Spracovanie, Dizajn
Čo sa týka dizajnu, ťažko vyniesť objektívny ortieľ. Dizajnová stránka je na každého posúdení, no s istotou vám viem povedať, že vďaka S2 budete pútať pozornosťou aj v bratislavskej MHD(a to už je čo povedať). Či vďaka vtŕčaniu z ucha, alebo vďaka „strunovitému“ káblu s ktorým vyzeráte ako tajný agent kazašskej nízkorozpočtovej tajnej agentúry, neviem. Čo však viem určite je to, že mnoho ľudí zaujme práve bezkáblová „obsluha“. Keď vytiahnete mobil alebo prehrávač z ktorého vytŕča malá škatuľka a spokojne si prepínate piesne, vaša sloboda mnohých prekvapí.
Bezdrôtový prenos je najväčšia devíza Opera S2. Vďaka nej môžete spokojne pobehovať po byte s obľúbenou hudbou v ušiach a nikoho tým nebudete rušiť. Prijímanie je možné na vzdialenosť niekoľko metrov(výrobca udáva 10), čiže v bežnej izbe sa vôbec nemusíte obmedzovať.
Súvisiace články
V rámci bytu je už prijímanie signálu narúšané dverami či stenami, a to spôsobuje krátkodobé výpadky zvuku. Nikdy však počas testovania nedošlo k absolútnemu vypadnutiu zvuku(počas pohybu v jednom byte). V rámci zrejme najčastejšieho používania “vrecko nohavíc alebo batoh › slúchadlá“ je intenzita signálu dokonalá, a výpadky sú takpovediac anomáliou. Oba palce hore.
Späť k dizajnu. Káblik je strieborný a tienený, obalený v mäkkom plaste, čiže relatívne príjemný na dotyk. Prijímač aj vysielač sú z leštených plastov, a veru tu výrobca nemusel šetriť. Poznáte to, lesklý plast – rýchlo sa doškriabe, je večne dochytaný a niekedy pôsobí lacne. Navyše plasty na vysielači nedoliehali úplne... Na slúchadlá možete vidieť dva ovládacie prvky. Ten na ľavom slúchadle slúžil na regulovanie hlasitosti, pravý na ovládanie „3D“ efektu slúchadiel.
Broslowski