Asteroid, tiež známy ako Chicxulub Impaktor, zasiahol Zem asi pred 66 miliónmi rokov, vytvoriac kráter 180 km šíroký. Náraz asteroidu zahrial organickú hmotu v horninách a vyhodil ju do atmosféry, kde vytvorila sadze v stratosfére.
Sadze sú silným svetlo absorbujúcim aerosolom, ktorý zapríčinil globálne klimatické zmeny, ktoré spôsobili masové vyhynutie dinosaurov, amonitov (podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov) a iných zvierat a viedli k makroevolucii cicavcov a objaveniu sa ľudí na scéne.
Na základe výsledkov novej štúdie výskumníci tvrdia, že pravdepodobnosť masového zániku bola len 13 percentná. Je to preto, že katastrofický reťazec udalostí mohol nastať iba vtedy, keby asteroid zasiahol oblasti bohaté na uhľovodíky, ktoré zaberajú približne 13 percent zemského povrchu.
Výskum viedol profesor Tohoku univerzity Kunio Kaiho, výskumníci prišli k svojej hypotézy výpočtom množstva sadzí v stratosfére a odhadom klimatických zmien spôsobených sadzami použitím globálneho klimatického modelu vyvinutého v Meteorologickom výskumnom inštitúte. Výsledky sú významné, pretože vysvetľujú priebeh vyhynutia a prežitia.
Počas výskumu sa Kaiho domnieval, že množstvo sadzí a teplotná anomália môžu byť ovplyvnené množstvom sedimentárnej organickej hmoty. Preto analyzoval množstvo sedimentárnej organickej hmoty na Zemi, aby získal údaje o teplotnej anomálii spôsobenej sadzami v stratosfére.
Hromadné vyhynutie sa mohlo vyskytnúť len vtedy, keď asteroid s priemerom 9 km dopadol na oranžové oblasti. Ⓒ Kunio Kaiho
Naga Oshima z Meteorologického výskumného ústavu uskutočnil výpočty v globálnom klimatickom modeli na získanie teplotných anomálií spôsobených rôznymi množstvami sadzí vyvrhnutými do stratosféry.
Kaiho objasnil vzťah medzi zisteniami a dospel k záveru, že významná udalosť ochladzovania a masového vyhynutia mohla nastať len vtedy, ak asteroid narazil v oblastiach bohatých na uhľovodíky, ktoré zaberajú približne 13 percent zemského povrchu (oranžové oblasti na obrázku).
Ak by asteroid zasiahol oblasť s nízkym stredným obsahom uhľovodíkov na Zemi (obsadzujúcich približne 87 percent zemského povrchu), nemohlo dôjsť k masovému vymieraniu a mezozoická biota mohla pretrvávať za hranicou kriedy a paleogénu.
Miesto napadnutia asteroidmi zmenilo históriu života na Zemi.
Podľa štúdie, sadze z oblastí bohatých na uhľovodíky spôsobili globálne ochladzovanie o 8-11 °C a ochladenie na kontinetoch o 13-17 °C. Spôsobil tiež zníženie množstva zrážok približne o 70-85 percent na pevnine a pokles o približne 5-7 °C v teplote morskej vody pri hĺbke vody 50 m, čo viedlo k hromadnému vymieraniu životných foriem vrátane dinosaurov a amonitov.
Vtedy boli tieto oblasti bohaté na uhľovodíky pobrežnými oblasťami, kde bola produktivita morských rias vo všeobecnosti vysoká a sedimentárne horniny boli husto usadené. Preto tieto oblasti obsahovali veľké množstvo organických látok, z ktorých časť sa vďaka teplu z asteroidu stali sadze.
Vedci preto dospeli k záveru, že Chicxulubský náraz sa vyskytol v oblasti bohatej na uhľovodíky a spôsobil vzácny prípad masového vymierania, spôsobený miestom nárazu. Kaiho a Oshima pracujú na ďalších štúdiach na objasnenie frekvencie všetkých ochladzujúcich udalostí vyvolaných nárazmi.
Kaiho tím analyzuje zmenu klímy spôsobenú rozsiahlymi erupciami sopečného pôvodu, ktoré mohli prispieť k ďalšiemu masovému vymieraniu. Verí sa, že výsledky povedú k ďalšiemu porozumeniu procesov, ktoré viedli k týmto masovým .
Zdroj: www.tohoku.ac.jp, www.nature.com
Bynk