Príbeh o sieťach, časť šiesta: Počítame s IPv4 adresami

 

Keď už vieme všetky tieto veci povedzme si niečo o podsieťovaní. Podsieťovanie je totiž v praxi veľmi často používanou technikou najmä vo firemnom prostredí nakoľko provider vám pridelí určitý rozsah a vy si ho pre vaše potreby môžete ľubovoľne podsieťovať. Každá časť bude mať inú adresu a vytvoria sa tak logické segmenty, napríklad s rôznymi obmedzeniami.

Poďme si podsieťovať sieť 172.64.0.0/10. Je to už adresa siete teda nie je potrebné ju upravovať. Požiadavky na podsieťovanie sú nasledovné: prvá sieť má mať 3000 voľných adries pre stanice, druhá až 2 milióny, tretia 28, štvrtá 400 a nakoniec posledná má mať iba 2 adresy pre WAN prepoj medzi smerovačmi. Základné pravidlo znie: podsieťujeme postupne od najväčšej siete po najmenšiu. 

Začíname teda od tej, ktorá vyžaduje 2 000 000 adries. Zistíme ktorá najbližšia mocnina dvojky nám pokryje 2 milióny. Je ňou 221. 21 bitov je teda vyhradených na adresy a maska siete je 11 (32-21). Potom už známym spôsobom zistíme aká veľká táto sieť je. 2 097 152/256=8192 čo je stále veľa. Musíme teda urobiť 8192/256 čo sa rovná 32 a začíname pričítať od druhého oktetu. Prvá podsieť je teda veľká od 172.64.0.0 po 172.95.255.255. Analogicky pokračujeme ďalej. Upozornil by som ešte na poslednú podsieť, ktorá vyžaduje 2 adresy pre WAN. Vyhradiť však musíme 4. Dôvod je ten, že keby sme vyhradili 21 adries, nemali by sme aké adresy prideliť rozhraniam smerovača pretože by sme mali iba adresu siete a broadcastovú adresu.

 

Keby sme požadovali 2 adresy v poslednej sieti pre klientov, museli by sme teoreticky vyhradiť dokonca 23 adries. Pri 22 adresách totiž máme adresu siete, broadcastovú adresu, a 2 adresy pre klientov. Na prvý pohľad vyzerá všetko v poriadku. Avšak aká bude adresa brány (gateway)? Nevmestila by sa do rozsahu a klienti by mohli komunikovať jedine v rámci svojej siete. 

 

 

Pre rýchle podsieťovanie poslúži aj táto skvelá webová stránka.