Aktuálne zverejnené finálne výsledky meraní sondy Wilkinson Microwave Anisotropy Probe ukazujú aj mimoriadne presnú snímku vesmíru v jeho detských rokoch.
30. júna 2001 sonda po svojom štarte z Kennedyho vesmírneho strediska na palube rakety zakotvila v Lagrangeovom bode L2, kde začala snímanie drobných rozdielov teplôt celej oblohy. Následne vedecký tím misie zverejnil výsledky prvý raz vo februári 2003, a potom ich hlavné aktualizácie v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011. Sonda WMAP ukončila svoje merania pred dvoma rokmi v auguste 2010. Finálne výsledky deviatich rokov jej meraní aktuálne zverejnil vedecký tím misie WMAP.
Mikrovlnné pozadie vesmíru Vesmír vypĺňa žiarenie s teplotou 2,7 Kelvina. Je pozostatkom po Big Bangu a jeho existenciu v roku 1964 experimentálne potvrdili americký rádioastronómovia Arno Penzias a Robert Wilson (v roku 1978 za to získali Nobelovu cenu). Toto žiarenie má v každom smere rovnakú intenzitu, čo znamená, že vesmír je všade rovnako chladný. No len zdanlivo, veľmi malé teplotné rozdiely existujú a práve tie monitorovala misia WMAP. Viac na Wikipedii v hesle Cosmic_Microwave_Background_Radiation |
Misia WMAP si na svoje konto pripísala nielen mimoriadne presné určenie veku vesmíru (13.77 miliardy rokov), ale aj hustoty atómov a všetkých neatomických hmôt, epochy keď začali žiariť prvé hviezdy (400 miliónov rokov po Big bangu) a rad ďalších výsledkov. Viac než desaťtisícnasobné spresnenie týchto hodnôt priviedlo kozmológiu ako hovorí v správe NASA k zverejneniu 9 ročných výsledkov WMAP zo sveta divokých špekulácií do sféry presných vied.
V zložení vesmíru atómy tvoria len 4.6%, 24% vesmíru tvorí iný typ hmoty pôsobiacej na okolie gravitačne no neemitujúcej žiadne svetlo, nazývaný tmavá hmota. Najväčšiu časť vesmíru, až 71%, tvorí zdroj antigravitácie (nazývaný tmavá energia) spôsobujúci urýchľovanie expanzie vesmíru.
Mapa vesmíru, len 375 tisíc rokov po Big Bangu podľa meraní sondy WMAP vyzerá nasledujúco.
m2fizy