Recenzia Death Stranding - tajomná až dokonca

Nespomínam si, aby som písal niekedy recenziu na hru, ktorá je viac zahalená rúškom tajomstva ako je Death Stranding. A taktiež si nespomínam aby sme niekedy vedeli tak málo o hre, ktorá má byť ťahák pre PlayStation. Ale áno, to je novinka Death Stranding. Za hrou stojí štúdio Kojima Productions, ktoré je preslávené excelentnou sériou Metal Gear Solid. Báli sa teda vývojári, že im experiment s hrou Death Stranding nevyjde?

Predslov autora

Priznám sa, písať prvé riadky recenzie boli náročné, pretože aj po prvých 8 hodinách som nevedel o čom hra poriadne je. Kým som sa rozhodol dopísať a vydať túto recenziu, prečítal som si zahraničné recenzie. Nie aby som sa nechal ovplyvniť, ale myslím si, že väčšina webov nehodnotí adekvátne. Hru na rozdiel od niektorých recenzií musím v niektorých aspektoch skritizovať a nie málo. Veľa z deja vám žiaľ prezradiť kvôli prísnemu NDA, ktoré padá až 8.11. nemôžem. Poďme teda na to.

Úvod

Hlavnou postavou je Sam Porter „Bridges“, za ktorým sa skrýva herec Normal Reedus. Čo sa mi páči, že hra vsadila na niektorých hercov a virtuálne postavy sú obsadené niekoľkými známymi postavami. Už to nám napovedá, že hra sa bude snažiť vzbudiť filmovú teatrálnosť. To mi zároveň potvrdzujú aj pomerne dlhé a časté dialógy. Kto má rád akciu, dostane dlhé filmové scény a bude domotivovany. Okrem toho tu máme hodiny a hodiny mikro-cutscén, ktoré sa časom sterotypne opakujú. V mojom prípade som vydržal 30 hodín hrania, pokým som nezačal používať cez tlačidlo options „SKIP“. Áno predstavte si, že aj takéto veci ako WC či sprcha vám vezmú kľudne 30 sekúnd života a tieto potreby musíte pravidelne virtuálne vykonávať. Ani nie, preto, že by ste potrebovali v hre močiť, ale preto, že vaša postava a jej exkrementy sú kľúčové pri vývoji zbraní proti hlavnému nepriateľovi – smrti, ktorá je stelesnená pomocou tzv. „VV“. Na druhej strane uznávam, je to zaujímavý koncept a nespomínam si aby som sa s niečím podobným už niekedy stretol. Ako si už môžete domyslieť, postava má kľúčovú úlohu v hre Death Stranding. Profesia postavy v hre je pritom primitívna. Sam je obyčajný kuriér.

Dej a mechanika hry

Dej hry je umiestnená v Amerike niekedy na konci 21 a 22. storočia. Na Zem dorazila samotná Smrtka a ľudia už neveria slepo v božstvá. Pozemské náboženstva zanikli a ľudia teraz začínajú chápať univerzum a posmrtný život. Ľudská civilizácia prežila apokalypsu a jediným spôsobom ako prežiť je zjednotiť sa proti spoločnému zlu a vybudovať opäť sociálnu spoločnosť založenú na súdržnosti, zdieľaní zdrojov a vedomostiach. Ak poznáte Jasque Fresco a jeho projekt Venus tak pochopíte čo mám na mysli a hra vám bude aj srdcom blízka. Autori sa nám snažia priniesť otázku samotného bytia a čo bude potom. Dej je psychologicko – filozofický a ako som už naznačil v úvode, veľmi náročný na pochopenie (aspoň prvé hodiny). Budem úprimný ak poviem, že túto hru dieťa nepochopí a nemyslím si úplne, že patrí do rúk teenagera. Žeby paralela s knihou Malý princ od Saint-Exupéryho? Death Stranding je skrátka filozofická rozprávka pre dospelých. Keď sme pritom v priebehu hry vám veľmi pomôže čítať kódexy, čo štandardne v iných hrách nerobím. Býva tam vysvetlených veľmi veľa pojmov.

Samozvaná americká vláda sa pokúša zjednotiť americké mestá do systému UCA (United Cities of America). Tu nachádzam podobnosť s gréckymi mestskými štátmi v antike. Kuriér je kľúčovou postavou pri pripájaní miest do systému. Naznačím, že kľúčovou látkou je chirélium. Okrem toho pre výrobu predmetov v hre nájdete keramiku, kovy či vzácne zliatiny. Vaša postava sa pomaly vyvíja, dostáva za činnosť lajky, leveluje sa a plnením úloh sa vám odomykajú nové zbrane a lokácie. Hlavnou činnosťou je prevoz rôznych materiálov, surovín alebo komponentov. Tým si získavate priazeň iných postáv alebo miest. Niektoré sa s radosťou pridajú do systému a niektoré budete musieť dlhšie presvedčovať ďalšími úspešnými doručeniami. Pri doručovaní cestujete rôznymi prostriedkami, ktorých je v hre pár – motorka, nákladné auto... Samozrejme im nechýba ani turbo J. Tie opäť odomykáte postupne.

Mapa je prepracovaná, lokácie sa neopakujú – nájdete tu zasnežené hory, sopečné kopce, termálne kúpele, zelené lúky, stepy či oblasti zničené nukleárnou katastrofou. Cestovanie ale nie je zďaleka také jednoduché. Nielenže ste limitovaný nosnosťou postavy ale zároveň nie je možné využívať dopravné prostriedky na všetky lokácie. Plánovať si trasu je tak na každodennom poriadku. Dopravné prostriedky sa správajú arkádovo – občas sa zaseknú v textúre (aj keď som vždy vyliezol) a ovládanie je príšerné, hlavne v kopcovitom teréne. Potešili ma ale detaily a to napríklad odlišný prúd vody, ktorý vás dokáže aj s nákladom „spláchnuť“ dole prúdom. Budete sa chcieť vyhnúť frakciám, ktoré vás môžu okradnúť. Okrem toho sa radi vyhnete „časodaždu“, ktorý urýchľuje opetrebeni vášho výstroja a vášho nákladu. Taktiež oceníte možnosť vyhnúť sa so súbojom s príznakom (VV). Naznačím, že hlavnou muníciou proti týmto príznakom bude, hádajte, ako inak – vaša krv. Systém inventáru a nákladu je prepracovaný skoro na jednotku. Náklad si môžete rôzne ukladať na chrbát, nohy či vziať do ruky alebo jednoducho naložiť na motorku či vznášadlo. Čo ale nepochopím prečo aj zbrane či granáty berú jeden celý box. Vyzerá síce efektne, keď sa vám vysunie box a z nej kuša, ale celkový dojem je divný.

Autori mali mimochodom zmysel pre vtip a neraz sa vám podarí natrafiť na vtipné hlášky alebo riešenie niektorých javov. Ak napríklad zomriete pri súboji s VV, zmeníte sa v malú atomovku a celá oblasť trvalo exploduje. Ostane po vás len veľký kráter. Oživovanie je riešené tiež zvláštne.  So sebou nosíte neustále „BB – Bridge Baby“, čo je nevyvinuté dieťa v inkubátore. To vás po smrti pošle späť z „oného“ sveta. Prídete síce o celý náklad ale aspoň sa objavíte v blízkej zóne. Okrem toho máte akúsi sondu, ktorá dokáže zachytiť a zhmotniť prízrak. Boje s príznakmi sú pomerne jednoduché, popravde najväčší problém som mal s objektovou kolíziou - neustále bojujete s terénom. Ak stretnete VV niekde v skalnatých horách, máte problém. Nejdú obísť a ujsť im je náročné, párkrát som takto unikal aj 20 minút. Pri dotyku s VV, celú oblasť zasiahne černota a príde samotná nezhmotnená smrť. S ňou dokážete bojovať až v určitej fáze hry a v mojom prípade som na to ako ju poraziť prišiel úplnou náhodou. Hra vám totiž celú dobu tlčie do hlavy, že smrti ujsť nejde, ale to by nebol hlavnou postavou Sam... Mimochodom ak sa vám BB dostane do stresu a jeho úroveň stresu dosiahne maximálnu úroveň, ste proti VV prakticky bezmocný... dieťa tak musíte raz za čas tiež utešovať. Stavať rebríky a hádzať laná je v strese trošku problém.

Death Stranding je sociálnou hrou a vďaka tomu autori dokázali nemožné – vytvorili online systém pomocou, ktorého si môžu hráči zdieľať zbrane, výstroje, materiál ale aj samotné stavby. Stačí ak ste online, pripojíte danú oblasť do systému a zobrazia sa vám jednotlivé stavby iných hráčov. Ako to presne funguje zatiaľ známe nie je. Pekným príkladom je, že hráči sa môžu poskladať surovinami na diaľnicu, úkryty, časodáždniky, generátory elektriny atd. Ako som už naznačil, v hre staviate aj rôzne budovy, ktoré vám urýchľujú cestovanie mapou alebo umožňujú prekonávania zložitých terénov. Nejaký hráč napríklad postaví most vo vami už pripojenej oblasti a vy ho môžete využívať tiež. Ak sú postavené len základy, môžete vypomôcť surovinami. Tento sociálny systém zdieľania vedomostí je absolútne skvelý. Niektoré budovy sa vám totiž sprístupnia od iných hráčov o niečo skôr aj keď nemáte na to ešte level, to samé platí pre zbrane. Limit tam však určite nejaký bude. Mnohokrát som si takto vypožičal motorku od iných hráčov. Len dodám, že tých na mape nestretnete. Môžete ale nechávať rôzne značky na nebezpečie, zložitý terén či pozdravy.

Grafika je veľmi pekná, ostrosť textúr na veľmi dobrej úrovni. Vyzdvihol by som si hlavne kvalitu vody, avšak podľa môjho názoru je podpriemerná kvalita postav. Niektoré oblasti vyzerajú lepšie, a niektoré zase horšie. Nechám na posúdení každého. Hra vyzerá určite horšie ako Horizon: Zero Dawn či Days Gone, no z hľadiska grafiky by som ju zaradil hneď za tieto dva tituly. Uvidíme za rok, keď sa dostaví aj PC verzia, ktorú stihli pred vydaním na PS4 už ohlásiť.

Hru som hral na konzole Playstation 4 Pro s aktívnym HDR na TV Phillips PUS7303 v 4K rozlíšení. Musím vyzdvihnúť, že HDR pridá pár detailov a určite si túto funkciu zapnite. Framerate je v poriadku, mikrolagy pocítite len v prípade prechodu medzi oblasťami, aj keď je to skôr dané, či je daná oblasť už pripojená k sieti (UCA). Inak je hra optimalizovaná na jednotku.

Záver

Od Death Stranding som veľa neočakával, ale zase ani tak veľký hype pri tomto titule nebol. Hra je od predstavenia až do vydania tajomná. Občas mám pocit, ako by sa autori báli, ako budú recenzenti hodnotiť tento titul a hlavne ako ho príjmu hráči. Musím povedať, že je to úplne iné RPG než sme zvyknutí. Hlavný dej je pútavý, ale chýbajú mu poriadne zvraty. Videá sú epické, avšak neustále opakujúce sa cutscény mi po pár hodinách už liezli hore krkom. Na hre sa mi páči, že sa zamýšľa nad tematikou smrti, posmrtného života, utopickej spoločnosti a momentálne veľmi rastúcej témy – zdieľaného hospodárstva. Kojima dosiahol neuveriteľné – zvirtualizoval komunizmus. Musím však povedať, že hra nie je pre každého a jej hodnotu znižuje pomerne primitívny systém úloh – 75% hry je založenej na dodávke materiálu a hlavne po 30 hodinách stereotypu je to už predsa len nuda. Autori zakomponovali rôzne nové unikátne prvky, sú schopní podať vtipne dennodenné rutiny ale mnohým to stačiť nebude. Bohužiaľ k postave som si napríklad na rozdiel od Geralta (pre príklad z hry Zaklínač) nevedel vybudovať žiaden vzťah... Možno je to len zámer autora, aby zobrazil charakter v apokalyptickej spoločnosti. Až na primitívne ovládanie vozidiel nemám k technickej stránke žiadne výhrady. Grafika je skvelá. Čo ma mrzí je slabý soundtrack. Skladby by mali dotvárať teatrálnosť titulu, o čo sa sám snaží videami, ale výber piesní je absurdný (zlý). Napriek tomu hru odporúčam.