HTC One Max – maxi telefón, ktorý Vás spozná po prste

Má ohromne veľký 5,9 palcový displej, čítačku odtlačkov prstov a špičkový výkon. Väčší brat HTC One však zaujme aj inými vlastnosťami než svojou veľkosťou.

Úvod, Špecifikácie

Trh s inteligentnými telefónmi sa v poslednej dobe uberá úplne absurdným smerom. Uhlopriečka zariadení, ktoré by primárne stále mali slúžiť na telefonovanie sa zväčšuje a zdá sa, že limit ešte stále nie je na dohľad. Alebo ak je, tak jedným zo zariadení, ktoré sú maximálnemu limitu použiteľnosti nablízku, je HTC One max. Väčším zariadeniam totiž už nemožno hovoriť inak, ako tablety.

One max je služobne mladší a podstatne väčší súrodenec svojho času vlajkovej lode HTC, modelu One. Oba smartfóny sú si podobné nielen po vzhľadovej, ale i hardvérovej stránke. Aj keď verzia s prívlastkom max nie je väčšia vo všetkom, napríklad prítomnosť dostupnej pamäte RAM je o 200 MB nižšia ako na HTC One.

Rozmery tohto „tabletofónu“ sú nadštandardné, aj keď na konkurenčné Sony Z Ultra sa zďaleka nechytajú. One max je vysoký viac ako 16 a široký viac ako 8 centimetrov. Veľkosťou teda skôr pripomína tablet než telefón, aj keď je hrubý iba jeden centimeter (exaktné údaje nájdete v tabuľke špecifikácií). Nevýhodou veľkého tela je aj vysoká hmotnosť, až 217 gramov. Pri držaní v rukách to také strašné nie je, ale vo vrecku prítomnosť One max cítiť až veľmi.

Kľúčovým prvkom celého zariadenia je mimoriadne kvalitný displej s uhlopriečkou 5,9 palca, ktorý užívateľovi ponúka Full HD rozlíšenie 1920 x 1080px. Srdcom je, ako inak, štvorjadrový procesor Qualcomm Snapdragon 600, ktorý má takt 1,7 GHz. Sekunduje mu operačná pamäť o veľkosti len 2 GB.

Štandardne je phablet vybavený buď 16, alebo až 32 GB vnútornej pamäte. Tú, samozrejme, možno rozšíriť o microSD kartu s veľkosťou až do 64 GB. Integrovaný fotoaparát UltraPixel má 4 Megapixle, avšak žiadnu optickú stabilizáciu. Ponúka však možnosť točiť videá vo FullHD (to zvláda aj predná kamera) a počas nahrávania možno preostrovať i vytvárať fotky.

Batéria, ktorá síce je separátna, ale nie vymeniteľná, má kapacitu 3 300 mAh. Ak by to bolo niekomu málo, HTC ponúka možnosť prikúpiť obal Power Flip Case, ktorý telefónu pridá ďalších 1 150 mAh. Pripája sa pomocou trojice kontaktov na zadnom kryte.

Z hľadiska softvéru bol HTC One max vybavený Androidom vo verzii 4.3 (Jelly Bean) a vizuálnou nadstavbou HTC Sense 5.5. Za spomenutie ešte stoja reproduktory prítomné pod a nad displejom, ktorých kvalita i hlasitosť prednesu prekvapia azda každého (aj vďaka HTC BoomSound). Je lepšia ako na staršom HTC One. Z komunikačných rozhraní sú zastúpené všetky podstatné - Wi-Fi, BlueTooth štvrtej generácie i NFC.

Dizajn, displej, konektivita a fotoaparát

SIM karta i pamäťová karta si svoje miesto našli pod zadným krytom, pričom na ich aplikáciu netreba žiadne asistenčné zariadenie. Šachty kariet sú voľne dostupné. Micro-USB konektor je umiestnený na spodnej strane telefónu, jack pre slúchadlá alebo reproduktory zasa na hornej strane.

HTC One max disponuje dovedna tromi hardvérovými tlačidlami. Dve z nich sú umiestnené na pravej strane zariadenia. Ide o dlhé a dvojpolohové tlačidlo ovládania hlasitosti a pod ním umiestnené tlačidlo určené na odomykanie obrazovky. Posledným spomínaným tlačidlom je hardvérový zámok zadného krytu. Posuvný ovládač je umiestnený na ľavej strane telefónu a výrazne vytŕča.

Celé telo HTC One max, s výnimkou zadného krytu, je tvorené jediným bielym plastovým odliatkom. Ten dopĺňa práve spomínaný zadný kryt, ktorý je odnímateľný a je z (veľmi) tenkého kovu. Zaoblená „karoséria“ je tuhá, veľmi dobre dolieha a nevŕzgala ani pri výraznom snažení.

Digitalizér na displeji nepoznať. Prednú stranu telefónu však okrem neho zdobí ešte kamera v pravom hornom rohu a dve „diery“ senzorov. Hardvérové tlačidlá síce chýbajú, nezabudlo sa však na dvojicu dotykových „späť“ a „domov“. Tie sa nenápadne usídlili vedľa loga HTC, bezprostredne pod displejom. Samozrejme, sú podsvietené.

V balení okrem samotného telefónu, potrebnej dokumentácie a štandardnej nabíjačky možno ešte nájsť slúchadlá. Tie majú plochý kábel a k nám dorazili v čierno-červenom vyhotovení. Samozrejme, sú pripravené aj na telefonovanie, takže im mikrofón nechýba. Ich prednes považujeme za štandardný, pribaľované slúchadlá konkurentov porazia azda iba v príjemnosti povrchovej úpravy.

Kvalitný displej je alfou a omegou každého mobilného zariadenia, či ide o telefón, tablet, notebook alebo phablet. Práve v tejto kategórii však nemáme testovanému zariadeniu čo vyčítať, jeho displej nás presvedčil na plnej čiare.

Displej Super LCD 3 má naozaj výnimočne hodnoverné zobrazenie farieb. Na prekontrastovanie známe z výrobkov spoločnosti možno zabudnúť, HTC vyrobilo poctivý a reálny displej. Podsvietenie je dostatočne výrazné tak, aby presvietilo aj odrazy slnka a displej je čitateľný aj na ostrom svetle. Jas displeja na HTC One max je totiž aj papierovo výrazne vyšší než na bežnom HTC One. Nie je to ideál, ale použiteľný určite je.

Pozorovacie uhly nie sú dokonalé a skreslenie možno badať až pri skutočne krkolomných vertikálnych uhloch, aké pri reálnom používaní neprichádzajú v úvahu. Ak by sme známkovali, HTC dostane za displej Super LCD 3 jednotku s hviezdičkou.

Prinajlepšom štvorku si však „zaslúži“ použitý fotoaparát. Ten síce nie je úplnou katastrofou, avšak pri cene HTC One max a jeho rozmeroch nechápeme, prečo tento phablet nedostal naozaj poriadnu šošovku. One max fotí priemerne, zo subjektívneho pohľadu horšie ako iPhone 4. Chýba mu optická stabilizácia, kontrastné prechody farieb sú rozhádzané a v zhoršených svetelných podmienkach prakticky neodfotíte nič. Aspoň trochu úcty integrovanému 4-magapixlovému fotoaparátu zachraňuje možnosť točiť Full HD video s 30 snímkami za sekundu.

Na druhú stranu, HTC bráni svoju povesť prítomnosťou funkcie Zoe. Tá dokáže z nahraného videa a zopár fotografií priamo v telefóne vytvoriť krátky videoklip, ktorým môžete na párty baviť (alebo baliť?) prítomných. Táto funkcia je naozaj fajn, ak máte potrebu sa o každú jazdu autom s priateľmi deliť s ostatnými používateľmi internetu. Inak ide o funkciu, ktorú použijete raz a potom ju budú na telefóne skúšať všetci ostatní, len nie Vy.

Z hľadiska konektivity niet čo HTC One max vyčítať. Má Wi-Fi modul (b/g/n), aktuálny BlueTooth štvrtej generácie aj NFC. Dátové prenosy možno prevádzkovať aj pomocou technológií LTE a HSPA+. Má však aj dve špeciality navyše. Prvou je podpora štandardu MHL na prenos videa, druhou bonusových 50 GB priestoru na Google Drive.

Použiteľnosť, výkon a výdrž na batériu

Ak si už osvojíte snímanie odtlačku prsta, budete túto funkciu používať radi. Softvér si totiž vie zapamätať niekoľko odlišných odtlačkov, ktoré môžu znamenať odlišnú funkcionalitu. My sme, napríklad, ukazovákom telefón odomykali, prostredníkom spúšťali priamo fotoaparát a ukazovákom druhej ruky otvárali galériu. Snímač však nie vždy zareaguje ideálne a občas sme si prst skenovali aj päť či šesťkrát, čo celkom určite nie je pohodlné.

Ďalšou možnosťou, ako odomykať telefón je rozoznávanie tváre. Operačný systém si Vás (nie celkom presne) naskenuje a keď odomknete obrazovku, automaticky sa spustí predná kamera, ktorá Vás začne rozoznávať. Tento systém však má niekoľko chýb. Prvá je, že sken vašej tváre nie je dokonalý, takže človek s podobnými vlasmi a črtami tváre telefón odomkne. Ide však o nepravdepodobnú udalosť, takže túto chybu neriešme. Oveľa vážnejším problémom sú svetelné podmienky. Ak sa naskenujete za slnečného dňa, v šere Vás telefón nerozozná a Vy sa k jeho funkcionalite nedostanete. Potom ostáva telefón odomknúť už len číselným kódom, čím sa celé odomykanie natiahlo na niekoľko sekúnd. A to vie celkom slušne naštvať.

Posledným a podľa názoru recenzenta najvýraznejším problémom s rozoznávaním tváre je to, že pri odomykaní telefónu sa musíte tváriť rovnako, ako keď Vás telefón skenoval. To v praxi znamená, že ak Vás naskenoval s úsmevom, budete sa pri chôdzi po ulici škeriť na telefón ako „priblblí“. Ak sa naskenujete vážni, v piatok večer Vás telefón nerozozná. Ak trpíte niekoľkominútovými záchvatmi smiechu pri pozeraní bohatej ponuky reality show a seriálov slovenských komerčných televízií, budete telefón vždy odomykať heslom. Ako my.

Medzi nenápadné „features“ HTC One max patrí aj integrácia stojana. Jeho životnosť a odolnosť ťažko určiť, pretože nejde práve o inžiniersky vynález storočia. Telefón totiž možno pri otočení na širokouhlé sledovanie videí oprieť o jeho zadný kryt. Stačí ho uvoľniť, jednu stranu nechať zacvaknutú a HTC One max bude stáť. Veko zadného krytu je vyrobené z ľahkého a veľmi tenkého kovu, práve preto sa nám životnosť tohto „stojana“ akosi nezdá. Stačí jedno neopatrné zaobchádzanie a je po stojane i zadnom kryte zároveň.

Z hľadiska výkonu patrí HTC One max k tomu lepšiemu, čo možno aktuálne na trhu nájsť. Bodaj by aj nie, za cenu presahujúcu 500 € by sme také niečo automaticky očakávali. Hardvérové súčasti ovplyvňujúce výkon sme popísali v prvej kapitole, teraz len dodávame, že v benchmarku AnTuTu One max predstihol svojho staršieho a menšieho brata, model HTC One. Náskok nie je výrazný, ale predsa je. Testovaný kus sa zároveň doťahoval na Samsung Galaxy S4.

Prítomná batéria s kapacitou 3 300 mAh je snom mnohých majiteľov kompaktnejších telefónov. Po úvodnom zhliadnutí displeja sme však mali mierne obavy, ako veľmi bude podsvietenie niečoho tak veľkého vplývať na výdrž na jedno nabitie. Boli však zbytočné.

Teraz trošku osobnejšie. S rukou na srdci môžem konštatovať, že výdrž batérie HTC One max pri jeho veľkosti a výkone kedykoľvek pošle môj osobný iPhone 5 plakať do kúta. Zatiaľ čo iPhone mi vydrží sotva (!) 16 hodín môjho používania, One max som na nabitie používal celé dva dni. Denne niekoľko desiatok minút volám, neustále som na Wi-Fi alebo prenášam dáta cez 3G, kontrola mailov je samozrejmosťou.

Aj keď som sa snažil z HTC One max vytriasť dušu prechádzaním hernej adaptácie filmu 300, za deň sa mi to nepodarilo. Ani raz. A to ešte možno k One max pripojiť originálny kryt rozširujúci kapacitu batérie o ďalších 1 150 mAh. Výdrž phabletu po jeho aplikácii si bližšie predstaviť nevieme, na víkendový výlet by sme sa však bez nabíjačky pobrať odvážili.

Záver

Ak mám byť úprimný, HTC One max má síce na trhu opodstatnenie, ale mne úplne nesadol. Nevyhovuje mi so sebou nosiť zariadenie veľkosti malého tabletu ako náhradu mobilného telefónu. Považujem to za nepraktické, aj keď isté výhody má. Ak niekto veľa cestuje a počas presunu rád číta či pozerá seriály, One max môže byť preňho úžasným zariadením. Ideálne plní funkciu multimediálneho zariadenia, má veľkú uhlopriečku a možno naň pozerať aj z diaľky. Navyše, ak má potenciálny majiteľ veľké ruky a dlhé prsty, nebudú mu prekážať ani ergonomické nedostatky zariadenia. Ale ovládanie jednou rukou zrejme zvládne len Hagrid.

Prehliadanie webových stránok či sledovanie videí na takto veľkom zariadení je však komfortné rovnako ako na tabletoch. Ak k tomu pripočítame výnimočne dobrý zvukový prednes integrovaných reproduktorov, stáva sa z HTC One max ideálny spoločník na dlhé cesty. Teda, ak ho nenosíte vo vrecku a nezaujíma Vás kvalita fotografií. Na výdrž batérie sa však môžete spoľahnúť.

Podobne veľkých tableto-fónov je na trhu už niekoľko, takže HTC One max nie je osamoteným vojakom v poli a musí bojovať aj s konkurenciou. Má však výhodu vo veľmi dobre spracovanom displeji, prítomnosti „skrytého“ stojana či vo funkcii HTC Zoe. To sú marketingové ťaháky, ktoré zaberajú zrejme najviac. Chvalabohu, úvodná cena presahujúca 8 stoviek klesla na rozumnejšiu úroveň. Najlacnejšie možno HTC One max zakúpiť za niečo viac, ako 500 €.

Sony Xperia Z Ultra sa svojimi rozmermi vyrovnáva tabletom, od niektorých je dokonca väčšia, takže cieľová skupina zákazníkov je trochu iná. Samrtfónu HTC One max tak zostáva na priamy súboj Samsung Galaxy Note 3, ktorý má výhodu v prítomnosti dotykového pera. To však možno používať aj s One max, len si ho musíte prikúpiť a nosiť oddelene so sebou. Naša voľba by aj tak spomedzi uvedených padla na HTC One max. Keď už nie kvôli inému, tak aspoň kvôli výdrži na batériu a výbornému displeju.

Graf ceny produktu HTC One Max poskytuje server Heureka.sk