Približne pred rokom misie Fermi a Swift zachytili mimoriadne silné a dlhé vzplanutie gama žiarenia. Záblesk bol taký silný, že sa odhaduje, že k podobne silným zábleskom dôjde len raz za 10 tisíc rokov. Je najsilnejším doteraz zaznamenaným a dostal pomenovanie BOAT, čo je skratka z anglického brightest of all time, v slovenčine najjasnejší v histórii. Oficiálne pomenovanie záblesku je GRB 221009A.
Ako Fermi tak aj Swift nedokázali určiť energiu najenergetickejších fotónov v záblesku. Fermi dokáže zachytiť fotóny s energiou do 300 GeV a pri meraní záblesku GRB 221009A bol zahltený, pričom najenergetickejšie z ním zachytených fotónov mali energiu približne 100 GeV.
Vyššie energie dokážu zachytiť pozemné detektory časticových spŕšok. Detektor LHAASO umiestnený v Tibetskom autonomnom kraj Kardze, dokáže pozorovať časticové spŕšky tvorené fotónmi s energiami niekoľkých TeV.
Aktuálne zverejnený článok v časopise Science Advances prináša výsledky analýzy tohto vzplanutia z meraní detektora LHAASO-KM2A. Táto ukázala, že energia niektorých fotónov v záblesku dosiahla hodnotu 13 TeV. Dovtedy boli pri vzplanutiach zachytené fotóny s energiou maximálne pol TeV. GRB 221009A bol aj mimoriadne dlhý, viac než 70 krát dlhší než doteraz pozorované vzplanutia gama žiarenia.
Aký jav je za týmto vzplanutím zatial nevieme. Je možné, že bol spôsobený zrážkou neutrónových hviezd, alebo zlúčením medzi neutrónovými hviezdami a čiernymi dierami alebo kolapsom masívnej hviezdy na čiernu dieru.
Článok zverejnený v časopise Science Advances nájdete na tejto adrese.
Obrázok: Umelecká ilustrácia modelu záblesku gama žiarenia GRB 080319B. Credit: NASA/Swift/Mary Pat Hrybyk-Keith and John Jones, Public domain, via Wikimedia Commons
Zdroj: www.science.org
Pjetro de
No a upresnime: kedze vesmir sa rozpina, priestor sa natahuje, aj vlnova dlzka fotonov sa natahuje (cerveny posun) a tym padom aj energia fotonov klesa. V momente vyziarenia mali tie fotony toho gama zablesku nieze stovky PeV (petaelektronvoltov) ci niekolko EeV (exaelektronvoltov), ale s najvacsou pravdepodobnostou aj zlomok ZeV (zettaelektronvolt) ci niekolko ZeV.
"Oh My God" castica mala 0,3 ZeV: https://en.wikipedia.org/wiki/Oh-My-God_particle
Zoberme si reliktne ziarenie: 380 000 rokov po velkom tresku (ked bol vesmir ovela mensi ako dnes), malo energiu viditelneho svetla (ak to chceme krvopotne prepocitat na teplotu, tak radovo od 10^3 do 10^4 K), dnes je to 2,7 K a tie fotony su super-nizko energeticke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mikrovlnov%C3%A9_pozadie, proste jeho vlnova dlzka sa natiahla kvoli rozpinaniu vesmiru. A povodne tie fotony v case vzniku (zlomky sekudny po Velkom Tresku) mali zrejme planckovu energiu, planckovu vlnovu dlzku a prepocitane na teplotu boli ekvivalentom planckovej teploty (radovo cca 10^32 K): https://en.wikipedia.org/wiki/Planck_units#Planck_energy .... a dnes je z nich iba nizko-energeticky EM sum.