Testovanie a výsledky
Nakoľko v redakcii ešte nemáme skompletizovanú výbavu na testovanie napájacích zdrojov (chýba už len profesionálna, elektronická, programovateľná záťaž), obmedzíme sa pri našich testoch len na jednoduché porovnanie spotreby s inými zdrojmi. Nedáme tým síce odpoveď na otázku „koľko maximálne zvládne“, no na druhej strane si aspoň ukážeme, koľko dokáže človek ušetriť Wattov pri použití bežnej počítačovej zostavy výberom účinnejšieho zdroja. Drvivú väčšinu moderných zdrojov už nájdeme v databáze 80+ certifikátov, preto si uvedieme aj ich namerané výsledky účinnosti.
Ako záťaž nám poslúžil hardvér používaný aj na test chladičov, teda starý známy, „nie príliš zelený“ Core2Quad QX6700 Extreme s TDP 130W na základnej doske Gigabyte EP45-DS3R, s 2x1GB DDR2 RAM, dvojicou pevných diskov a pretaktovanou grafickou kartou GeForce GTX460 1GiB. Aj procesor je trocha pošteklený na vyšší takt a hlavne spotrebu – 2,93GHz pri 1,5V. Záťaž je realizovaná programom Prime 95 v 64-bit verzii s testom In-place large FTTs, na grafike beží FurMark. V záťaži je uvádzaná maximálna nameraná spotreba (zaznamenaná počas niekoľkých minút), v stave bez záťaže priemerná ustálená hodnota spotreby. Tá sa meria na strane rozvodnej siete, zástrčkovým wattmetrom Voltcraft Energy Monitor 3000 s presnosťou ±1% +1W a rozlíšením 0,1W.
Najprv sa pozrieme na merania spotreby v stave, keď bola počítačová zostava celkom vypnutá (pozn.: základná doska nedisponuje funkciou EuP pre spotrebu pod 1W vo vypnutom stave).
V tomto prípade nič zaujímavé, 1W hore dole nikoho nezachráni. Starší zdroj Gigabyte má spotrebu asi o 1W vyššiu ako novšie dizajny od Antec-u a SuperFlower.
Ďalší prípad je zapnutý počítač, po ustálení teplôt. Udávaná je maximálna nameraná spotreba v tomto stave.
Už tu vidno celkom slušné rozdiely – zdroj s obyčajným 80+ certifikátom zapríčinil asi o 3W vyššiu spotrebu ako zdroj s 80+ Bronze (jeden stupienok vyššie), „platinový“ SuperFlower to dokázal zraziť o ďalších 10W.
Spustíme záťaž procesora a uvidíme, či sa úspora účinnejším zdrojom potvrdí.
Tu už sú rozdiely celkom pekne viditeľné, novší Antec vie ušetriť asi 10W, SuperFlower ešte viac. Treba brať do úvahy, že zdroje sa nachádzajú teraz v rôznych oblastiach krivky účinnosti, no minimálne porovnanie 800W a 750W zdroja s odlišnými účinnosťami dáva tušiť trend.
Skúsme maximálnu spotrebu – záťaž procesora aj grafickej karty. Opäť udávaná maximálna nameraná spotreba za dobu testu.
Spotreba sa pekne odškálovala po 10W. Zatiaľ čo u Antec-u a Gigabyte kolísali hodnoty väčšinu času nad alebo okolo 400W, u SuperFlower som zhliadol 400W len ojedinele, 409W v grafe vyskočilo na wattmetri len jeden jediný krát. Pripomeňme, že dva výkonnejšie zdroje by teraz mali dosahovať svoju najvyššiu účinnosť (cca polovičná záťaž), kdežto SuperFlower je už za polovicou.
Pri jednotlivých testoch sa merali aj napätia priamo na hlavnom 24pin konektore. Ako sa dalo očakávať, hodnoty sa „ani nepohli“, ostávajú bezpečne v norme.
Stav | +3,3V vetva | +12V vetva | +5V vetva |
Bez záťaže | 3,39V | 12,26V | 5,15V |
Záťaž CPU | 3,38V | 12,26V | 5,13V |
Záťaž CPU + GPU | 3,38V | 12,24V | 5,13V |
Z dokumentov 80+ certifikácie vieme akú má zdroj účinnosť v celom rozsahu svojho udávaného výkonu. V žiadnom meranom prípade (20%, 50% a 100% záťaž) neklesla pod 90%, pričom tieto hodnoty platia pre 115V/60Hz sieťové napätie. U nás by boli ešte o niečo vyššie.
Nakoľko vyššie uvedené hodnoty účinnosti sa merali od približne 120W záťaže, bolo by dobré zistiť ako je na tom zdroj pri dajme tomu polovičnej záťaži. V tejto oblasti sa totiž pohybuje spotreba väčšiny bežných domácich a kancelárskych počítačov v tradičnom používaní, prípadne počítače entuziastov v stave bez záťaže. Na tento účel som použil vlastnú elektronickú, programovateľnú záťaž. Síce nedokáže vytvoriť odber v rádoch stoviek W, no práve na tieto účely sa hodí. Záťaž je tvorená výkonovými MOSFET tranzistormi zapojenými v obvode so zdrojom tak, že prúd sa udržuje na konštantnej úrovni bez závislosti na poklese napätia. Celý hardvér je riadený mikropočítačovou doskou Arduino, hodnoty prúdov sa zadávajú na klávesnici a namerané napätia sa zobrazujú na displeji. Jednoduchým vynásobením potom získame celkovú spotrebu, z wattmetru odčítame spotrebu zo siete a tieto dve hodnoty dáme do pomeru – získame účinnosť.
| +12V | +5V | +3,3V |
Napätie | 12,28V | 5,13V | 3,38V |
Prúd | 5,08A | 0,96A | 1,06A |
Záťaž | 70,89W |
| |
Spotreba | 80W |
| |
Účinnosť | 88,6% |
|
Aj pri nízkej záťaži zdroj vykazoval veľmi vysokú účinnosť, len tesne pod 89%.
Čo sa týka zvlnenia, pri všetkých zaťažovacích testoch obstál zdroj na výbornú, žiadne prekročenie limitov sa nekoná. Čakal niekto niečo iné?
Hlučnosť
Pri hodnotení hlučnosti som mal „trochu“ problém. Ventilátor zdroja sa totiž ani po dlhých a náročných záťažových testoch vôbec neroztočil! Slušná dávka Prime95 a FurMark pre procesor a grafiku síce spôsobila, že z útrob zdroja sálalo malé teplo, no ventilátor to vzal flegmaticky a nechal súčiastky chladiť iba pasívnymi chladičmi.
SuperFlower Golden King 550W je teda jeden z tých zdrojov, ktoré využívajú tzv. semi-pasívne chladenie. Podobne ako u Seasonic X série zdrojov, aj tu sa ventilátor roztáča až za určitých podmienok. Ako uvádza výrobca, teplota musí dosiahnuť cca 65°C až 70°C a až vtedy začne ventilátor tlačiť vzduch cez útroby zdroja. Pri tejto teplote však stále ide iba o 650 až 750 otáčok za minútu, čo sa dá aj u menej podarených ventilátorov považovať za nepočuteľné. Ak už raz ventilátor začne pracovať, nevypne sa dovtedy, kým teplota neklesne na asi 45°C až 50°C.
Otázne je, ako budú vplývať teploty v okolí 70°C na životnosť súčiastok, predovšetkým kondenzátorov. Tie sú síce dimenzované až na 105°C, no ako sa zvykne hovoriť, každých 10°C dole znamená zdvojnásobenie životnosti (a naopak). Pre užívateľa je tu však jedna veľká výhoda, a to prakticky neexistujúca hlučnosť.
emPORiO
mmichalll
NoReturn
elementar
TomKocuR
BurnerTom
verzo
Jozko