45. poviedka: Pán Willy

Pán Willy

Tiliing, tííng, zazvonil zvonček.
John sa nenáhlivo šuchtal predsieňou, v  ústach stále omieľal desiatový žuvanec - mix sójového párku, horčice a exemplár trojdňového chleba. Postavil sa na špičky a zažmúril do kukátka. V sférickom obraze pozoroval riedky chumáč šedín. Demonštratívne zaštrngotal zvesenou retiazkou a otvoril.
„Dobrý deň, Willy Doors,“ predstavil sa návštevník „zo spoločnosti Parkrat-Ber. Pán Sunil?“ Predviedol mierny úklon a natiahol ľavú ruku, pravým podpazuším zvieral neveľký kožený kufrík. „Hovorili sme cez telefón,“ dodal a zazeral pohľadom zosilneným dioptrickými sklami.
„Áno ...,“ zamumlal John. Preglgol sústo a obtrel si dlaň o tepláky. „ ... dobrý deň.“ Potriasol rukou.
„Neruším vás?“
„Nie, už som sa naž ... práve som dojedol ...,“ spakruky si utieral kútiky úst „ ... myslel som, že ste jeden z  dílerov ponúkajúcich nesmrteľnosť,“ hovoril medzi dverami.
„Ktoo?“
„Otravy ... chodia od dverí k dverám, vedú reči o súdnom dni a ...“
„Aháá !“ prerušil ho hosť. „Ale tí sú vždy dvaja. Či nie?“
„V poslednom čase už len jeden ...,“ John sa zamyslel. „ ... vždy ten istý a čoraz menej. Hmm ... poďte ďalej,“ povedal.
V byte visel neznámy ťažký puch. V predsieni, na linoleu sa povaľovalo nezrátateľné množstvo topánok, vytvárajúc nehomogénne pole obuvi. O úzku skriňu sa opieralo torzo na ruby prevráteného bicykla. Z neveľkej chodby viedlo niekoľko dverí, i keď označenie “dvere“ nebolo celkom namieste - priestor okupovali visiace plastové závesy.
John odhrnul priesvitnú medzizárubňovú výplň a navigoval návštevníka do kuchyne. Dlaňou zmietol zo stola omrvinky, vzal z neho prázdny tanier, otočil sa hosťovi chrbtom a dôkladne kotúč z umelej hmoty vylízal. Vyleštený ho opatrne vyložil na vrchol riadu týčiaceho sa z drezu. Jeden z pôvodcov anonymného zápachu bol odhalený. Ďalším bude zrejme John, pomyslel si Willy.
„Žijete sám?“ spýtal sa.
„Áno. Prečo?“
„Len tak,“ odpovedal, popravil si rám okuliarov a posadil sa na vŕzgajúcu stoličku. „Ako som vravel,“ vytiahol z  kufríka netbook. „Ako zákazníkovi našej spoločnosti, vám ponúkame, za veľmi výhodnú cenu – o tretinu lacnejšie,“ zdôraznil slovo tretinu „tento nový model. „Samozrejme, je to iba prezentačný výrobok,“ poťukal po lesklom, klavírovo čiernom veku „ nový vám doručíme prostredníctvom kuriéra. Čoskoro vám končí záručná doba nášho predchádzajúceho produktu ... dúfam, že ste s ním spokojný?“
Mladík prikývol.
„ Výborne, doniesli by ste mi ho?“
„ Ehm,“ vysúkal hostiteľ a vytratil sa z miestnosti.
Willy znovu otvoril aktovku. Prehraboval sa v útrobách. Spokojne zahmkal keď sa zásluhou práce jeho rúk ozval z kufríka nezvyčajný kovový zvuk.
„Hneď to bude! Je na nabíjačke!“ zakričal odkiaľsi hlas a vzápätí zazneli rýchle kroky. Len čo hostiteľ zašuchotal závesom, Willy okamžite zaklapol kufrík. Užívateľ v momente dýchal starcovi na krk a mlčky mu podával prenosný počítač.
Predajca sa pootočil. „Výborne,“ povedal. Prevracal ošúchaný notebook v rukách. „Preveríme si výrobné číslo ...“ nadvihol sa a z hĺbky vrecka nohavíc vylovil USB kľúč „ ... diagnostickým softvérom.“
John pokrčil plecami. Vzal z kuchynskej linky prázdnu konvicu. Napustil ju vodou. „ Tiež si dáte kávu?“ spýtal sa.
„Nie, ďakujem.“
Mladík odlial z nádoby, položil ju na plynový šporák. Otočil gombíkom. Z červenobielej krabičky pohodenej na mikrovlnke vytiahol cigaretu a pripálil si o plameň olizujúci dno plechového čajníka.
„Viete,“ vyfúkol dechtový obláčik. „ Zdáte sa mi akýsi povedomý. Určite som vás už niekde videl. V televízii ... v nejakej estráde? Alebo ...“
„ S niekým si ma mýlite,“ prerušil ho rázne Willy, pričom neodtrhol oči z displeja. „Hmm, to je možné ... neviem si spomenúť,“ skonštatoval bezradne John. „ Ale, čo tam potom!“ Mávol rukou. „ A čo kšefty? Ako?“
„Som celkom spokojný... napríklad: ak teraz pôjde všetko hladko, dnes stihnem ešte niekoľko ďalších stretnutí. Touto prácou mažem staré resty, dlžím to sám sebe i spoločnosti. Som na dôchodku ... plánoval som to už dlhšiu dobu a stále som to odkladal ..., “ rozrečnil sa Willy, popritom sem-tam ťukol do klávesnice a prstom pohyboval po ovládacej dotykovej ploche.
„Hmm,“ zahmkal hostiteľ. Prikyvovaním predstieral, že je mu všetko úplne jasné. „ ...i keď je to sizyfovská práca,“ podotkol starec a na tvári sa mu objavil nič nehovoriaci, ledva postrehnuteľný úsmev. John si toho vôbec nevšimol.
„Systém už zase blbne? Mal som ho preinštalovať ... tá devina sa akosi nevydarila. Že?“ znovu sa zaujímal.
„Myslíte?“ povedal Willy a nato okamžite vyhlásil: „Ták, hotovo!“ Vytiahol kľúč, notebook odsunul nabok. Na stôl položil kufrík a zabubnoval poň prstami. „ Tu by sme mali predbežnú zmluvu,“ dodal. Roztvoril aktovku.
„A čo dokáže tá nová mašinka?“ informoval sa nedočkavý mladík.
„Hneď sa k tomu dostaneme.“
John náhle zmeravel. S cigaretou v ruke, na pol ceste k pootvoreným ústam. Stál a vypliešťal oči. Príčina vzniku tohto stavu nebola v tom, že by civel na kontrakt, ktorého posledná strana bola vytlačená mikroskopickými písmenkami – záplavou nezrozumiteľných dodatkov. A taktiež určite nie preto, že by mu Willy mával pred nosom ostatným číslom Playboya s ohromujúcou, špeciálnou 3D prílohou.
John zízal do otvoru tlmiča poloautomatickej pištole.
Bleskurýchle, dvakrát za sebou, sa ozval zvuk pripomínajúci podporný prostriedok na zaujatie pozornosti duchom neprítomného čašníka - lusknutie prstami. Projektily rozrezali trojmetrovú vrstvu vzduchu a vytvorili v Johnovom tričku deväťmilimetrovú dvojdierkovú perforáciu. V smrdnutom étery sa pozvoľne rozplýval sivastý odér spáleného pušného prachu. John stál stále na nohách, s nechápavým výrazom, až sa napokon bez jediného hláska zosunul k zemi. Zrejme k tomu došlo vo chvíli, keď mu posledné, rozfragmentované impulzy mozgu preniesli informáciu: toto zrejme nie je najväčšie guličkové pero aké som kedy videl. Ležal na boku. Na ľavej strane hrudníka sa rozpíjala rozširujúca sa červená škvrna.
Strelec podišiel k nehybnému telu.
„Nikto nebude beztrestne používať nelegálny Windows. Nikto, “ predniesol chladným, ale pokojným hlasom nad nebohým. Káravo mával zbraňou spôsobom výstražne pokyvujúceho ukazováka.
Nedofajčená cigareta zasyčala v kaluži krvi.
„ A mimochodom ... volám sa Bill G...,“ náhle prerušil reč a z náprsného vrecka saka vytiahol zrolovaný, vibrujúci komunikátor.
Okuliare si posunul na vrch hlavy. Roztiahol displej.
„Ďalší klient, “ zašomral nad pripomienkou. „ Ech, tak veľa práce a tak málo času,“ povzdychol si.
Fííí , zahvízdala para z konvice …





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc