Príbeh o sieťach, časť šiesta: Počítame s IPv4 adresami

 

Toľko k IPv4 adresám, ktorým patrí súčasnosť. Zuby si však už brúsia IPv6 adresy, ktoré sú plánované ako nasledovník po minutí dostupných IPv4 adries. Hlavným dôvodom je práve nedostatok IPv4 pretože počet zariadení, ktoré vyžadujú pripojenie do Internetu neustále stúpa (notebooky, tablety, smartfóny,  nositeľné zariadenia či dokonca inteligentné chladničky...). Každé toto zariadenie sa musí navonok v Internete javiť ako jedinečné (respektíve sieť, za ktorou je toto zariadenie musí vystupovať ako jedinečná) a mať teda unikátnu IP adresu.

 

Už vo februári 2011 medzinárodná organizácia IANA (pozri časť o sieťovej vrstve) pridelila posledných 5 blokov IPv4 adries regionálnym internetovým registrom (RIR), ktorý sa starajú o ďalšie prideľovanie IP adries. Vypukli vtedy obavy z možnej krízy a predpokladalo sa, že tieto adresy sa minú v priebehu mesiacov. Tieto obavy sa zatiaľ nepotvrdili a napríklad ARIN (American Registry for Internet Numbers - RIR pre Severnú Ameriku a Kanadu) má v súčasnosti k dispozícii stále asi 24 miliónov IPv4 adries. Súčasné predpovede ukazujú, že tento zostatok bude stačiť ešte na tento rok. Nebude to však znamenať okamžitý nedostatok adries. Ročne sú napríklad vrátané milióny adries pretože už viac nie sú potrebné alebo jednoducho organizácia, ktorá ich používala prestane existovať. 

 

Rastúci trend poštu zariadení pripojených do Internetu sa však zrejme nezastaví a tak jedného dňa naozaj príde moment, keď bude posledná IPv4 adresa pridelená. Čo však potom? Túto otázku sa snaží vyriešiť práve IPv6 protokol (pôvodne IPng ako next generation), ktorý poskytuje až 2^128 adries alebo ak chcete 340282366920938463463374607431768211456 adries. To už je poriadne veľké číslo, ktoré sa len tak nevyčerpá. Prečo teda jednoducho neprejdeme na IPv6 adresy?

 

Dôvodov je hneď niekoľko. Ten prvý a zároveň najdôležitejší je, že IPv4 a IPv6 adresy nie sú medzi sebou vzájomne kompatibilné. Podpora IPv6 adries tak musí byť implementovaná krok po kroku na všetky hardvérové zariadenia v sieti. Sieťové karty vo vašom počítači IPv6 už možno podporujú, avšak smerovače, respektíve provideri zrejme nie. Pre otestovanie toho, či môžete Internet dosiahnuť skrz IPv6 adresy poslúži táto stránka. 

 

 

Späť však k dôvodom pomalého rozširovania IPv6. Druhý problém vidia niektorí vysoko postavení ľudia v prehadzovaní si viny zo strany na stranu. Poskytovatelia služieb (ISP) nechcú implementovať IPv6 do svojich sietí pretože tak nerobia poskytovatelia obsahu a poskytovatelia obsahu zas nechcú implementovať IPv6 pretože to nerobia poskytovatelia služieb. Približne 95% obsahu Internetu nie je pripravených na IPv6. Ani napríklad taký Twitter nepoužíva IPv6. YouTube implementoval IPv6 na konci roka 2013. Tlak by sa možno mal vyvíjať práve na poskytovateľov obsahu a nie na ISP. Ak vzrastie IPv6 obsah, zareagujú aj poskytovatelia služieb.

 

Ďalšou brzdou v masívnejšom rozširovaní IPv6 je NAT (Network Address Translation) respektíve PAT (Port Address Translation). Tieto mechanizmy slúžia pre šetrenie IP adries kde viacero IP adries v rámci určitej siete (typicky LAN) vystupuje po procese preloženia ako jedna verejná IP adresa. Smerovač, ktorý NAT/PAT vykonáva si uchováva prekladaciu tabuľku aby vedel komu vo vnútri siete adresovať dáta prichádzajúce zvonku. NAT a PAT čiastočne vyriešili a pribrzdili rozširovanie IPv6 adries avšak priniesli so sebou aj komplikácie a to najmä pri peer-to-peer komunikácií akou je napríklad VoIP (Voice over Internet Protocol - rodina služieb a mechanizmov zabezpečujúca prenos hlasu cez IP).

 

Peniaze. Ako by to bolo keby problémom v niečom neboli peniaze? Už som spomínal, že IPv4 a IPv6 nie je medzi sebou kompatibilný a existujúce smerovače či switche (existujú aj switche pracujúce na tretej vrstve) IPv6 nepodporujú. To znamená, že jednotlivý ISP potrebujú uvoľniť nemalé financie na upgrade týchto zariadení čo samozrejme nerobia ochotne pokiaľ ich nič k tomu netlačí, čo nás vracia späť k druhému dôvodu.

 

Posledným dôvodom môže byť kozmetický nedostatok. Mnohí sa sťažujú na to, že IPv6 adresy jednoducho nie sú pekné a ťažko sa čítajú. To je pravda, avšak problém je pravdepodobne len vo zvyku. IPv6 adresa je tvorená 128 bitmi a príkladom je 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334.

 

 

Napriek uvedeným dôvodov sa IPv6 pomaly uchopuje a bude tomu tak aj naďalej. Prístupy z IPv6 adries kontroluje aj Google a podľa jeho štatistík je takýchto prístupov v súčasnosti asi 3,5%.

 

Zdroj: arstechnica, techspot