť vlády na prípadné zneužitia, ktoré sa týkajú neobmedzeného využívania týchto vedeckých poznatkov," hovorí Julian Savulescu, profesor Centra pre praktickú etiku na Oxfordskej univerzite. "Autonómia znamená robiť svoje vlastné informované rozhodnutie o tom, ako viesť svoj život, bez toho, aby na rozhodnutie vplýval iný človek. Z toho vyplýva, že jednotlivec si môže vybrať, či bude svoje schopnosti upgradovať alebo nie."

Ale, naznačuje profesor Bavelier, to môže rýchlo viesť k určitým aberáciám. Ak budú mať vojenskí piloti zlepšený zrak, je možné, že táto zlepšená zraková ostrosť sa môže stať povinnou pre získanie ich práce. Takže niekto, kto sa chce stať pilotom, ale nechce byť ovládaný, by bol automaticky vylúčený z výkonu tohto povolania.  Ďalší príklad: "Ak by rodičia mohli vybrať určité vlastnosti pre svoje dieťa, ako sú svalová sila, farbu očí alebo inteligenciu, mohlo by to mať vážny vplyv na ľudskú rozmanitosť," hovorí Simone Schürle, profesorka na oddelení zdravotníckych vedy a technológií v ETH Zurich. "Určité trendy by mohli uprednostňovať určité vlastnosti, zatiaľ čo iné by mohli zmiznúť a to by malo tendenciu znižovať genetickú variabilitu. "A napriek tomu by každá skupina rodičov vybrala len rysy jedného dieťaťa. "Každá individuálna úprava má pre spoločnosť dôsledky," poukazuje profesor Bavelier.

To isté platí aj pre spôsobilosť. Čo sa stane, ak niektorí ľudia majú zdroje na získanie nových zručností, zatiaľ čo iní nie? Ako sa spoločnosti podarí zostať konkurencieschopnou, ak sa tieto výhody stanú nástrojom vyjednávania? Ako budeme môcť súťažiť s niekým, kto bol vylepšený? "Doping v športe je vynikajúcim príkladom toho, ako má jednotlivé zdokonaľovanie má vplyv na kolektív," tvrdí profesor Savulescu. "Keď športovec vezme látku, ktorá zlepšuje jeho výsledky, tlačí ostatných, aby ho napodobovali kvôli výkonu."

Ak chcú ostať konkurencieschopní, jednotlivci už viac nemôžu povedať nie zlepšeniu výkonu. To si vyžaduje nové prístupy. Možno, že kľúčovou otázkou nie je efektívnosť nariadení, ale skôr nová transparentnosť, ktorá by každému umožnila vylepšiť sa alebo to odmietnuť, ale aby bola otvorená a aby sa mohla využiť na získanie výsledkov.

"Trvalý nárast užívania drog s cieľom uľahčiť sociálne vzťahy zdôrazňuje význam tohto aspektu v blahobyte ľudí. Hoci sa nové technológie začínajú rozvíjať aj v tejto oblasti, ich používanie vyvoláva skutočné etické otázky na kolektívnej úrovni. "Už dokážeme zvrátiť vzťahy založené na dominancii u myší stimuláciou špecifických častí mozgu," hovorí profesor Bavelier. "Ovplyvnenie správania niekoho iného - odstránením pocitu osamelosti, ktorá je často spojená s depresiou, je napríklad jednou z dosiahnuteľných vecí." Každý dobrý nápad má však aj odvrátenú stránku, čo dokazujú smutné zážitky z minulého storočia, ktoré mali byť vyliečiť ženskú hystériu. Odstránenie problému správania to nevyrieši. "Štúdia, ktorá posilnila empatiu ľudí s cieľom odstrániť rasizmus, ukázala, že jednotlivci v tej istej skupine boli viac zjednotení prostredníctvom empatie - ale ich odmietanie iných skupín sa dramaticky zvýšilo," pokračuje profesor Savulescu. Čo funguje pre jednotlivca, nemá rovnaký účinok na skupinu ako celok.

Po dôkladnom prešetrení medzinárodný tím - pozostávajúci z genetikov, etikov, filozofov, inžinierov a neurovedov - uznal význam myslenia prostredníctvom dôsledkov pri každej individuálnej zmene v spoločnosti. Odborníci tiež uviedli, že je naliehavo potrebné zaviesť jednotné predpisy medzi rôznymi vládami predtým, ako používanie týchto nových technológii degeneruje. Táto obava je ilustrovaná nedávnym prípadom čínskych dvojčiat, ktorí boli geneticky modifikované, aby odolali vírusu AIDS - ochorenia, ktoré s ktorým sa nemuseli stretnúť. "Jedným z veľkých nevyriešených etických záhad je to, ako zosúladiť záujmy jednotlivca a spoločnosti v prípade konfliktu. Technológie zlepšovania ľudských zdrojov vyžadujú, aby tvorcovia politiky našli určitú rovnováhu. Kolektívne účinky sú dôležité a nemôžeme len nechať trh rozhodnúť," hovorí Julian Savulescu. "Naše pripomienky sú výzva k akcii skôr, než bude príliš neskoro," uzatvára profesor Bavelier.

Zdroj: www.unige.ch