Po stáročiach kolovali medzi moreplavcami povesti o mori svietiacom od horizontu po horizont. Dôkladné zdokumentovanie a určenie pôvodcu sa podarilo len relatívne nedávno.
V roku 1985 výskumná loď Arabian Sea odobrala vzorku vody z takto svietiaceho oceánu. Ukázalo sa, že voda obsahuje bioluminiscenčne svietiacu baktériu Vibrio harveyi. Efekt nazývaný Mliečne more sa môže rozprestierať na obrovských plochách. V roku 2005 jeden zo satelitov rady DMSP nad Indickým oceánom zaznamenal Mliečne more na ploche 15 tisíc kilometrov. Luminiscenčne svietiace more videl satelit tri po sebe nasledujúce noci. Bioluminiscencia je jav pri ktorom živé organizmy vyžarujú svetlo, príkladom blízkym našej každodennej skúsenosti sú Svätojánke mušky.
Mliečne more na snímke DMSP satelitu. Credit: DMSP
Akým úžasným zážitkom môže byť kúpanie sa v luminiscenčne svietiacom jazere ukazuje séria fotografií z Austrálských Gippsland Lakes z minulého roka. Bioluminiscenčne v oceánoch žiari mnoho organizmov, pričom presný mechanizmus ako bioluminiscencia funguje stále ešte nie je známy. Článok aktuálne publikovaný v magazíne Scientific Reports výskumnou skupinou z Scripps Institution of Oceanography vedenou Dmitri Deheynom je dôležitým ktorom k jeho pochopeniu.
Skúmali kopijovca, tvarom rybe podobného živočícha svietiaceho zeleným svetlom. Kopijovec transformuje modré svetlo na zelené s takmer 100 percentnou účinnosťou. Takáto účinnosť je výrazne, až 5 násobne výššia než komerčne dostupné technológie na takúto konverziu. Dôkladne spoznanie princípu bioluminiscencie kopijovca môže priniesť zlepšenie fluorescenčných technológii ako napríklad trasovania proteínov pre biomedicínu.
Zelené svetlo kopijovca. Credit: AFRL
Deheyn s kolegami skúmali rozdiely v štruktúre medzi proteínmi s dvomi úrovňami svetelného výstupu. Zistili, že pre dosiahnutie schopnosti emitovať svetlo rôzných intenzít stačí len málo zmien v štruktúre proteínov. Tieto rozdiely v štruktúre súvisia so zmenou tuhosti v časti proteínu, nazývanej chromofór, zodpovednej za vyžarovanie svetla.
Kopijovce pravdepodobne využívajú bioluminiscenciu ako ochranu pred svetlom, plní pre ne teda funkciu podobnú opaľovaciemu krému. Zistený výsledok zvádza k myšlienke, že výrazné zmeny vo svetelnom výstupe Kopijovca, na ktoré stačia len malé zmeny v štruktúre proteínu zodpovedného za vyžarovanie sú spôsobom ako si reguluje ochranný faktor svojho "opaľovacieho krému".
Zdroj: scripps.ucsd.edu, phys.org
Pridať nový komentár