Microlab FC 50 2.1: elegantný dizajn, štandardný prednes

Microlab FC 50 2.1 - Zvuk a praktické skúsenosti

Praktické skúsenosti

Externé ovládanie na reproduktorovej zostave určenej k PC alebo aj k televízii je vždy prínosom. Či už ide o káblové alebo bezdrôtové vyhotovenie. Pri bezdrôtovom riešení je však veľkou výhodou možnosť umiestniť samotný ovládač v podstatne väčšom rádiuse od reproduktorov. Externý RF ovládač hlasitosti pribalený k Microlab FC 50 bol napájaný z dvoch AAA batérií, ktoré podľa nášho skromného názoru dokážu zariadenie poháňať bez problémov mesiace.

Externý ovládač hlasitosti vyzerá skutočne štýlovo. Tvar malého puku vyzerá v bielej futuristicky dobre. Vrchná strana tohto krátkeho valca je zo zdrsneného plastu, kvôli lepšiemu kontaktu s bruškami prstov majiteľa. Zvyšok zariadenia je z plastu, ktorý v strede lemuje úzka „lišta“ z priehľadného plastu, pod ktorým sa ukrývajú indikačné diódy. Plastová časť nad týmto lemom sa otáča okolo ťažiska, spodná strana je nehybná a udržuje zariadenie v nehybnej polohe. Prekvapila nás veľmi nízka hmotnosť ovládača a vlastne prekvapuje doteraz (napriek dvom batériám vo vnútri).

Práca s ovládačom je veľmi príjemná. Pogumovaný povrch zvyšuje adhéziu prsta s otočným mechanizmom, na kĺzanie prsta pri upravovaní hlasitosti tak môžete zabudnúť. Azda jediné, čo môžeme ovládaču vyčítať, je jeho senzivita. Ak chcete hudbu „vypeckovať“ z nuly na maximum, musíte prstom opísať niekoľko kružníc, čo nie je ani rýchle, ani pohodlné. Rovnaká dogma platí pri akútnej potrebe znížiť hlasitosť prehrávania, keď neraz treba kruhom potočiť aspoň o 300 stupňov. Chvalabohu, k dispozícii je možnosť „Mute“, teda absolútneho stíšenia zvuku silným zatlačením/stisnutím vrchnej časti ovládača.

Indikačné diódy sú pomerne intenzívne a najmä vo večerných hodinách vedia celkom slušne rušiť inak pokojné prostredie. Problémom je najmä lámanie svetla v plexiskle, svetlo z diód sa tak odráža všade naokolo.

Ku zvuku, vychádzajúcemu zo satelitov, nemáme mať aké výhrady. Solídne prednáša najmä stredy, počuť z nich aj slabšiu basovú linku pri absolútnom stlmení subwoofra.

Za komerčnú výhodu satelitov považujeme možnosť smerovania ich zvuku, vďaka netradičnému tvaru vyhotovenia ich tiel. Oba kanály tak možno nasmerovať presne na počúvajúceho, čo výdatne pomáha zakrývaniu ich prednesových nedostatkov. Pochváliť musíme aj čistotu zvuku.

Zvuk 

Reprodukcia dvojpásmových reproduktorov so subwoofrom vskutku drží štandard svojej triedy. Satelity, ktoré sú mimochodom z akustického hľadiska tvarované perfektne, reprodukujú zvuk priamo pred seba. Svojím rozsahom reprodukcie zasahujú poslucháča priamo. Akoby k Vám šla dvojica zvukových tunelov v tvare zrezaných kužeľov. Výsledný efekt je veľmi zaujímavý a priestorovo pripomína skôr priestorový zážitok, na aký som zvyknutý z kvalitnejších full size slúchadiel.

Osobne mi to skôr imponovalo ako vadilo. Zvuk sa dal nasmerovaním satelitu krásne nasmerovať na poslucháča. Nevýhodou je vyžarovanie v jednom smere. Problémom môže byť stredná vzdialenosť od reproduktorov, keď sa stredový priestor rozpadá na dva akoby samostatné zvukové body.

Reprodukcia nižších kmitočtov, o ktoré sa postará pridružený subwoofer, je regulovateľná. Pôvodné nastavenie je podľa mojej skúsenosti veľmi dôležité, nakoľko regulácia basu priamo ovplyvňuje kvalitu celkovej reprodukcie. Nastaviť možno skutočne prebasovaný prednes. V tomto stave však nie je subwoofer schopný reprodukovať špecifické nižšie kmitočty, ktoré reprezentuje najmä basová gitara, keď zabudovaný woofer vykáže vysokú výchylku, zarezonuje o upevnenie reproduktora v jeho koši. Správnym zregulovaním basu sa dá takmer dokonale zabrániť tomuto inak pomerne bežnému javu. Po rozumnom nastavení Subwoofer reprodukuje umiernene, stále však trpí prejavom pomalšieho meniča. Rýchlejšie basové sólo trpí na detail.

Samozrejme, čím viac znížime výchylku samotného meniča, tým viac prichádzame o intenzitu reprodukcie nižších kmitočtov.

Zvukový prejav subwoofra nie je zlý. Jeho slabiny sa však ukazujú najmä pri vysokých hlasitostiach, keď membrána doslova udiera do jeho ľahkej konštrukcie. Navyše, výrazne dynamické basové rytmiky nedokáže v reálnom čase dôveryhodne reprodukovať. Jednoduchšie povedané, nestíha. Vďaka hardvérovej regulácii hlasitosti subwoofra na jeho zadnej stene však stačí raz ubrať hlasitosť a ponechať ju v prvej tretine otáčky potenciometra. Problémy s jeho výkonom pri maximálnej hlasitosti sú tým navždy vyriešené.

Celkový výkon zostavy neláme rekordy, 12 wattov od satelitov a 30 W od subwoofra však celkom slušne ozvučí aj cca 50 metrov štvorcových. V bežnej panelákovej izbe dokážu reproduktory spraviť poriadny rámus, nech už sú pripojené k čomukoľvek.

Prednes je teda priemerný, hlavne kvôli subwoofru. Ten je výrazne menej kvalitný ako samotné satelity. Microlab by sa mal sústrediť podľa môjho názoru skôr na svoje cenovo dostupné 2.0 riešenia, ktoré nielen u nás, ale aj inde vo svete žnú úspechy hlavne vďaka agresívnej cenovej politike a poväčšine veľmi prijateľnému pomeru cena/výkon.