Spotreba a pretaktovanie
Meranie spotreby prebehlo za pomoci zástrčkového Wattmetra Energy Monitor 3000. Udávaná je teda spotreba celej PC zostavy, aby sa minimalizovali odchýlky, je pri týchto meraniach používaná energeticky nenáročná grafická karta Radeon HD4350. Stav bez záťaže je meraný po niekoľkých minútach od naštartovania operačného systému, spotreba v záťaži je meraná po spustení testu Prime95 pre všetky jadrá a po ustálení teplôt procesora.
SandyBridge procesory na 32nm výrobe zaznamenali ešte ďalšie zlepšenie spotreby oproti už aj tak výborným a bezkonkurenčným čipom do staršieho socketu LGA1156 (Lynnfield). V poslednej recenzii príjemne prekvapil Core i3 2100 a keďže Pentium G840 je jeho pomalšou kópiou bez HT, dal sa výsledok očakávať. Najnižšiu spotrebu spomedzi doteraz testovaných procesorov taktiež považujem za jeden z hlavných plusov nového Pentia.
Pretaktovanie
S pretaktovaním SandyBridge procesorov je to všetko trocha zamotané a pritom veľmi jednoduché. Existujú dva druhy procesorov, ktoré sa dajú pretaktovať – odomknuté „K“ verzie a bežné Core i5 a Core i7. Zatiaľ čo u plne odomknutých čipov sa dá zvyšovať násobič až do hodnoty 57 (*100MHz BCLK to znamená takt 5700MHz), ostatné sú tzv. „čiastočne odomknuté“ a pretaktovať násobičom sa dá len oveľa menej. Všetko to zhŕňa nasledovný obrázok:
Procesorové jadrá týchto čipov sa dajú pretaktovať o 4 násobiče nad najvyšší možný pre TurboBoost. Čo však v prípade že TurboBoost funkcia nie je prítomná? Nuž, ostaneme pekne krásne na základnom takte, pretaktovanie sa nekoná. Tak je to aj s Pentium G840, ktorý je úplne uzamknutý a od 2,8GHz sa odlepíte snáď len o pár desiatok megahertzov, pokiaľ to dovolí takt zbernice (zvyčajne +3 až +5MHz). Je to veľká škoda, nakoľko minulá generácia Pentium G6950 ukázala, že frekvencie nad 4GHz nie sú problémom.
jk2
jk2
maladaptiv
Gudas