Slnko by mohlo polovicu storočia emitovať menej žiarenia, čo by dalo Zemi šancu na trochu pomalšie otepľovanie, ale nezastavilo by trend klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.
Ochladenie bude výsledkom toho, čo vedci nazývajú veľké minimum, periodických udalostí, počas ktorých sa magnetizmus Slnka znižuje, slnečné škvrny sa vytvárajú zriedkavejšie a menej ultrafialového žiarenia sa dostáva na povrch planéty Zem. Vedci sa domnievajú, že udalosť sa začína v nepravidelných intervaloch náhodnými výkyvmi súvisiacimi s magnetickým poľom Slnka.
Vedci využili rekonštrukcie založené na geologických a historických údajoch, ktoré spojili s chladným obdobím v polovici 17. storočia v Európe nazývaným "Maunderovo Minimum". Teploty počas neho boli dosť nízke na to, aby pravidelne zmŕzala rieka Temža a zmrazili Baltického mora do takej miery, že Švédska armáda dokázala v roku 1658 vstúpiť do Dánska pochodom cez morský ľad.
Tím vedcov, vedený fyzikom Danom Lubinom z Scripps Institution of Oceanography na University of California San Diego, prvýkrát vytvoril odhad toho, o koľko menej slnečného svetla by malo prichádzať k Zemi, keď dôjde k ďalšiemu minimu.
Existuje dobre známy 11-ročný cyklus, v ktorom slnečné ultrafialové žiarenie vrcholí a klesá v dôsledku aktivity slnečných škvŕn. Lubin odhaduje, že počas veľkého minima sa intenzita ultrafialového žiarenia znižuje o ďalších sedem percent pod najnižší bod súčasných cyklov. Štúdia jeho tímu Ultraviolet Flux Decrease Under a Grand Minimum from IUE Short-wavelength Observation of Solar Analogs, vyšla v magazíne Astrophysical Journal Letters a bola financovaná štátom Kalifornia.
"Teraz máme referenčnú hodnotu, z ktorej môžeme robiť lepšie simulácie klimatických modelov," povedal Lubin. "Vďaka tomu môžeme mať lepšiu predstavu o tom, ako zmeny v slnečnom UV žiarení ovplyvňujú klimatické zmeny."
Lubin a kolegovia David Tytler a Carl Melis z centra UC San Diega pre astrofyziku a vesmírne vedy prišli k odhadu intenzity počas veľkého minima tým, že preskúmali takmer dvadsať rokov údajov zhromaždených medzinárodnou satelitnou misiou Ultraviolet Explorer. Porovnávali radiáciu blízkych hviezd, ktoré sú podobné Slnku a identifikovali tie, ktoré zažívali minimá.
Znížený tok energie zo Slnka spúšťa na Zemi sériu udalostí, začínajúcu stenčením stratosférickej ozónovej vrstvy. Toto stenčenie spôsobí zmenu teplotnej štruktúry stratosféry, čo potom mení dynamiku nižšej atmosféry, najmä vetra a poveternostné podmienky. Ochladenie nie je iniformné. Zatiaľ čo oblasti Európy boli počas Maunderovho Minimuma ochladené, ostatné oblasti ako Aljaška a južné Grónsko sa zohrievali.
Lubin a ďalší vedci so signifikantnou pravdepodobnosťou predpovedajú príchod blízkeho veľkého minima, pretože vzostupný model slnečných škvŕn v nedávnych slnečných cykloch pripomína nábehové udalosti minulých veľkých minimových udalostí.
Napriek tomu, aký vplyv malo Maunderove Minimum na Zem naposledy, Lubin hovorí, že nadchádzajúca udalosť nezastaví súčasný trend planetárneho otepľovania, ale môže ho mierne spomaliť. Chladiaci účinok veľkého minima je len zlomkom oteplenia spôsobeného zvyšujúcou sa koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére. Po stovkách tisíc rokov hladiny CO2, ktoré nikdy neprekročili koncentráciu 300 molekúl na milión molekúl vzduchu, je súčasní koncentrácia skleníkových plynov nad 400 ppm a pokračuje v raste, ktorý sa začal priemyselnou revolúciou. Ďalší výskumníci použili počítačové modely na odhadnutie toho, čo by udalosť podobná Maunderovmu Minimum, ak by nastala v nasledujúcich desaťročiach, mohla znamenať pre naše súčasné podnebie, ktoré sa teraz rýchlo otepľuje.
Jedna z týchto štúdií sa zamerala na klimatické dôsledky budúceho slnečného minima typu Maunderovho minima, za predpokladu, že celková solárna iradiancia sa zníži o 0,25 percenta počas 50 rokov od roku 2020 do roku 2070. Štúdia zistila, že po počiatočnom znížení slnečného žiarenia v roku 2020 celosvetovo priemerná teplota povrchového vzduchu bude ochladená až o niekoľko desatín stupňov Celzia. Na konci simulovaného veľkého solárneho minima však otepľovanie v modeli so simulovaným Maunderovým Minimom takmer dosiahlo referenčnú simuláciu. Hlavným záverom štúdie je teda to, že "budúce veľké slnečné minimum by mohlo spomaliť, ale nedokáže zastaviť globálne otepľovanie."
Zdroj: ucsdnews.ucsd.edu
Robo7
I1ilan
adam102