SK

Supermasívna čierna diera požiera asteroidy

Supermasívna čierna diera v jadre našej galaxie denne požiera veľké asteroidy a kométy.

 

Pritom vzniká röntgenové žiarenie, ktoré zachytáva NASA teleskop Chandra. Podľa jeho meraní je supermasívna čierna diera Sagittarius A v jadre našej galaxie obklopená oblakom stoviek triliónov asteroidov a komét.

Chandra v posledných rokoch takmer denne zaznamenávala vzplanutia röntgenového žiarenia rôznej intenzity z centra našej galaxie z pozície objektu Sagittarius A. Very Large Telescope Európského južného observatória tiež zaznamenával podobné vzplanutia v infračervenej oblasti spektra. Štúdia uverejnená v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society vysvetľuje ich pôvod keď prichádza k záveru, že horúci plyn obklopujúci Sagittarius A odparuje častí priťahovaných asteroidov a komét pričom vzniká röntgenové žiarenie. Ako ukazujú autori článku, na to aby teleskop Chandra zaregistroval žiarenie vznikajúce takýmto spôsobom v jadre našej galaxie vo vzdialenosti 26 tisíc svetelných rokov od Zeme, musí ísť o asteroidy s polomerom najmenej desať kilometrov.

Článok sa tak stavia na stranu zástupcov hypotézy existencie oblaku asteroidov obklopujúcich jadro našej galaxie, podobného Oortovmu oblaku za hranicami našej slnečnej sústavy.

Z času na čas, približne raz za stotisíc rokov sa obeťou supermasívnej čiernej diery v jadrách galaxie stane aj hviezda podobná Slnku. Častejšie je to planéta. Autori článku prichádzajú aj s hypotézou, že zjasnenie Sagittária A pred približne 300 rokmi mohla mať na svedomí veľká planéta typu plynného obra.

Chandra sa zamerá na jadro našej galaxie opätovne neskôr v tomto roku spolu s novou misiou NASA NuStar, ktorá štartuje v marci 2012. Ich paralelné pozorovania upresnia intnzitu a frekvenciu röntgenovych vzplanutí.

 

Snímka jadra našej galaxie teleskopom Chandra po zatiaľ najdlhšej expozícii (164 hodín).

 

Röntgenové observatórium Chandra

Teleskop, či ak chcete röntgenový ďalekohľad Chandra bol v röntgenovej astronómii rovnakým skokom ako bol Hubble v tej optickej. Chandra priniesla 100 násobné zlepšenie v sledovaní objektov v röntgenovej oblasti, inak povedané, bola schopná zaznamenať 100 násobne menej jasný objekt než dovtedajšie najvýkonnejšie röntgenové teleskopy. Už od počiatku meraní prinášala jedno fascinujúce pozorovanie za druhým. Medzi tie najzaujímavejšie patria

- sledovanie ranných fáz vývoja rázovej vlny supernovy, sledovaním SN1987A
- detekcia žiarenia zo supermasívnej čiernej diery v jadre našej Galaxie z objektu Sagittarius A
- objav nového typu čiernych dier v galaxii M82. Kategórie medzi čiernymi dierami stelárnej veľkosti a supermasívnymi čiernymi dierami v jadrách galaxií, ktorá je chýbajúcou spojnicou medzi spomenutými kategóriami čiernych dier
- objav prvej kandidátky na quarkovú hviezdu, objektu RX J185635-3754
- upresnenie meraní Hubbleovej konštanty a mnoho ďalších

Misia je pomenovaná po geniálnom indicko-americkom astrofyzikovi Subrahmanyanovi Chandrasekharovi

Komentáre (1)
Pjetro_de
Zaujimave na IT portali citat o astromonii. Ale to vobec nevadi. Nikto nie je dokonale mudry a aj mna sem-tam nieco riadne, ale riadne prekvapi. Naposledy napr. mozne antigravitacne ucinky antihmoty (resp. to ze sa nevie ci ma gravitacne alebo antigravitacne ucinky). To bolo pre mna riadne prekvapkanie. Krasne by sa tym vysvetlili "Velke Prazdnoty" o rozmeroch stoviek milionov svetelnych rokov medzi superkopami galaxii. "Velke Prazdnoty" tak tvoria akesi bubliny a iba na ich okrajoch su superkopy, clastre a kopy galaxii vo forme guciek, lievancov a vlakien (trebe vidiet nejaku peknu 3D animaciu zmanemo horizontu vesmiru). "Velke Prazdnoty" maju vsak dostatok antihmoty na to, aby si svojim antigravitacnym ucinkom udrziavali odstup od hmoty vo vlaknach, lievancoch a guciach zlozenych z galaxii a hmoty. Jednoducho treba na to iste mnozstvo. Podobne ako na gravitacne zrutenie hmoty do ciernej diery.
Add new comment
TOPlist