Jet Propulsion Lab, legendárne vývojové centrum NASA oslavuje 35. výročie štartu sondy Voyager 2 a zároveň sa aktuálne môže pochváliť výnimočným pristátim na Marse.
V pondelok to bolo 35. rokov odkedy sa Voyager 2 vydal na svoju Grand Tour okolo vonkajších planét našej slnečnej sústavy a von k hraniciam heliosféry. Týždeň predtým, 13. augusta 2012, sa stal najdlhšie fungujúcou vesmírnou sondou v histórii, prekonajúc sondu Pioneer 6. Predpokladá sa, že bude fungovať až do roku 2025.
Fenomenálne úspešná misia oboch Voyagerov stále prináša mimoriadne hodnotné výsledky.
Misia Voyagerov Voyager 2, jedna z dvoch prieskumných sond tohto typu NASA odštartovala 20. augusta 1977 (Voyager 1 odštartoval 5. septembra 1977) na takzvanú Grand Tour misiu. Obe sondy Voyager pri nej mali využiť mimoriadne zriedkavú konšteláciu vonkajších planét Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu, pri ktorej je možné ich jedným letom smerom von zo Slnečnej sústavy navštíviť len s pomocou gravitačných korekcií dráhy a minima paliva všetky. A tak sa aj stalo, Voyager 1 navštívil Jupiter a Saturn, Voyager 2 Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Bol to mimoriadny úspech, ktorý pokračoval letom oboch sond do vonkajšej Heliosféry. Heliosféra je oblasť v okolí Slnka, kde dominuje jeho magnetické pole. To je nesené slnečným vetrom, ktorý na hranici Slnečnej sústavy spomaľuje z nadzvukovej rýchlosti na podzvukovú pričom vzniká takzvaná rázová vlna, ktorú možno vidieť napr. pri lietadlách či raketách prekonávajúcich rýchlosť zvuku. Touto oblasťou v Heliosfére, nazývanou Terminačný šok, preletel Voyager 1 v roku 2004, Voyager 2 v roku 2007. |
Výročie si JPL pripomenulo aj zverejnením nasledujúceho videa.
JPL zverejnilo aj oficiálne video zachytávajúce pristátie roveru Curiosity na Marse.
Mars Science Laboratory Misia MSL patrí medzi kľúčové programy NASA, medzi jej vlajkové lode. Celý program bude stáť približne 2.3 miliardy dolárov. MSL odštartovala k Marsu 26. novembra 2011 na palube spoľahlivej rakety Atlas V 541. Jej let k Marsu trval osem mesiacov, počas ktorých MSL absolvovalo 570 miliónov kilometrov dlhú cestu vesmírom. MSL nesie na povrch Marsu rover Curiosity. Predchádzajúce marťanské rovery Spirit a Opportunity boli veľkým úspechom, no Curiosity je päť krát vačší a nesie desaťnásobne viac vedeckého nákladu. Rover je veľký približne ako Mini Cooper. Na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, ktoré boli napájané solárnými panelmi je Curiosity poháňaný rádioizotopickými termoelektrickými generátormi. Tieto poskytnú roveru výkon 2.5 kW za deň. Odhaduje sa, že za plánované dva roky činnosti na Marse Curiosity prekoná vzdialenosť približne 19 kilometrov. Podrobné informácii o misii MSL nájdete na Wikipedii. |
Pridať nový komentár