Dnešnú recenziu budeme venovať dvom momentálne najvýkonnejším grafickým kartám od AMD/ATi a nVidie, zaradených do tzv. „ultra high-end“ segmentu. Menovite sú to Radeon HD 4870 X2 a GeForce GTX 295 v referenčnom dizajne, poskytnuté na test spoločnosťou Gigabyte. Radeon HD 4870 X2 je na rozdiel od GeForce GTX 295 dlhšie na trhu, vyše ½ roka, pretože nVidia išla pri vydaní G200 stratégiou „veľkých jednočipových riešení“. Prestíž mať najvýkonnejšiu kartu ju ale donútila v januári 2009 uviesť na trh Multi-GPU GeForce kartu s dvoma jadrami „G200b“ na dvoch PCBs. Väčšinu čitateľov zaujíma najmä výkon, preto sme otestovali grafické karty v mnohých moderných hrách aj vo WQXGA rozlíšení. Nezabudli sme sa pozrieť ani na ďalšie podstatné fakty a kritéria. Ako dopadli karty v našich testoch? Aké majú výhody a nevýhody? Ktorá ponúka lepší pomer cena/výkon? Pokiaľ chcete vedieť odpovede na tieto a ďalšie relevantné otázky, odporúčam čítať ďalej...
AMD/ATi Radeon HD 4870 X2 je založená na „R700“, čo je len interný názov pre dve RV770 GPUs a nie high-end čip ako by si niekto mohol myslieť. Napriek pomerne malému R&D, vyvinula AMD/ATi, výkonné GPU - RV770. Architektúre a zámeru, ktorý nim AMD/ATi sledovala sme sa už venovali v článkoch Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+) a Súboj preformance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260. Na tomto mieste len pripomeniem, že RV770 sa po stránke architektúry výraznejšie líši od svojho predchodcu RV670, ako by sa mohlo očakávať. Takisto sa však jedná „Value“ čip. Teda GPU zamerané na nasadenie v mainstream a performance grafických kartách. ATi graphics group sa zamerala na tento segment trhu, pretože je výrazný záujem o takéto grafické karty a v danej dobe nemala veľké množstvo financií k dispozícii pre vývoj viacerých čipov pre každý segment trhu. Dnes nazýva túto stratégiu „sweet spot strategy“ a vďaka nej si zvýšila podiel na trhu. Napriek tomu ale nechcela AMD/ATi nechať nVidiu v oblasti high-end grafických kariet bez konkurencie. Najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie pre spoločnosť bolo vytvoriť dvojčipovú kartu, pretože sa muselo navrhnúť len nové PCB a chladenie.
Po prvej dvojčipovej karte založenej na „modernom“ CrossFire zapojení – Radeon HD 3870 X2, vznikla druhá - Radeon HD 4870 X2, ktorá sa stala dňom vydania – 12. augustom 2008 aj najvýkonnejšou grafickou kartou. Vyšší výkon oproti už zrecenzovanej Sapphire Radeon HD 4850 X2 je dosiahnutý vyššou pracovnou frekvenciou jadier RV770. Tá je zhodná s frekvenciou jadra na Radeon HD 4870. Ako už názov napovedá, jedná sa o „zdvojenú“ Radeon HD 4870 s 1GiB VRAM. Pre vyššiu priepustnosť sa tiež využíva GDDR5 pamäť od Hynix. O komunikáciu jadier sa stará CrossFire a v tomto sa „technológia za kartou“ zhoduje s Radeon HD 4850 X2.
Pre AMD/ATi je ale tento segment menej podstatný a primárny zámer Radeon HD 4870 X2 bolo získať „výkonnostnú korunu“. Aj v dnešnej dobe sa veľa zákazníkov orientuje podľa najvýkonnejších kariet. Pokiaľ má teda konkrétna spoločnosť najvýkonnejšiu kartu, automaticky predpokladá mnoho kupujúcich, že aj ďalšie grafické karty tejto spoločnosti sú lepšie ako konkurencia. Tomuto zámeru nasvedčuje aj samotný ovládač, konkrétne nemožnosť vytvoriť v ňom (CF)profil pre hru, nastaviť Multi-GPU rendertechniku alebo ďalšie obmedzenia, týkajúce sa napr. optimalizácií. Od spoločnosti, ktorá sa zamerala v high-ende na viacčipové karty, by sme očakávali, že ponúkne viac ako konkurencia. Radeon HD 4870 X2 má dostatok texelfillrate na to, aby mohol zákazník vypnúť negatívne optimalizácie, spôsobujúce väčší shimmering. To ale AMD/ATi nechce dovoliť, inak by dosahovali ich grafické karty nižšie FPS a boli by v očiach zákazníkov, zameraných len na „dlhé stĺpce FPS“, horšie riešenie. Oficiálne odôvodnenia, že „väčšina ich zákazníkov nie je dostatočne skúsená, a preto takéto možnosti nepotrebujú“ a pod. sú až smiešne. Čerešničkou na torte je fakt, že v ovládačoch pre Apple OS je možnosť vytvoriť profil pre hru a zapnúť aj SSAA. Niekto si môže spomenúť aj na Sideport, ten však nie je aktivovaný a v Radeon HD 4000 generácii asi ani nikdy nebude – jednalo sa čisto o „skúšobnú“ implementáciu. Obdobne si nVidia vyskúšala mierne vyššie pracovné frekvencie VS-ALUs v G71, aby potom s G80 mohli úspešne zvládnuť shader doménu, pracujúcu na vyše 1GHz. Kedy sa dočkáme reálneho využitia Sideportu je preto zatiaľ otázne. Možno už s ďalším čipom – RV870.
GeForce GTX 295 je tiež dvojčipová karta, založená na dvoch 55nm jadrách. Tým sa ale podobnosť s Radeon HD 4870 X2 v podstate končí. V ďalších aspektoch sú to celkom odlišné grafické karty. Na dvoch PCBs GTX 295 nachádzame dve GPUs „G200-B“, nasledovníkov 65nm „G200-A“. Architektúre jadra G200 a stratégii, ktorú s ním nVidia sledovala, sme sa už tiež venovali v článkoch Súboj preformance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260 a High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP). G200 je teda evolúciou G80, pričom išla nVidia znovu cestou veľkého jadra s vysokým počtom tranzistorov. Na tomto mieste len zhrniem, že 65nm G200 evokovalo pre veľký počet tranzistorov (1,4 miliardy) vyšší výkon voči konkurencii ako tomu bolo v skutočnosti. To malo viacero dôvodov. Okrem toho, že nVidia podcenila AMD/ATi - ich čip RV770, investovala tiež veľa tranzistorov do GPGPU funkcionality, aby mali v profesionálnom segmente argumenty – napr. do špeciálnych DP-ALUs. Tie sú pre bežného užívateľa zbytočné. AMD/ATi utratila tiež tranzistory, napr. pre tessellátor, avšak celkovo menej. G200 má tiež 80 TMUs, ktoré stáli dosť tranzistorov a vďaka tomu kvalitnejší anizotropný filter ako konkurencia. Problém v tom je ten, že aj minimálne zlepšenie kvality AF si vyžiada neproporcionálne vyššie zvýšenie texelfillrate a len malému percentu zákazníkov záleží na kvalite AF.
Výsledkom toho všetkého bolo, že GTX 200 grafické karty od nVidie sa nepresadili tak výrazne voči konkurencii, ako sa čakalo. Radeon HD 4870 si poradila veľmi dobre s pôvodnou GeForce GTX 260 a miestami útočila aj na GeForce GTX 280. O výkonnostnú korunu prišla nVidia, keď predstavila AMD/ATi – dnes recenzovanú Radeon HD 4870 X2. Dôsledkom toho musela nVidia znížiť ceny svojich G200 kariet. Keď si uvedomíme veľkosť jadra, komplexnosť PCB a chladenia, je jasné, že to nebolo pre nVidiu príjemné. Riešením z danej situácie bol v najmenšom časovom horizonte len „die-shrink“ G200 – teda prechod na menší výrobný proces. Vďaka nemu sa zmenšilo jadro z vyše 576 mm^2 na okolo 480 mm^2, logicky sa znížila spotreba/TDP a narástol potenciál pre vyššie frekvencie. Keďže sa mohlo vyrobiť viacej G200 čipov na 300mm wafery, klesla postupne aj výrobná cena jedného čipu. V neposlednom rade mohli inžinieri nVidie postaviť aj dvojčipové riešenie, konkurenciu pre Radeon HD 4870 X2. Ako som už písal vyššie – ide o prestíž mať najvýkonnejšie riešenie, ktorú chcela mať opäť Kalifornská spoločnosť. nVidia sa tiež dopredu zamerala na zníženie výrobných nákladov grafických kariet, aby mohla konkurovať AMD/ATi aj cenou – okrem menšieho jadra G200 a nového PCB sa ušetrilo aj na napájacích obvodoch.
Prvá grafická karta s 55nm jadrom G200 bola GeForce GTX 260 s 216SPs. V decembri nasledovala na „papieri predstavená“ GeForce GTX 295. Venovali sme sa jej v preview. Opäť sa vrátim len k tým podstatnejším faktom. Znovu sa jedná o „sendvičové“ riešenie, teda spojenie dvoch PCBs s „hybridnými“ G200 jadrami. Tieto jadrá, ktoré majú 10 clusterov a jednu deaktivovanú ROP partíciu sa donedávna nenachádzali na žiadnych kartách – až minulý mesiac (apríl) sa začali osádzať na novej GeForce GTX 275. Na nej však pracujú s vyššou pracovnou frekvenciou. Preview danej karty si tiež môžete prečítať na PC.sk . Po výkonnostnej stránke by teda GeForce GTX 295 mala byť pred Radeon – podmienkou je dobre škálujúce SLI, pričom závisí veľa od SLI profilu v ovládači. V tomto ohľade má nVidia oproti konkurencii okrem TWIMTBP programu aj ďalšie výhody - v ovládači sa dajú spraviť (SLI)profily pre hry a nastaviť Multi-GPU rendermód. Výhodou je aj možnosť vypnúť alebo zapnúť jednotlivé optimalizácie AF a pod.
Celkovo ponúkajú obe dnes recenzované grafické karty vysoký výkon, ktorý sa dá v starších hrách využiť len na vyšší anti-aliasing, lebo maximálne možné AF je naďalej 16x. Zvýšenie na 32x alebo 64x by prinieslo len malé zlepšenie kvality – viditeľné len vo veľkej vzdialenosti za potreby oveľa vyššej texelfillrate. Po stránke AA prináša CrossFire zapojenie 16xAA (box filter), čo je 16xMSAA, 24x Narrow-Tent CFAA a 32x Wide-Tent CFAA. Venovali sme sa im v recenzii: AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire). Vyše 1 rok sľúbené 42x ED-CFAA sa žiaľ dodnes nedostalo do ovládača. Presný dôvod nepoznáme, avšak skutočnosť, že prepad výkonu na RV770 je s ED-CFAA rovnaký ako s adekvátnym Wide/ Narrow-Tent CFAA, úplne deklasuje tieto CFAA módy, spôsobujúce rozmazanie textúr. SLI zapojenie prináša viac módov vyhladzovania – od SLI 8x po SLI 32x. Jedná sa o kombináciu MSAA a OG-SSAA, ktorá stojí veľa výkonu. SSAA vyhladzuje celú obrazovku, nielen hrany polygonov ako MSAA, a preto vyhladzuje aj textúry - „zvyšuje“ AF. Vďaka aplikácii nHancer, ktorá je freeware, je tiež možné zapnúť OG-SSAA a kombinované (SSAA + MSAA) vyhladzovacie módy na jednočipových aj dvojčipových GeForce kartách.
16xAF a 32xAF, klikni pre zväčšenie
64xAF a extrém - 512xAF, klikni pre zväčšenie
Pozrime sa pred samotným testom na dopredu jasné nevýhody týchto dvojčipových kariet. Začnime pohľadom na výkon – nárast výkonu nie je 100% pre CF/SLI a väčšinou používané AFR, závislé okrem toho na CF/SLI profiloch v ovládači. Takisto majú tieto karty vysokú spotrebu a keby existovalo GPU s rovnakým množstvom výpočtových jednotiek, spotrebovalo by menej, pretože by na rozdiel od dvojčipových kariet nemalo zdvojené určité časti čipu – napr. triangle setup. Z vysokej spotreby vyplýva aj vysoké stratové teplo, ktoré musí chladič odviezť. Referenčné chladiče týchto kariet preto nepatria medzi tie najtichšie. Nepoteší tiež AFR lag, spôsobený komunikáciou a microstuttering pri nízkych FPS. Ten sa podarilo nVidii na GTX 295 trochu zmierniť – najmä v Crysis, čo je potešujúca správa. Nevýhodou Multi-GPU grafických kariet je aj fakt, že každý čip musí mať všetky potrebné údaje vo vlastnej VRAM – nemožno teda sčítať túto pamäť. Keď si porovnáme Radeon HD 4870 X2 a GeForce GTX 295, je dopredu jasné, že GeForce má nevýhodu v menšej VRAM (2x 896MiB oproti 2x 1GiB). Z architektúry jadier G200 tiež vyplýva väčší prepad výkonu s 8xMSAA. Oba nedostatky majú riešiť GeForce R185 ovládače, aká je skutočnosť uvidíte na ďalších stranách. Radeon by mala mať pre PowerPlay vyššiu spotrebu v 2D ako GeForce. Z konštrukcie referenčného chladiča, ktorý nemá heatipipe trubice nám tiež vyplýva celkovo vyššia teplota jadier a najmä druhého, na ktoré je fúkaný teplý vzduch prvého. V neposlednom rade sú to už vyššie spomínané ovládače, pokiaľ ide o Multi-GPU zapojenie.
Po výkonnostnej stránke sú ale AMD/ATi Radeon HD 4870 X2 a nVidia GeForce GTX 295 žatiaľ najvýkonnejšie grafické karty od svojich výrobcov. Do predstavenia novej generácie by nimi aj mali zostať. Špekuluje sa síce o dvojčipovej „Radeon HD 4890 X2“, nepredpokladám ale, že by nasledovná karta bola dostupná vo väčšom množstve. Tiež sa hovorí o novej GTX 295, tá sa však po výkonnostnej stránke nebude líšiť od momentálnej, pretože sa jej zvýši len frekvencia pamäte o 100MHz. Je teda veľmi pravdepodobné, že ešte dosť dlho (v IT chápaní) budú tieto karty tým najvýkonnejším na trhu.
Grafické karty sme si predstavili, poďme sa pozrieť na ich technické detaily a následne výkon. Vďaka spoločnosti Gigabyte sme mohli uskutočniť testy na novej „Nehalem“ testovacej zostave s príslušným 800W ODIN zdrojom. Zmenili sme tiež hry v ktorých budeme testovať výkon kariet – jedná sa väčšinou o nové tituly, aby sme poriadne vyťažili jednotlivé GPUs. Pre porovnanie sme pridali do grafov aj výsledky nových meraní Radeon HD 4870 a GeForce GTX 280. Testy prebehli vďaka spoločnosti Samsung aj v rozlíšení 2560x1600, ktorá nám vypožičala na test 30“ LCD SyncMaster 305T+.
G200-300-A2 na GTX 280, dve navonok podobné jadrá s IHS a ochranným rámom by sme našli aj na GeForce GTX 295
Spoločnosť Gigabyte nám poskytla na test Radeon HD 4870 X2 grafickú kartu s celým názvom „GV-R487X2-2GH-B“. Nevybočuje takisto ako väčšina ostatných Radeon HD 4870 X2 z referenčného dizajnu (chladič, PCB) a pracovných frekvencií. Voči ostatným referenčným Radeon HD 4870 X2 grafickým kartám sa preto líši jedine nálepkou na dvojslotovom chladiči.
Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Gigabyte. Na prednej strane dominuje rovnaká ženská postava ako na chladiči z nejakého fantasy sveta a ďalšie nápisy – Radeon HD 4870 X2, Gigabyte a GDDR5. Samotná grafická karta je zabalená v protistatickom vrecúšku a dookola je tiež vystlaná polystyrénom. Nad ňou a v separátnom priečinku je príslušenstvo.
Okrem klasicky pribalených adaptérov: DVI-to-HDMI, DVI-to-D-Sub, S-Video-to-YUV, S-Video-to-Composite, 1xnapájania - molex-to-6Pin VGA, 1x molex-to-8Pin VGA, sa v ňom nachádza ešte crossfire mostík, inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi Catalyst a manuál. Jedná sa o štandardné príslušenstvo retail verzie len s tým najpotrebnejším. Kto očakával nejakú hru alebo 3DMark zostane sklamaný. Vďaka tomu ale môže Gigabyte ponúknuť grafickú kartu za výhodnejšiu cenu ako ostatní výrobcovia. Komu teda nezáleží na príslušenstve, ale na cene, bude spokojný. Gigabyte Radeon HD 4870 X2 predstavuje momentálne najvýkonnejšiu grafickú kartu od AMD/ATi, pokračovateľa Radeon HD 3870 X2. Jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 392 EUR (~11 800SK).
Rozdiel vo výkone oproti iným Radeon HD 4000 grafickým kartám je dosiahnutý dvoma RV770 GPUs, ktoré pracujú spolu na renderovaní obrazu vďaka CrossFire zapojeniu. Tieto jadrá majú aktívnych všetkých 10 SIMDs a nie sú ani inak osekané – majú 40TMUs, 800 SPs a 16 ROPs. Po technickej stránke sa teda jedná o zdvojenú Radeon HD 4870 s 1GiB VRAM. Spôsob komunikácie sa zhoduje s tým na Sapphire Radeon HD 4850 X2. Radeon HD 4870 X2 patrí do ultra high-end segmentu a má za cieľ osloviť záujemcov, ktorí chcú najvyšší výkon.
Gigabyte využíva ako každý iný výrobca pri svojej Radeon HD 4870 X2 čierne PCB s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. 55nm jadrá RV770 pracujú v 3D režime s pracovnou frekvenciou 750MHz a štandardným napätím 1,25V. 2x1GiB veľká GDDR5 pamäť od Hynix pracuje vtedy s 900MHz (1800 MHz, efektívne 3600MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.
Radeon HD 4870 X2 predstavuje po Radeon HD 3870 X2 druhú generáciu dvojčipových kariet od AMD/ATi, založenú na modernom CrossFire zapojení. Celkový návrh pritom vychádza z predchodcu. Znovu sú obe jadrá umiestnené na jednom PCB, pričom ich chladí dvojslotový chladič, vychádzajúci z toho na Radeon HD 3870 X2. Inžinieri však museli zvýšiť jeho chladiaci výkon, pretože dve RV770 spotrebujú viacej ako dve RV670. PCB karty nie je červené, čo je farba spoločnosti, ale čierne a má oproti iným Radeon kartám indikovať maximálny výkon.
Ako chladenie využíva karta referenčný dvojslotový chladič od AMD/ATi, ktorý nepôsobí tak mohutne ako ten na GeForce GTX 295 alebo GTX 285. Zaberá skoro celú prednú stranu karty, pričom je pasívne – čiernym plechom s teplovodivými páskami chladená aj zadná strana - pamäťové čipy. Tie museli byť aj tu z priestorových dôvodov umiestnené. Oproti chladiču z HD 3870 X2 sa ten na HD 4870 X2 žiaľ príliš nelíši – AMD/ATi tomu asi neprikladala takú dôležitosť.
Základ chladiča tvoria na rozdiel od HD 3870 X2 dva celomedené pasívy, ktoré sa dotýkajú priamo jadier RV770. Na rozdiel od pasívu HD 4870 nemajú tieto heatpipes, čo je pri stratovom teple karty veľkým prekvapením. Medzi jadrami sa nachádza PEX8647 PLX čip, ktorý spĺňa PCI-Express 2.0 a má k dispozícii 48 lanes. Bližšie sme sa mu venovali v recenzii: High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP). Ani sideport sa teda nevyužíva. Napriek tomu nemá Radeon HD 4870 X2 na prvý pohľad také limity ako HD 3870 X2, ktoré by jej obmedzili ukázať svoj výkon. O chladenie ďalších časí – pamäťových čipov, komponenty napájacích regulátorov a menovaného PLX čipu sa stará načierno nalakovaná hliníková platňa s viacerými výčnelkami v hornej časti, ktoré zväčšujú plochu tepelného vyžarovania. Pre kontakt s jednotlivými komponentmi boli použité teplovodivé pásky. Nie je to ideálne riešenie, keďže neprodukujú tieto časti toľko tepla ako GPUs, nemalo by to ale vadiť. Na jadrách bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta.
V zadnej časti je pomocou troch skrutiek prichytený 12W (12V, 1A) radiálny ventilátor od NTK Technologies s označením CF1275-B30H-C005, priemerom 70mm a červenými lopatkami. Nie, nemýlite sa, je to ten istý ventilátor ako na Radeon HD 4870 alebo HD 3870 X2. Ten má dostatočný prietok aj na dva pasívy, nejedná sa však o najtichšie možné riešenie. Ventilátor je napájaný 4Pin konektorom a podporuje PWM reguláciu. Jeho otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadier RV770. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva zo skrinky vzduch, ktorý následne fúka na medené pasívy, aby sa ochladili. Tok vzduchu vedie kryt chladiča z čierneho plastu. Teplý vzduch je následne vyfukovaný štrbinami v záslepke von z grafickej karty/skrinky. Malá nálepka varuje pred dotýkaním sa kovových častí, pretože tie sa po dlhšom čase poriadne rozhorúčavia. V 2D režíme, keď sa jadro grafickej karty podtaktuje na 500MHz, pamäť tiež na 500MHz a zníži napätie na 1,05V pracuje ventilátor len s okolo 40% otáčkami.
Celkovo by mal referenčný chladič vedieť odviesť produkované stratové teplo Radeon HD 4870 X2. Otázne je pri akej hlučnosti a teplote komponentov. Na konkrétne merania sa pozrieme v časti hlučnosť, teploty a spotreba.
TDP Radeon HD 4870 X2 je 286W, a preto je nutné pre prevádzku zapojiť 6Pin PCI-Express aj 8Pin PCI-Express 2.0 konektor v zadnej časti grafickej karty. AMD/ATi odporúča pre bezproblémovú prevádzku 600W zdroj. Napájacie obvody sa voči Radeon HD 3870 X2 kvôli vyššej spotrebe RV770 jadier výrazne zmenili. Pre každé jadro je preto k dispozícii trojfázové napájanie založené na Volterra VT1165MF radiči. Ten poznáme aj z iných moderných grafických kariet. O pamäť GDDR5 sa stará samostatný regulátor. Na rozdiel od HD 3870 X2 alebo HD 4870 nemá HD 4870 X2 voľné miesto na ďalšie vylepšenie napájacích obvodov.
Na PCB karty sa nachádza 2x 1GiB (2x 8 čipov po 64MiB, usporiadané na prednej a zadnej časti do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Hynix s označením H5GQ1H24MJR-T0C, ktoré majú pracovné napätie 1,5V a 1000MHz (reálne) Command clock, 2000MHz (WCK) rating. Na Gigabyte grafickej karte sú prevádzkované s referenčnou frekvenciou 1800 MHz (WCK), rezerva na pretaktovanie tu preto rozhodne je. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť 115,2 GB/s. Vďaka CrossFire zapojeniu by sa mala v ideálnom prípade zdvojnásobiť. Celková dĺžka karty je 26,9cm a teda zhodná s GeForce GTX 285 alebo GTX 295. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách, pretože karta vytŕča zo základnej dosky.
Na zadnej strane karty je vyvedený jeden HDTV a dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. Balenie Asus Radeon HD 4870 obsahuje aj DVI-to-HDMI prevodník, vďaka ktorému je možné preniesť video a 7.1 audio signál v 24bit/192kHz formáte cez DVI výstup. Prevodník spĺňa HDMI-1.3 štandard a umožňuje vďaka UVD 2.0 v RV770 prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Keďže je podporované Quad-CrossFire, môžeme na hornej strane karty nájsť jeden CrossFire konektor, cez ktorý sa dá spojiť karta s ďalšou Radeon HD 4870 X2.
Spoločnosť Gigabyte nám poskytla na test aj druhú grafickú kartu – GeForce GTX 295 s celým názvom „GV-N295-18I-B“. Nevybočuje takisto ako väčšina ostatných GeForce GTX 295 z referenčného dizajnu (chladič, PCB) a pracovných frekvencií. Voči ostatným referenčným GeForce GTX 295 grafickým kartám sa preto líši jedine nálepkou na dvojslotovom chladiči.
Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Gigabyte. Na prednej strane dominuje rovnaká ženská postava ako na chladiči z nejakého fantasy sveta a ďalšie nápisy – GeForce GTX 295, Gigabyte a PhysX. Samotná grafická karta je zabalená v protistatickom a protinárazovom vrecúšku. Dookola je tiež vystlaná polystyrénom. Nad ňou a v separátnom priečinku je príslušenstvo.
Okrem klasicky pribalených adaptérov: S-Video-to-YUV, 1xnapájania - molex-to-6Pin VGA, 1x molex-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza už len inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi GeForce a manuál. Jedná sa o štandardné príslušenstvo retail verzie len s tým najpotrebnejším. Kto očakával nejakú hru alebo 3DMark zostane sklamaný. Vďaka tomu ale môže Gigabyte ponúknuť grafickú kartu za výhodnejšiu cenu ako ostatní výrobcovia. Komu teda nezáleží na príslušenstve, ale na cene, bude spokojný. Gigabyte GeForce GTX 295 (preview) predstavuje momentálne najvýkonnejšiu grafickú kartu od nVidie, pokračovateľa GeForce 9800 GX2. Jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 458 EUR (necelých 14 000 SK).
Rozdiel vo výkone oproti iným GeForce GTX 200 grafickým kartám je dosiahnutý dvoma GPUs, ktoré pracujú spolu na renderovaní obrazu vďaka SLI zapojeniu. Po technickej stránke sa jedná o zdvojenú GeForce GTX 275 s nižšími pracovnými frekvenciami. Jadrá „G200-400-B3“ majú teda 10 clusterov a vypnutú jednu ROP partíciu. Z toho nám vyplýva 80 TMUs, 240 SPs a 28 ROPs. Keďže sú tie priamo spojené s crossbar zbernicou, má tá šírku 448bit. Kapacita VRAM je tiež zmenšená na 2x896MiB. Mnohí by očakávali 512bit zbernicu a 2x1GiB VRAM na najvýkonnejšej GeForce karte. Kvôli zníženiu komplexnosti PCB/spotreby a získaniu potrebného priestoru sa nVidia rozhodla proti tomuto kroku. Jednotlivé PCBs sú beztak veľmi komplexné. GeForce GTX 295 patrí do ultra high-end segmentu a má za cieľ osloviť záujemcov, ktorí chcú najvyšší výkon.
Gigabyte využíva ako každý iný výrobca pri svojej GeForce GTX 295 dve štandardné čierne PCBs s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. 55nm jadrá G200b pracujú v 3D režime s pracovnou frekvenciou 576MHz, shader-core 1242MHz a štandardným napätím 1,03V. GDDR3 pamäť od Hynix pracuje vtedy s 999MHz (efektívne 1998MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.
GeForce GTX 295 predstavuje už tretiu generáciu dojčipových kariet od nVidie, založenú na modernom SLI. Celkový návrh pritom vychádza z predchádzajúcej karty – GeForce 9800 GX2. nVidia hovorí o 46% lepšom chladení na GTX 295 oproti predchodcovi. Zatiaľ čo by bolo možné skonštruovať GeForce 9800 GX2 na jednom PCB, nebolo by to v prípade GTX 295 také jednoduché, bez zväčšenia dĺžky karty – PCB. Limit 27cm musel byť dodržaný, pretože predstavuje maximum pre štandardné ATX skrinky. Dvoj-PCB dizajn bol teda skôr nutnosť ako "výstrelok" inžinierov. V budúcnosti by mohla nVidia znížiť komplexnosť PCB využitím GDDR 5 pamätí.
Ako na GeForce 9800 GX2, aj na GTX 295 sa pozerajú jadrá a pamäť na seba. Medzi nimi sa nachádza pasív chladiča s množstvom lamiel, ktorý si zdieľajú. Pre ochranu vonkajšej časti PCB a lepší rozptyl tepla, je predná strana karty chránená čiernym dierkovaným plechom. Keďže si Gigabyte neželal, aby sme rozobrali ich GeForce GTX 295, nemáme fotografie z „vnútra“ karty. Napriek tomu vám chceme priniesť tieto informácie o karte, ktoré sme nadobudli z veľmi kvalitných fotografií GTX 295 na stránke brain.box.
Chladiča, ktorý sa nachádza medzi PCBs tvorí základ karty a vypĺňa skoro celý tento priestor. Okrem chladenia má funkciu spájania jednotlivých PCB. Dve časť základne pasívu, ktoré sa dotýkajú jadier sú z medi. Tretiu, avšak menšiu medenú základňu nachádzame aj v pravej časti chladiča. Tá sa stará o chladenie „NF-200-P-SLI-A3“ čipu. Ten spĺňa na GeForce GTX 295 karte rovnakú úlohu, ako PLX čip na Radeon HD 4870 X2 a HD 4850 X2 – jedná sa o „PCI-Express switch“, ktorý vďaka svojim 48 PCI-Express 2.0 lanes poskytuje pre jednotlivé GPUs 16x lanes a ďalších 16 lanes slúžia na spojenie so systémom. Tento čip môžeme nájsť aj na niektorých SLI základných doskách, ktoré majú tri 16xPCI-Express 2.0 sloty. Vedľa tohto čipu sú dva konektory pre flexibilné SLI mostíky, ktorými sú karty spojené.
Vrátim sa však k samotnému chladiču. Ten má vylisované výčnelky pre chladenie pamäte GDDR3, NVIO čipu a komponentov napäťových regulátorov. Zatiaľ čo sú pamäte spojené s pasívom pomocou klasickej teplovodivej pásky, je na napäťových regulátoroch a NF200 čipe tenká vrstva sivej teplovodivej pasty. Rovnaká, avšak v oveľa väčšom množstve sa nachádza na jadre. Pre lepší odvod tepla z jadier sú v pasíve tri ploché heatpipe trubice.
Na konci „sendviča“ sa nachádza 5,76W (12V; 0,48A) radiálny ventilátor. Pravdepodobne „Magic“ od Protechnic Electrics, ktorý poznáme aj z GTX 280. V tomto prípade má priemer 70mm a je spojený s jedným PCB cez 4pin konektor. Princíp chladenia je pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva cez otvory v PCB vzduch zo skrinky, ktorý následne fúka na pasív a hliníkové lamely, aby sa ochladili. Priamo ofukované sú aj napájacie obvody, ktoré sú hneď pod a nad ventilátorom. Pretože sú lamely otočené v určitom uhle, je časť teplého vzduchu je vyfukovaná štrbinami v záslepke von z grafickej karty/skrinky a časť otvorom v hornej časti chladiča. Ten ostáva preto v skrinke. V porovnaní s GeForce 9800 GX2 sa teplý vzduch môže dostať cez oveľa viac otvorov von z grafickej karty. V 2D režime, keď sa jadro grafickej karty, postupne v dvoch krokoch, podtaktuje na 300Hz, shadercore na 600MHz a pamäť na 100MHz. Celkovo by teda chladič nemal mať problémy odviezť veľké stratové teplo, produkované dvoma 55nm jadrami G200b. Nejedná sa ale o najlepšie možné riešenie – je to kompromis, pretože sa chladič musel zmestiť do určitých rozmerov. Ako sa mu darí v praxi sa dočítate v časti hlučnosť, teploty a spotreba.
Celkové TDP GeForce GTX 295 je 289W a je preto nutné zapojiť oba prídavné napájacie konektory. nVidia odporúča pre bezproblémovú prevádzku (neznačkový) 680W zdroj. Vďaka 55nm jadru a zníženému TDP ale nemusia mať jednotlivé PCBs až také silné napájanie ako GeForce GTX 280. Na jednotlivých PCBs sa teda nachádza štvorfázové napájanie, založené na Volterra VT1165MF PWM radiči. Horné PCB je napájané len z 8Pin PCI-Express 2.0 konektorom (max. 150W), zatiaľ čo druhé odoberá prúd zo 6Pin PCI-Express konektora a PCI-Express 2.0 slotu. APW7142 a AMS1117 čipy sa starajú o napájanie pamäte. Na spodnej strane karty sú „ferrite cores chokes“ napájacích obvodov zakryté a tým chránené plastom s nápisom nVidia.
Na dovch PCBs karty sa nachádza spolu 2x896 MiB (14 čipov po 64MiB, usporiadané okolo jadra) GDDR3 pamäte Hynix s označením H5RS5223CFR a príponou N0C , ktoré majú pracovné napätie 2,05V a 1ns, 1000MHz (reálne) rating – rovnaké pamäte sú osadené na GTX 260. Na Gigabyte GTX 295 grafickej karte sú prevádzkované s 999 MHz, môže sa preto zdať, že rezerva na pretaktovanie tu nie je. V skutočnosti je, pretože s rovnakým napätím pracuje aj ich 1200MHz variant. Spolu so 448bit (7x64bit) externou zbernicou dostávame priepustnosť 111,9 GB/s na jedno jadro. Vďaka SLI by sa mala v ideálnom prípade zdvojnásobiť.
Celková dĺžka karty je rovnaká ako GTX 285 alebo Radeon HD 4870 X2, teda 26,9cm. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách, pretože karta vytŕča zo základnej dosky. Obdobne ako na ďalších GTX 200 grafických kartách, môžeme v ľavej časti jednotlivých PCB nájsť NVIO čip, obsahujúci display controller. Druhý NVIO čip bol potrebný pre HDMI výstup. Vďaka tomu sa šetria tranzistory v beztak veľkom G200b. Nápis na čipe hovorí NVIO2-A2, jedná sa teda o druhú verziu NVIO čipu, ktorá sa nelíši svojou funkčnosťou oproti VP2 (bližšie informácie) a stále ešte nepodporuje DisplayPort.
Podporované je Quad-SLI a tak môžeme na hornej hrane jedného PCB nájsť SLI konektor. Pri 6xPin napájacom konektore sa nachádza 2Pin konektor, ktorý sa má spojiť so zvukovou kartou, aby sa zvuk dostal z S/PDIF na HDMI, nakoľko nemá jadro vlastnú „zvukovú kartu“. Na prednej strane karty je vyvedený jeden HDMI a dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. Veľkou nevýhodou je, že HDMI port sa môže využívať len v režime vypnutého SLI. Takéto obmedzenie nemajú DVI výstupy, lebo sú na master karte a od GeForce 180 ovládačov sú podporované dva-monitory aj pri SLI. Na záslepke sa nachádzajú aj dve led diódy. Jedna modrá sa nachádza pri DVI výstupe a signalizuje zapojenie primárneho monitora. Druhá - zelená, indikuje problémy s napájaním.
Testovacia zostava:
Za poskytnutie produktov by sme sa chceli poďakovať spoločnostiam:
Bez ich podpory by nebolo možné uskutočniť túto recenziu.
Použité ovládače:
GPU-Z 0.3.3 screenshoty testovaných grafických kariet, okrem nesprávnej
texelfillrate GeForce GTX 295 som si nevšimol chybné údaje
Použité benchmarky:
Syntetické:
Použité programy:
Nastavenia v grafických ovládačoch:
Po dôkladnom premyslení a analýzach kvality obrazu oboch čipov sme sa rozhodli pre nasledujúce nastavenia kvality obrazu v ovládačoch.
nVidia GeForce:
ATi Catalyst:
Výsledná kvalita obrazu je teda podobná, dosiahnuť úplne identickú je ale momentálne nemožné. Bližšie sme sa venovali kvalite obrazu v článku: R600 pod drobnohľadom (časti: Porovnanie AA, AF, AI), kde je kvalita obrazu čipu R600 porovnaná s G80. Nakoľko vychádza RV770 z R600 sa ani kvalita obrazu nezmenila voči R600. Rovnako to platí pri porovnaní G8x/G9x s G200(b). Ako vidieť z nastavení, G8x/9x/200 grafické karty poskytujú väčšie možnosti nastavenia kvality a majú s maximálnym možným nastavením, kvalitnejší a takmer dokonalý anizotropný filter.
Fablemark
ilustračný obrázok
ilustračný obrázok
Úvod
AMD/ATi Radeon HD 4870 X2 je založená na „R700“, čo je len interný názov pre dve RV770 GPUs a nie high-end čip ako by si niekto mohol myslieť. Napriek pomerne malému R&D, vyvinula AMD/ATi, výkonné GPU - RV770. Architektúre a zámeru, ktorý nim AMD/ATi sledovala sme sa už venovali v článkoch Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+) a Súboj preformance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260. Na tomto mieste len pripomeniem, že RV770 sa po stránke architektúry výraznejšie líši od svojho predchodcu RV670, ako by sa mohlo očakávať. Takisto sa však jedná „Value“ čip. Teda GPU zamerané na nasadenie v mainstream a performance grafických kartách. ATi graphics group sa zamerala na tento segment trhu, pretože je výrazný záujem o takéto grafické karty a v danej dobe nemala veľké množstvo financií k dispozícii pre vývoj viacerých čipov pre každý segment trhu. Dnes nazýva túto stratégiu „sweet spot strategy“ a vďaka nej si zvýšila podiel na trhu. Napriek tomu ale nechcela AMD/ATi nechať nVidiu v oblasti high-end grafických kariet bez konkurencie. Najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie pre spoločnosť bolo vytvoriť dvojčipovú kartu, pretože sa muselo navrhnúť len nové PCB a chladenie.
Po prvej dvojčipovej karte založenej na „modernom“ CrossFire zapojení – Radeon HD 3870 X2, vznikla druhá - Radeon HD 4870 X2, ktorá sa stala dňom vydania – 12. augustom 2008 aj najvýkonnejšou grafickou kartou. Vyšší výkon oproti už zrecenzovanej Sapphire Radeon HD 4850 X2 je dosiahnutý vyššou pracovnou frekvenciou jadier RV770. Tá je zhodná s frekvenciou jadra na Radeon HD 4870. Ako už názov napovedá, jedná sa o „zdvojenú“ Radeon HD 4870 s 1GiB VRAM. Pre vyššiu priepustnosť sa tiež využíva GDDR5 pamäť od Hynix. O komunikáciu jadier sa stará CrossFire a v tomto sa „technológia za kartou“ zhoduje s Radeon HD 4850 X2.
GeForce GTX 295 je tiež dvojčipová karta, založená na dvoch 55nm jadrách. Tým sa ale podobnosť s Radeon HD 4870 X2 v podstate končí. V ďalších aspektoch sú to celkom odlišné grafické karty. Na dvoch PCBs GTX 295 nachádzame dve GPUs „G200-B“, nasledovníkov 65nm „G200-A“. Architektúre jadra G200 a stratégii, ktorú s ním nVidia sledovala, sme sa už tiež venovali v článkoch Súboj preformance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260 a High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP). G200 je teda evolúciou G80, pričom išla nVidia znovu cestou veľkého jadra s vysokým počtom tranzistorov. Na tomto mieste len zhrniem, že 65nm G200 evokovalo pre veľký počet tranzistorov (1,4 miliardy) vyšší výkon voči konkurencii ako tomu bolo v skutočnosti. To malo viacero dôvodov. Okrem toho, že nVidia podcenila AMD/ATi - ich čip RV770, investovala tiež veľa tranzistorov do GPGPU funkcionality, aby mali v profesionálnom segmente argumenty – napr. do špeciálnych DP-ALUs. Tie sú pre bežného užívateľa zbytočné. AMD/ATi utratila tiež tranzistory, napr. pre tessellátor, avšak celkovo menej. G200 má tiež 80 TMUs, ktoré stáli dosť tranzistorov a vďaka tomu kvalitnejší anizotropný filter ako konkurencia. Problém v tom je ten, že aj minimálne zlepšenie kvality AF si vyžiada neproporcionálne vyššie zvýšenie texelfillrate a len malému percentu zákazníkov záleží na kvalite AF.
Výsledkom toho všetkého bolo, že GTX 200 grafické karty od nVidie sa nepresadili tak výrazne voči konkurencii, ako sa čakalo. Radeon HD 4870 si poradila veľmi dobre s pôvodnou GeForce GTX 260 a miestami útočila aj na GeForce GTX 280. O výkonnostnú korunu prišla nVidia, keď predstavila AMD/ATi – dnes recenzovanú Radeon HD 4870 X2. Dôsledkom toho musela nVidia znížiť ceny svojich G200 kariet. Keď si uvedomíme veľkosť jadra, komplexnosť PCB a chladenia, je jasné, že to nebolo pre nVidiu príjemné. Riešením z danej situácie bol v najmenšom časovom horizonte len „die-shrink“ G200 – teda prechod na menší výrobný proces. Vďaka nemu sa zmenšilo jadro z vyše 576 mm^2 na okolo 480 mm^2, logicky sa znížila spotreba/TDP a narástol potenciál pre vyššie frekvencie. Keďže sa mohlo vyrobiť viacej G200 čipov na 300mm wafery, klesla postupne aj výrobná cena jedného čipu. V neposlednom rade mohli inžinieri nVidie postaviť aj dvojčipové riešenie, konkurenciu pre Radeon HD 4870 X2. Ako som už písal vyššie – ide o prestíž mať najvýkonnejšie riešenie, ktorú chcela mať opäť Kalifornská spoločnosť. nVidia sa tiež dopredu zamerala na zníženie výrobných nákladov grafických kariet, aby mohla konkurovať AMD/ATi aj cenou – okrem menšieho jadra G200 a nového PCB sa ušetrilo aj na napájacích obvodoch.
Prvá grafická karta s 55nm jadrom G200 bola GeForce GTX 260 s 216SPs. V decembri nasledovala na „papieri predstavená“ GeForce GTX 295. Venovali sme sa jej v preview. Opäť sa vrátim len k tým podstatnejším faktom. Znovu sa jedná o „sendvičové“ riešenie, teda spojenie dvoch PCBs s „hybridnými“ G200 jadrami. Tieto jadrá, ktoré majú 10 clusterov a jednu deaktivovanú ROP partíciu sa donedávna nenachádzali na žiadnych kartách – až minulý mesiac (apríl) sa začali osádzať na novej GeForce GTX 275. Na nej však pracujú s vyššou pracovnou frekvenciou. Preview danej karty si tiež môžete prečítať na PC.sk . Po výkonnostnej stránke by teda GeForce GTX 295 mala byť pred Radeon – podmienkou je dobre škálujúce SLI, pričom závisí veľa od SLI profilu v ovládači. V tomto ohľade má nVidia oproti konkurencii okrem TWIMTBP programu aj ďalšie výhody - v ovládači sa dajú spraviť (SLI)profily pre hry a nastaviť Multi-GPU rendermód. Výhodou je aj možnosť vypnúť alebo zapnúť jednotlivé optimalizácie AF a pod.
16xAF a 32xAF, klikni pre zväčšenie
64xAF a extrém - 512xAF, klikni pre zväčšenie
Pozrime sa pred samotným testom na dopredu jasné nevýhody týchto dvojčipových kariet. Začnime pohľadom na výkon – nárast výkonu nie je 100% pre CF/SLI a väčšinou používané AFR, závislé okrem toho na CF/SLI profiloch v ovládači. Takisto majú tieto karty vysokú spotrebu a keby existovalo GPU s rovnakým množstvom výpočtových jednotiek, spotrebovalo by menej, pretože by na rozdiel od dvojčipových kariet nemalo zdvojené určité časti čipu – napr. triangle setup. Z vysokej spotreby vyplýva aj vysoké stratové teplo, ktoré musí chladič odviezť. Referenčné chladiče týchto kariet preto nepatria medzi tie najtichšie. Nepoteší tiež AFR lag, spôsobený komunikáciou a microstuttering pri nízkych FPS. Ten sa podarilo nVidii na GTX 295 trochu zmierniť – najmä v Crysis, čo je potešujúca správa. Nevýhodou Multi-GPU grafických kariet je aj fakt, že každý čip musí mať všetky potrebné údaje vo vlastnej VRAM – nemožno teda sčítať túto pamäť. Keď si porovnáme Radeon HD 4870 X2 a GeForce GTX 295, je dopredu jasné, že GeForce má nevýhodu v menšej VRAM (2x 896MiB oproti 2x 1GiB). Z architektúry jadier G200 tiež vyplýva väčší prepad výkonu s 8xMSAA. Oba nedostatky majú riešiť GeForce R185 ovládače, aká je skutočnosť uvidíte na ďalších stranách. Radeon by mala mať pre PowerPlay vyššiu spotrebu v 2D ako GeForce. Z konštrukcie referenčného chladiča, ktorý nemá heatipipe trubice nám tiež vyplýva celkovo vyššia teplota jadier a najmä druhého, na ktoré je fúkaný teplý vzduch prvého. V neposlednom rade sú to už vyššie spomínané ovládače, pokiaľ ide o Multi-GPU zapojenie.
Po výkonnostnej stránke sú ale AMD/ATi Radeon HD 4870 X2 a nVidia GeForce GTX 295 žatiaľ najvýkonnejšie grafické karty od svojich výrobcov. Do predstavenia novej generácie by nimi aj mali zostať. Špekuluje sa síce o dvojčipovej „Radeon HD 4890 X2“, nepredpokladám ale, že by nasledovná karta bola dostupná vo väčšom množstve. Tiež sa hovorí o novej GTX 295, tá sa však po výkonnostnej stránke nebude líšiť od momentálnej, pretože sa jej zvýši len frekvencia pamäte o 100MHz. Je teda veľmi pravdepodobné, že ešte dosť dlho (v IT chápaní) budú tieto karty tým najvýkonnejším na trhu.
Grafické karty sme si predstavili, poďme sa pozrieť na ich technické detaily a následne výkon. Vďaka spoločnosti Gigabyte sme mohli uskutočniť testy na novej „Nehalem“ testovacej zostave s príslušným 800W ODIN zdrojom. Zmenili sme tiež hry v ktorých budeme testovať výkon kariet – jedná sa väčšinou o nové tituly, aby sme poriadne vyťažili jednotlivé GPUs. Pre porovnanie sme pridali do grafov aj výsledky nových meraní Radeon HD 4870 a GeForce GTX 280. Testy prebehli vďaka spoločnosti Samsung aj v rozlíšení 2560x1600, ktorá nám vypožičala na test 30“ LCD SyncMaster 305T+.
Technické údaje grafických kariet
Na nasledujúcej stránke máme porovnané technické parametre jednotlivých grafických kariet a ich príslušné teoretické peak hodnoty.
Radeon HD 4850 |
Radeon HD 4870 |
Radeon HD 4890 |
Radeon HD 4850 X2 |
Radeon HD 4870 X2 |
|
| Jadro: |
RV770 | RV770 |
RV790 |
2x RV770 |
2x RV770 |
| Výrobný proces: |
55nm | 55nm |
55nm |
55nm |
55nm |
| Veľkosť jadra: |
~256mm^2 |
~256mm^2 |
~282mm^2 |
2x ~256mm^2 |
2x ~256mm^2 |
| Počet tranzistorov: |
~956 miliónov |
~956 miliónov |
~959 miliónov |
2x ~956 miliónov |
2x ~956 miliónov |
| Frekvencia jadra: |
625 MHz |
750 MHz |
850 MHz |
625 MHz |
750 MHz |
| Frekvencia pamäte: |
993 MHz |
900 MHz |
975 MHz |
993 MHz |
900 MHz |
| Kapacita, typ pamäte: |
512 MiB, GDDR3 | 512 MiB, GDDR5 |
1 GiB, GDDR5 |
2x 1 GiB, GDDR3 | 2x 1 GiB, GDDR5 |
| Frekvencia shadercore: |
625 MHz |
750 MHz |
850 MHz |
625 MHz |
750 MHz |
| Počet TFUs: |
40 |
40 | 40 | 2x 40 | 2x 40 |
| Počet TAUs: |
40 |
40 | 40 | 2x 40 | 2x 40 |
| Počet ALUs: |
160x Vec5 (800 SPs) |
160x Vec5 (800 SPs) | 160x Vec5 (800 SPs) | 2x 160x Vec5 (2x 800 SPs) |
2x 160x Vec5 (2x 800 SPs) |
| Počet ROPs |
16 |
16 | 16 | 2x 16 | 2x 16 |
| Podpora Direct3D: | 10.1 | 10.1 |
10.1 |
10.1 |
10.1 |
| Pixel fillrate: |
10 000 Mpixels/s |
12 000 Mpixels/s |
13 600 Mpixels/s |
2x 10 000 Mpixels/s |
2x 12 000 Mpixels/s |
| Bilinear texelfillrate: |
25 000 Mtexels/s |
30 000 Mtexels/s |
34 000 Mtexels/s |
2x 25 000 Mtexels/s |
2x 30 000 Mtexels/s |
| Bilinear FP-16 texel fillrate: |
12 500 Mtexels/s |
15 000 Mtexels/s |
17 000 Mtexels/s |
2x 12 500 Mtexels/s |
2x 15 000 Mtexels/s |
| Z-sample rate: |
40 000 Msamples/s |
48 000 Msamples/s |
54 400 Msamples/s |
2x 40 000 Msamples/s |
2x 48 000 Msamples/s |
| AA-sample rate: | 80 000 Msamples/s |
96 000 Msamples/s | 108 800 Msamples/s | 2x 80 000 Msamples/s |
2x 96 000 Msamples/s |
| Aritmetický výkon: | 1000 GFlop/s |
1200 GFlop/s |
1360 GFlop/s |
2x 1000 GFlop/s |
2x 1200 GFlop/s |
| Geometry rate: | 625 Mtriangles/s |
750 Mtriangles/s |
850 Mtriangles/s |
2x 625 Mtriangles/s | 2x 750 Mtriangles/s |
| Šírka zbernice: |
256 bit |
256 bit |
256 bit |
2x 256 bit |
2x 256 bit |
| Priepustnosť pamäte: | 63,5 GB/s |
115,2 GB/s |
124,8 GB/s |
2x 63,5 GB/s |
2x 115,2 GB/s |
GeForce GTX 260 |
GeForce GTX 260-216 |
GeForce GTX 280 |
GeForce GTX 285 |
GeForce GTX 295 |
|
| Jadro: |
G200-100 | G200-103 | G200-300 | G200-350 | 2x G200-400 |
| Výrobný proces: |
65nm | 65nm/55nm | 65nm | 55nm | 55nm |
| Veľkosť jadra: |
~576 mm^2 | ~576 mm^2/~480 mm^2 | ~576 mm^2 | ~480 mm^2 | 2x ~480 mm^2 |
| Počet tranzistorov: |
~1400 miliónov | ~1400 miliónov | ~1400 miliónov | ~1400 miliónov | 2x ~1400 miliónov |
| Frekvencia jadra: |
576 MHz | 576 MHz | 602 MHz | 648 MHz | 576 MHz |
| Frekvencia pamäte: |
999 MHz | 999 MHz | 1107 MHz | 1242 MHz | 999 MHz |
| Kapacita, typ pamäte: |
896 MiB, GDDR3 | 896 MiB, GDDR3 | 1 GiB, GDDR3 | 1 GiB, GDDR3 |
2x 896 MiB, GDDR3 |
| Frekvencia shadercore: |
1242 MHz | 1242 MHz | 1296 MHz | 1476 MHz |
1242 MHz |
| Počet TFUs: |
64 | 72 | 80 | 80 | 2x 64 |
| Počet TAUs: |
64 | 72 | 80 | 80 | 2x 64 |
| Počet ALUs: |
8x Vec24 (192 SPs) | 9x Vec24 (216 SPs) | 10x Vec24 (240 SPs) | 10x Vec24 (240 SPs) |
2x 10x Vec24 (2x 240 SPs) |
| Počet ROPs |
28 | 28 | 32 | 32 | 2x 28 |
| Podpora Direct3D: | 10 | 10 | 10 | 10 | 10 |
| Pixel fillrate: |
16 128 Mpixels/s | 16 128 Mpixels/s | 19 264 Mpixels/s | 20 736 Mpixels/s |
2x 16 128 Mpixels/s |
| Bilinear texelfillrate: |
36 864 Mtexels/s | 41 472 Mtexels/s | 48 160 Mtexels/s | 51 840 Mtexels/s |
2x 46 080 Mtexels/s |
| Bilinear FP-16 texel fillrate: |
18 432 Mtexels/s | 20 736 Mtexels/s | 24 080 Mtexels/s | 25 920 Mtexels/s |
2x 23 040 Mtexels/s |
| Z-sample rate: |
64 512 Msamples/s | 64 512 Msamples/s | 77 056 Msamples/s | 82 944 Msamples/s |
2x 64 512 Msamples/s |
| AA-sample rate: | 129 024 Msamples/s | 129 024 Msamples/s | 154 112 Msamples/s | 165 888 Msamples/s |
2x 129 024 Msamples/s |
| Aritmetický výkon: | 715,4 GFlop/s | 804,4 GFlop/s | 933,1 GFlop/s | 1062,7 GFlop/s | 2x 894,3 GFlop/s |
| Geometry rate: | 576 Mtriangles/s | 576 Mtriangles/s | 602 Mtriangles/s | 648 Mtriangles/s | 2x 576 Mtriangles/s |
| Šírka zbernice: |
448 bit | 448 bit | 512 bit | 512 bit |
2x 448 bit |
| Priepustnosť pamäte: | 111,9 GB/s | 111,9 GB/s | 141,7 GB/s | 158,9 GB/s |
2x 111,9 GB/s |
G200-300-A2 na GTX 280, dve navonok podobné jadrá s IHS a ochranným rámom by sme našli aj na GeForce GTX 295
Dnes testované grafické karty Radeon HD 4870 X2 a GeForce GTX 295 majú teoreticky zdvojené všetky technické parametre, ale pre spôsob akým komunikujú jednotlivé jadrá medzi sebou, nie je možné dosiahnuť 100% zvýšenie výkonu. Dôvodom je teda použité CrossFire, SLI a vo väčšine prípadov použitá Multi-GPU rendertechniká „AFR“ (Alternate Frame Rendering).
Jej najväčšie výhody sú:Má ale aj nevýhody. Určité výpočty musia byť spravené viackrát, pri posielaní dát vzniká AFR lag, všetky údaje/textúry musí mať každé GPU k dispozícii vo vlastnej VRAM, pri nízkych FPS môže vzniknúť microstuttering a aby AFR fungovalo dobre s hrami, musia mať ovládače príslušný CrossFire/SLI profil. Okrem toho nie je možné použiť AFR v 3D aplikáciách, ktoré využívajú Render-to-Texture. Ako je možné vidieť, závisí výkon Multi-GPU grafických kariet na viacerých faktoroch – okrem samotnej hry je veľmi podstatný aj CrossFire/SLI profil. Keďže sme sa tejto téme venovali v úvode tohto článku, nebudem sa na tomto mieste opakovať.
- jednoduchosť implementácie – jedno GPU počíta párne snímky, druhé GPU nepárne atď.
- celkovo najvyššie nárasty výkonu (max. ~90%), pretože škáluje fillrates a geometrický výkon.
dve jadrá RV770 s PLX čipom v strede na Radeon HD 4870 X2
Pre bližšie informácie ohľade jednotlivých architektúr odporúčam prečítať technickú časť článkov zaoberajúcich sa čipmi RV770, G200, RV670, G80 a R600:
- Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
- Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
- AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
- Prvé pohľady na architektúru G80
- R600 pod drobnohľadom
Gigabyte Radeon HD 4870 X2
Spoločnosť Gigabyte nám poskytla na test Radeon HD 4870 X2 grafickú kartu s celým názvom „GV-R487X2-2GH-B“. Nevybočuje takisto ako väčšina ostatných Radeon HD 4870 X2 z referenčného dizajnu (chladič, PCB) a pracovných frekvencií. Voči ostatným referenčným Radeon HD 4870 X2 grafickým kartám sa preto líši jedine nálepkou na dvojslotovom chladiči.
Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Gigabyte. Na prednej strane dominuje rovnaká ženská postava ako na chladiči z nejakého fantasy sveta a ďalšie nápisy – Radeon HD 4870 X2, Gigabyte a GDDR5. Samotná grafická karta je zabalená v protistatickom vrecúšku a dookola je tiež vystlaná polystyrénom. Nad ňou a v separátnom priečinku je príslušenstvo.
Okrem klasicky pribalených adaptérov: DVI-to-HDMI, DVI-to-D-Sub, S-Video-to-YUV, S-Video-to-Composite, 1xnapájania - molex-to-6Pin VGA, 1x molex-to-8Pin VGA, sa v ňom nachádza ešte crossfire mostík, inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi Catalyst a manuál. Jedná sa o štandardné príslušenstvo retail verzie len s tým najpotrebnejším. Kto očakával nejakú hru alebo 3DMark zostane sklamaný. Vďaka tomu ale môže Gigabyte ponúknuť grafickú kartu za výhodnejšiu cenu ako ostatní výrobcovia. Komu teda nezáleží na príslušenstve, ale na cene, bude spokojný. Gigabyte Radeon HD 4870 X2 predstavuje momentálne najvýkonnejšiu grafickú kartu od AMD/ATi, pokračovateľa Radeon HD 3870 X2. Jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 392 EUR (~11 800SK).
Rozdiel vo výkone oproti iným Radeon HD 4000 grafickým kartám je dosiahnutý dvoma RV770 GPUs, ktoré pracujú spolu na renderovaní obrazu vďaka CrossFire zapojeniu. Tieto jadrá majú aktívnych všetkých 10 SIMDs a nie sú ani inak osekané – majú 40TMUs, 800 SPs a 16 ROPs. Po technickej stránke sa teda jedná o zdvojenú Radeon HD 4870 s 1GiB VRAM. Spôsob komunikácie sa zhoduje s tým na Sapphire Radeon HD 4850 X2. Radeon HD 4870 X2 patrí do ultra high-end segmentu a má za cieľ osloviť záujemcov, ktorí chcú najvyšší výkon.
Gigabyte využíva ako každý iný výrobca pri svojej Radeon HD 4870 X2 čierne PCB s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. 55nm jadrá RV770 pracujú v 3D režime s pracovnou frekvenciou 750MHz a štandardným napätím 1,25V. 2x1GiB veľká GDDR5 pamäť od Hynix pracuje vtedy s 900MHz (1800 MHz, efektívne 3600MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.
| Technické parametre: |
|
| Názov grafickej karty: |
Gigabyte Radeon HD 4870 X2 |
| Veľkosť pamäte VRAM: |
2x 1GiB |
| Čip: | 2x RV770 |
| Pracovná frekvencia jadra: | 750 MHz |
| Frekvencia shader core: | 750 MHz |
| Pracovaná frekvencia pamäte: | 900 (1800) MHz |
| Teoretické peak hodnoty @ 750/900 (1800) MHz |
|
| Pixel fillrate: |
2x 12 000 Mpixels/s |
| Texel fillrate: |
2x 30 000 Mtexels/s |
| Z sample rate: |
2x 48 000 Msamples/s |
| AA sample rate: | 2x 96 000 Msamples/s |
| Aritmetický výkon: | 2x 1200 GFlops/s |
| Geometry rate: | 2x 750 Mtriangles/s |
| Priepustnosť pamäte: | 2x 115,2 GB/s |
Radeon HD 4870 X2 predstavuje po Radeon HD 3870 X2 druhú generáciu dvojčipových kariet od AMD/ATi, založenú na modernom CrossFire zapojení. Celkový návrh pritom vychádza z predchodcu. Znovu sú obe jadrá umiestnené na jednom PCB, pričom ich chladí dvojslotový chladič, vychádzajúci z toho na Radeon HD 3870 X2. Inžinieri však museli zvýšiť jeho chladiaci výkon, pretože dve RV770 spotrebujú viacej ako dve RV670. PCB karty nie je červené, čo je farba spoločnosti, ale čierne a má oproti iným Radeon kartám indikovať maximálny výkon.
Ako chladenie využíva karta referenčný dvojslotový chladič od AMD/ATi, ktorý nepôsobí tak mohutne ako ten na GeForce GTX 295 alebo GTX 285. Zaberá skoro celú prednú stranu karty, pričom je pasívne – čiernym plechom s teplovodivými páskami chladená aj zadná strana - pamäťové čipy. Tie museli byť aj tu z priestorových dôvodov umiestnené. Oproti chladiču z HD 3870 X2 sa ten na HD 4870 X2 žiaľ príliš nelíši – AMD/ATi tomu asi neprikladala takú dôležitosť.
Základ chladiča tvoria na rozdiel od HD 3870 X2 dva celomedené pasívy, ktoré sa dotýkajú priamo jadier RV770. Na rozdiel od pasívu HD 4870 nemajú tieto heatpipes, čo je pri stratovom teple karty veľkým prekvapením. Medzi jadrami sa nachádza PEX8647 PLX čip, ktorý spĺňa PCI-Express 2.0 a má k dispozícii 48 lanes. Bližšie sme sa mu venovali v recenzii: High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP). Ani sideport sa teda nevyužíva. Napriek tomu nemá Radeon HD 4870 X2 na prvý pohľad také limity ako HD 3870 X2, ktoré by jej obmedzili ukázať svoj výkon. O chladenie ďalších časí – pamäťových čipov, komponenty napájacích regulátorov a menovaného PLX čipu sa stará načierno nalakovaná hliníková platňa s viacerými výčnelkami v hornej časti, ktoré zväčšujú plochu tepelného vyžarovania. Pre kontakt s jednotlivými komponentmi boli použité teplovodivé pásky. Nie je to ideálne riešenie, keďže neprodukujú tieto časti toľko tepla ako GPUs, nemalo by to ale vadiť. Na jadrách bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta.
V zadnej časti je pomocou troch skrutiek prichytený 12W (12V, 1A) radiálny ventilátor od NTK Technologies s označením CF1275-B30H-C005, priemerom 70mm a červenými lopatkami. Nie, nemýlite sa, je to ten istý ventilátor ako na Radeon HD 4870 alebo HD 3870 X2. Ten má dostatočný prietok aj na dva pasívy, nejedná sa však o najtichšie možné riešenie. Ventilátor je napájaný 4Pin konektorom a podporuje PWM reguláciu. Jeho otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadier RV770. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva zo skrinky vzduch, ktorý následne fúka na medené pasívy, aby sa ochladili. Tok vzduchu vedie kryt chladiča z čierneho plastu. Teplý vzduch je následne vyfukovaný štrbinami v záslepke von z grafickej karty/skrinky. Malá nálepka varuje pred dotýkaním sa kovových častí, pretože tie sa po dlhšom čase poriadne rozhorúčavia. V 2D režíme, keď sa jadro grafickej karty podtaktuje na 500MHz, pamäť tiež na 500MHz a zníži napätie na 1,05V pracuje ventilátor len s okolo 40% otáčkami.
Celkovo by mal referenčný chladič vedieť odviesť produkované stratové teplo Radeon HD 4870 X2. Otázne je pri akej hlučnosti a teplote komponentov. Na konkrétne merania sa pozrieme v časti hlučnosť, teploty a spotreba.
TDP Radeon HD 4870 X2 je 286W, a preto je nutné pre prevádzku zapojiť 6Pin PCI-Express aj 8Pin PCI-Express 2.0 konektor v zadnej časti grafickej karty. AMD/ATi odporúča pre bezproblémovú prevádzku 600W zdroj. Napájacie obvody sa voči Radeon HD 3870 X2 kvôli vyššej spotrebe RV770 jadier výrazne zmenili. Pre každé jadro je preto k dispozícii trojfázové napájanie založené na Volterra VT1165MF radiči. Ten poznáme aj z iných moderných grafických kariet. O pamäť GDDR5 sa stará samostatný regulátor. Na rozdiel od HD 3870 X2 alebo HD 4870 nemá HD 4870 X2 voľné miesto na ďalšie vylepšenie napájacích obvodov.
Na PCB karty sa nachádza 2x 1GiB (2x 8 čipov po 64MiB, usporiadané na prednej a zadnej časti do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Hynix s označením H5GQ1H24MJR-T0C, ktoré majú pracovné napätie 1,5V a 1000MHz (reálne) Command clock, 2000MHz (WCK) rating. Na Gigabyte grafickej karte sú prevádzkované s referenčnou frekvenciou 1800 MHz (WCK), rezerva na pretaktovanie tu preto rozhodne je. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť 115,2 GB/s. Vďaka CrossFire zapojeniu by sa mala v ideálnom prípade zdvojnásobiť. Celková dĺžka karty je 26,9cm a teda zhodná s GeForce GTX 285 alebo GTX 295. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách, pretože karta vytŕča zo základnej dosky.
Na zadnej strane karty je vyvedený jeden HDTV a dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. Balenie Asus Radeon HD 4870 obsahuje aj DVI-to-HDMI prevodník, vďaka ktorému je možné preniesť video a 7.1 audio signál v 24bit/192kHz formáte cez DVI výstup. Prevodník spĺňa HDMI-1.3 štandard a umožňuje vďaka UVD 2.0 v RV770 prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Keďže je podporované Quad-CrossFire, môžeme na hornej strane karty nájsť jeden CrossFire konektor, cez ktorý sa dá spojiť karta s ďalšou Radeon HD 4870 X2.
Gigabyte GeForce GTX 295
Spoločnosť Gigabyte nám poskytla na test aj druhú grafickú kartu – GeForce GTX 295 s celým názvom „GV-N295-18I-B“. Nevybočuje takisto ako väčšina ostatných GeForce GTX 295 z referenčného dizajnu (chladič, PCB) a pracovných frekvencií. Voči ostatným referenčným GeForce GTX 295 grafickým kartám sa preto líši jedine nálepkou na dvojslotovom chladiči.
Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Gigabyte. Na prednej strane dominuje rovnaká ženská postava ako na chladiči z nejakého fantasy sveta a ďalšie nápisy – GeForce GTX 295, Gigabyte a PhysX. Samotná grafická karta je zabalená v protistatickom a protinárazovom vrecúšku. Dookola je tiež vystlaná polystyrénom. Nad ňou a v separátnom priečinku je príslušenstvo.
Okrem klasicky pribalených adaptérov: S-Video-to-YUV, 1xnapájania - molex-to-6Pin VGA, 1x molex-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza už len inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi GeForce a manuál. Jedná sa o štandardné príslušenstvo retail verzie len s tým najpotrebnejším. Kto očakával nejakú hru alebo 3DMark zostane sklamaný. Vďaka tomu ale môže Gigabyte ponúknuť grafickú kartu za výhodnejšiu cenu ako ostatní výrobcovia. Komu teda nezáleží na príslušenstve, ale na cene, bude spokojný. Gigabyte GeForce GTX 295 (preview) predstavuje momentálne najvýkonnejšiu grafickú kartu od nVidie, pokračovateľa GeForce 9800 GX2. Jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 458 EUR (necelých 14 000 SK).
Rozdiel vo výkone oproti iným GeForce GTX 200 grafickým kartám je dosiahnutý dvoma GPUs, ktoré pracujú spolu na renderovaní obrazu vďaka SLI zapojeniu. Po technickej stránke sa jedná o zdvojenú GeForce GTX 275 s nižšími pracovnými frekvenciami. Jadrá „G200-400-B3“ majú teda 10 clusterov a vypnutú jednu ROP partíciu. Z toho nám vyplýva 80 TMUs, 240 SPs a 28 ROPs. Keďže sú tie priamo spojené s crossbar zbernicou, má tá šírku 448bit. Kapacita VRAM je tiež zmenšená na 2x896MiB. Mnohí by očakávali 512bit zbernicu a 2x1GiB VRAM na najvýkonnejšej GeForce karte. Kvôli zníženiu komplexnosti PCB/spotreby a získaniu potrebného priestoru sa nVidia rozhodla proti tomuto kroku. Jednotlivé PCBs sú beztak veľmi komplexné. GeForce GTX 295 patrí do ultra high-end segmentu a má za cieľ osloviť záujemcov, ktorí chcú najvyšší výkon.
Gigabyte využíva ako každý iný výrobca pri svojej GeForce GTX 295 dve štandardné čierne PCBs s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. 55nm jadrá G200b pracujú v 3D režime s pracovnou frekvenciou 576MHz, shader-core 1242MHz a štandardným napätím 1,03V. GDDR3 pamäť od Hynix pracuje vtedy s 999MHz (efektívne 1998MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.
| Technické parametre: |
|
| Názov grafickej karty: |
Gigabyte GeForce GTX 295 |
| Veľkosť pamäte VRAM: |
2x 896MiB |
| Čip: | 2x G200-400 |
| Pracovná frekvencia jadra: | 576 MHz |
| Frekvencia shader core: | 1242 MHz |
| Pracovaná frekvencia pamäte: | 999 MHz |
| Teoretické peak hodnoty @ 576/1242/999 MHz |
|
| Pixel fillrate: |
2x 16 128 Mpixels/s |
| Texel fillrate: |
2x 46 080 Mtexels/s |
| Z sample rate: |
2x 64 512 Msamples/s |
| AA sample rate: | 2x 129 024 Msamples/s |
| Aritmetický výkon: | 2x 894,3 GFlops/s |
| Geometry rate: | 2x 576 Mtriangles/s |
| Priepustnosť pamäte: | 2x 111,9 GB/s |
Ako na GeForce 9800 GX2, aj na GTX 295 sa pozerajú jadrá a pamäť na seba. Medzi nimi sa nachádza pasív chladiča s množstvom lamiel, ktorý si zdieľajú. Pre ochranu vonkajšej časti PCB a lepší rozptyl tepla, je predná strana karty chránená čiernym dierkovaným plechom. Keďže si Gigabyte neželal, aby sme rozobrali ich GeForce GTX 295, nemáme fotografie z „vnútra“ karty. Napriek tomu vám chceme priniesť tieto informácie o karte, ktoré sme nadobudli z veľmi kvalitných fotografií GTX 295 na stránke brain.box.
Chladiča, ktorý sa nachádza medzi PCBs tvorí základ karty a vypĺňa skoro celý tento priestor. Okrem chladenia má funkciu spájania jednotlivých PCB. Dve časť základne pasívu, ktoré sa dotýkajú jadier sú z medi. Tretiu, avšak menšiu medenú základňu nachádzame aj v pravej časti chladiča. Tá sa stará o chladenie „NF-200-P-SLI-A3“ čipu. Ten spĺňa na GeForce GTX 295 karte rovnakú úlohu, ako PLX čip na Radeon HD 4870 X2 a HD 4850 X2 – jedná sa o „PCI-Express switch“, ktorý vďaka svojim 48 PCI-Express 2.0 lanes poskytuje pre jednotlivé GPUs 16x lanes a ďalších 16 lanes slúžia na spojenie so systémom. Tento čip môžeme nájsť aj na niektorých SLI základných doskách, ktoré majú tri 16xPCI-Express 2.0 sloty. Vedľa tohto čipu sú dva konektory pre flexibilné SLI mostíky, ktorými sú karty spojené.
Vrátim sa však k samotnému chladiču. Ten má vylisované výčnelky pre chladenie pamäte GDDR3, NVIO čipu a komponentov napäťových regulátorov. Zatiaľ čo sú pamäte spojené s pasívom pomocou klasickej teplovodivej pásky, je na napäťových regulátoroch a NF200 čipe tenká vrstva sivej teplovodivej pasty. Rovnaká, avšak v oveľa väčšom množstve sa nachádza na jadre. Pre lepší odvod tepla z jadier sú v pasíve tri ploché heatpipe trubice.
Na konci „sendviča“ sa nachádza 5,76W (12V; 0,48A) radiálny ventilátor. Pravdepodobne „Magic“ od Protechnic Electrics, ktorý poznáme aj z GTX 280. V tomto prípade má priemer 70mm a je spojený s jedným PCB cez 4pin konektor. Princíp chladenia je pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva cez otvory v PCB vzduch zo skrinky, ktorý následne fúka na pasív a hliníkové lamely, aby sa ochladili. Priamo ofukované sú aj napájacie obvody, ktoré sú hneď pod a nad ventilátorom. Pretože sú lamely otočené v určitom uhle, je časť teplého vzduchu je vyfukovaná štrbinami v záslepke von z grafickej karty/skrinky a časť otvorom v hornej časti chladiča. Ten ostáva preto v skrinke. V porovnaní s GeForce 9800 GX2 sa teplý vzduch môže dostať cez oveľa viac otvorov von z grafickej karty. V 2D režime, keď sa jadro grafickej karty, postupne v dvoch krokoch, podtaktuje na 300Hz, shadercore na 600MHz a pamäť na 100MHz. Celkovo by teda chladič nemal mať problémy odviezť veľké stratové teplo, produkované dvoma 55nm jadrami G200b. Nejedná sa ale o najlepšie možné riešenie – je to kompromis, pretože sa chladič musel zmestiť do určitých rozmerov. Ako sa mu darí v praxi sa dočítate v časti hlučnosť, teploty a spotreba.
Celkové TDP GeForce GTX 295 je 289W a je preto nutné zapojiť oba prídavné napájacie konektory. nVidia odporúča pre bezproblémovú prevádzku (neznačkový) 680W zdroj. Vďaka 55nm jadru a zníženému TDP ale nemusia mať jednotlivé PCBs až také silné napájanie ako GeForce GTX 280. Na jednotlivých PCBs sa teda nachádza štvorfázové napájanie, založené na Volterra VT1165MF PWM radiči. Horné PCB je napájané len z 8Pin PCI-Express 2.0 konektorom (max. 150W), zatiaľ čo druhé odoberá prúd zo 6Pin PCI-Express konektora a PCI-Express 2.0 slotu. APW7142 a AMS1117 čipy sa starajú o napájanie pamäte. Na spodnej strane karty sú „ferrite cores chokes“ napájacích obvodov zakryté a tým chránené plastom s nápisom nVidia.
Na dovch PCBs karty sa nachádza spolu 2x896 MiB (14 čipov po 64MiB, usporiadané okolo jadra) GDDR3 pamäte Hynix s označením H5RS5223CFR a príponou N0C , ktoré majú pracovné napätie 2,05V a 1ns, 1000MHz (reálne) rating – rovnaké pamäte sú osadené na GTX 260. Na Gigabyte GTX 295 grafickej karte sú prevádzkované s 999 MHz, môže sa preto zdať, že rezerva na pretaktovanie tu nie je. V skutočnosti je, pretože s rovnakým napätím pracuje aj ich 1200MHz variant. Spolu so 448bit (7x64bit) externou zbernicou dostávame priepustnosť 111,9 GB/s na jedno jadro. Vďaka SLI by sa mala v ideálnom prípade zdvojnásobiť.
Celková dĺžka karty je rovnaká ako GTX 285 alebo Radeon HD 4870 X2, teda 26,9cm. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách, pretože karta vytŕča zo základnej dosky. Obdobne ako na ďalších GTX 200 grafických kartách, môžeme v ľavej časti jednotlivých PCB nájsť NVIO čip, obsahujúci display controller. Druhý NVIO čip bol potrebný pre HDMI výstup. Vďaka tomu sa šetria tranzistory v beztak veľkom G200b. Nápis na čipe hovorí NVIO2-A2, jedná sa teda o druhú verziu NVIO čipu, ktorá sa nelíši svojou funkčnosťou oproti VP2 (bližšie informácie) a stále ešte nepodporuje DisplayPort.
Podporované je Quad-SLI a tak môžeme na hornej hrane jedného PCB nájsť SLI konektor. Pri 6xPin napájacom konektore sa nachádza 2Pin konektor, ktorý sa má spojiť so zvukovou kartou, aby sa zvuk dostal z S/PDIF na HDMI, nakoľko nemá jadro vlastnú „zvukovú kartu“. Na prednej strane karty je vyvedený jeden HDMI a dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. Veľkou nevýhodou je, že HDMI port sa môže využívať len v režime vypnutého SLI. Takéto obmedzenie nemajú DVI výstupy, lebo sú na master karte a od GeForce 180 ovládačov sú podporované dva-monitory aj pri SLI. Na záslepke sa nachádzajú aj dve led diódy. Jedna modrá sa nachádza pri DVI výstupe a signalizuje zapojenie primárneho monitora. Druhá - zelená, indikuje problémy s napájaním.
Testovacia zostava
Každú grafickú kartu sme testovali na nasledujúcej zostave s čisto naformatovaným pevným diskom a nanovo nainštalovaným operačným systémom.Testovacia zostava:
- Procesor: Intel Core i7 920 (4 jadrový "Nehalem" procesor, 45nm, 8MB L3 cache, 6,8 GHz QPI, zapnuté SMT) pretaktovaný na 3800 MHz
- Základná doska: Gigabyte GA-X58-Extreme (čipset Intel X58, podpora Nehalem procesorov, vodou chladená NB)
- RAM: 6GiB DDR3 GooDRAM, 1520 MHz (6-7-7-28-1T)
- Zvuková karta: Creative X-Fi Titanium
- HDD: 750GB Western Digital Caviar 7500AAKS
- Zdroj: Gigabyte ODIN 800W (+80% )
- DVD mechanika: Plextor PX-716A
- Operačný systém: Windows Vista Ultimate 64bit, Service Pack 1, so všetkými dostupnými záplatami
- Monitor: Samsung SyncMaster 305T+ (30" LCD, max. rozlíšenie 2560x1600)
Za poskytnutie produktov by sme sa chceli poďakovať spoločnostiam:
Bez ich podpory by nebolo možné uskutočniť túto recenziu.
Použité ovládače:
- Catalyst 9.4 WHQL pre Radeon HD 4870 X2 a HD 4870
- GeForce 185.68 Beta pre GeForce GTX 295 a GTX 280
- Asus Radeon HD 4870, 512MiB VRAM, RV770, 750/900MHz, GPU-Z validate
- Gigabyte Radeon HD 4870 X2, 2x 1GiB VRAM, 2xRV770, 750/900MHz, GPU-Z validate
- Gigabyte GeForce GTX 280, 1GiB VRAM, G200, 602/1296/1107MHz, GPU-Z validate
- Gigabyte GeForce GTX 295, 2x 896MiB VRAM, 2xG200b, 576/1242/999MHz, GPU-Z validate
GPU-Z 0.3.3 screenshoty testovaných grafických kariet, okrem nesprávnej
texelfillrate GeForce GTX 295 som si nevšimol chybné údaje
Použité benchmarky:
Syntetické:
- 3DMark Vantage, Direct3D 10, verzia 1.0.1
- Call of Duty: World at War, DirectX 9, verzia 1.4
- Crysis Warhead, Direct3D 10, verzia 1.1.16
- Devil May Cry 4, DirectX 9, Demo
- Far Cry 2, DirectX 9, verzia 1.01
- Fallout 3, DirectX 9, verzia 1.4
- Left 4 Dead, DirectX 9, verzia 1.1.6
- Racedriver: GRiD, DirectX 9, verzia 1.2
- S.T.A.L.K.E.R. Clear Sky, Direct3D 10(.1), verzia 1.5.07
Použité programy:
Nastavenia v grafických ovládačoch:
Po dôkladnom premyslení a analýzach kvality obrazu oboch čipov sme sa rozhodli pre nasledujúce nastavenia kvality obrazu v ovládačoch.
nVidia GeForce:
- Filtrovanie textúr - kvalita: Kvalita
- Filtrovanie textúr - negatívne vychýlenie: Ohraničovať
- Filtrovanie textúr - trilineárne optimalizácie: Zap.
- Anizotropné filtrovanie (AF): Ovládané aplikáciou/16x
- Vynútiť mapy MIP - Žiadne
- Vyhladzovanie - nastavenie: Ovládané aplikáciou/4xMSAA/8xMSAA
- Vyhladzovanie - korekcia gama: Zap.
- Vyhladzovanie - priehľadnosť: Vyp.
- Vertikálna synchronizácia: Použiť nastavenie aplikácie 3D
- Priepustnosť prostredia: Vypnutá
ATi Catalyst:
- Catalyst AI: Standard
- Mipmap Detail Level: High Quality
- V-sync: Use application setting
- Antialiasing (AA): Use application settings, 4xMSAA/8xMSAA (box filter)
- Anisotropic filtering (AF): Use application settings/16x
- Adaptive Antialiasing: Off
Výsledná kvalita obrazu je teda podobná, dosiahnuť úplne identickú je ale momentálne nemožné. Bližšie sme sa venovali kvalite obrazu v článku: R600 pod drobnohľadom (časti: Porovnanie AA, AF, AI), kde je kvalita obrazu čipu R600 porovnaná s G80. Nakoľko vychádza RV770 z R600 sa ani kvalita obrazu nezmenila voči R600. Rovnako to platí pri porovnaní G8x/G9x s G200(b). Ako vidieť z nastavení, G8x/9x/200 grafické karty poskytujú väčšie možnosti nastavenia kvality a majú s maximálnym možným nastavením, kvalitnejší a takmer dokonalý anizotropný filter.
Syntetické benchmarky
Fillrate testerFillrate tester je malý ale veľmi užitočný program na meranie fillrate-ov jednotlivých grafických kariet. Na rozdiel od fillrate testera v 3DMarku2006, ktorý je v prípade Single-Texturing veľmi limitovaný priepustnosťou pamäte, dokáže tento program merať rôzne druhy fillratov. My sme nechali prebehnúť všetky merania. Použité shadre v teste sú pomerne krátke a zaťažujú aj dosť priepustnosť, preto sme použili max. možné rozlíšenie, aby sme ťažisko preniesli na fillrate. Testovali sme v rozlíšení 1600x1200, 32-Bit, 24-Bit Z a 8-Bit Stencil buffer s obnovovacou frekvenciou 60Hz.
V "Z pixel rate" teste, pokiaľ nie je zapnuté MSAA, sú obe testované GeForce grafické vďaka vyššiemu počtu ROPs pred Radeon HD 4870 X2. Po zapnutí 4xMSAA sa dostáva Radeon HD 4870 X2 aspoň pred GTX 280. Pri texelfillrate testoch je GeForce GTX 295 s teoreticky 2x80TMUs logicky pred Radeon HD 4870 X2 s 2x40TMUs. Blízko pri dvojčipovej Radeon je GeForce GTX 280 s 80TMUs avšak nižšou pracovnou frekvenciou. Pri aritmetických testoch sa až na posledné 2 darí znovu viacej GeForce kartám
Fablemark bol podobne ako jeho nástupca templemark vyvinutý spoločnosťou PowerVR. Predstavuje pomerne staré techdemo s veľkým podielom overdraw, ktoré malo vtedy ukázať silné stránky TBDR architektúry čipu „Kyro“. Tou je stencil výkon stencil buffera, ktorý limituje v tomto teste. Vďaka tomu poukazuje na ROPs výkon grafických kariet.
Fablemark znovu potvrdzuje silu G200 ROPs. Jednočipová GeForce GTX 280 je s 1xMSAA aj 4xMSAA pred dvojčipovou Radeon HD 4870 X2, ktorej CrossFire funguje správne a prináša zvýšenie výkon oproti Radeon HD 4870. GeForce GTX 295 dosahuje najlepší výsledok a odpútava sa výrazne od ostatných testovaných kariet.
Shadermark
Shadermark 2.1 je syntetický benchmark určený na meraniu pixelshader výkonu grafických kariet od tommti-systems. Vďaka častým updatom ide benchmark stále s dobou a podporuje aj Shader Model 3.0. Hodí sa preto k porovnaniu moderných architektúr. Benchmark testuje výkon v 25 rôznych shaderoch, ktoré sú napísané pomocou HLSL (High Level Shader Language).
V Shadermarku sa zase darí Radeonom, ktoré môžu ukázať svoj aritmetický výkon, pretože je tu na rozdiel od hier málo texturovacích príkazov ("Tex ops"). CrossFire na Radeon HD 4870 X2 funguje korektne, čomu je adekvátny výsledok. Prekvapivý je zlý výsledok GeForce GTX 295, ktorá dosahovala vo viacerých shaderoch nižšie FPS ako GeForce GTX 280. Dôvodom je nesprávne fungujúce AFR.
3DMark Vantage
ilustračný obrázok
Najnovší prírastok do rodiny 3DMarkov od fínskeho výrobcu softvéru Futuremark s názvom „Vantage“ je pokračovateľom 3DMark 2006, ktorý po vizuálnej stránke už nezodpovedal dobe a s novšími grafickými kartami bol čoraz viac limitovaný procesorom. Vývojári sa preto rozhodli pri novinke vsadiť na Direct3D 10 API, v ktorej je od základu naprogramovaný. Jeho technická stránka je celkovo na veľmi vysokej úrovni a druhý GPU test „New Calico“ ponúka aj po vizuálnej stránke veľa. Sú použité fyzikálne korektné simulácie pohybu látok, Parallax Occlusion Mapping, FP-16 HDR rendering, Depth of Field, Raytracing a ešte mnohé iné render techniky či efekty. Nie je prekvapením, že aj najnovšie grafické karty nedokážu zobrazovať veľa obrázkov za sekundu na obrazovkách. Viac informácií si môžete prečítať v recenzii: 3DMark Vantage. Grafické karty sme testovali v extreme presete, čo znamená rozlíšenie 1920x1200 so zapnutým 4xMSAA, 16xAF a detaily nastavené na extreme.
| Feature 3DMark Vantage testy: | Radeon HD 4870 |
GeForce GTX 280 |
Radeon HD 4870 X2 | GeForce GTX 295 |
| CPU Test 1 | 3256,77 Plans/s | 3291,77 Plans/s | 3300,75 Plans/s | 3291,15 Plans/s |
| CPU Test 2 | 29,28 Steps/s | 29,51 Steps/s | 29,62 Steps/s | 29,61 Steps/s |
| Texture Fill | 782,64 GTexels/s |
671,69 GTexels/s | 1549,01 GTexels/s | 1276,37 GTexels/s |
| Color Fill | 5,58 GPixels/s |
6,66 GPixels/s | 10,78 GPixels/s | 10,35 GPixels/s |
| Parallax Occlusion Mapping | 23,55 FPS |
34,94 FPS | 45,86 FPS | 65,26 FPS |
| GPU Cloth | 21,61 FPS | 28,25 FPS | 19,20 FPS | 24,41 FPS |
| GPU Particles | 39,64 FPS | 36,29 FPS | 38,08 FPS | 34,85 FPS |
| Perlin Noise | 53,34 FPS | 39,82 FPS | 106,89 FPS | 75,42 FPS |
Ako vidieť z výsledkov Radeon HD 4870 X2, GeForce GTX 295 funguje v GPU testoch CrossFire, SLI veľmi dobre a prináša slúšné nárasty vykonu. V hrách tomu ale tak nemusí byť, pretože sa vždy ako prvé vytvárali CrossFire/SLI prodily pre 3DMarky a tiež optiamlizovali ovládače. Keďže sme testovali s vypnutým GPU PhysX na GeForce kartách, nedosahujú tieto vyššie výsledky v 2. CPU teste ako Radeon grafické karty. "Čistý" aritmetický výkon HD 4870 X2 sa ukázal v perlin noise teste, zatiaľ čo GTX 295 ukázala silu v POM teste, kde je potrebný aritmetický a texturovací výkon. V GPU cloth a particles feature testoch nefunguje CrossFire, SLI za čo môže použitá rendertechnika.
Call of Duty: World at War
ilustračný obrázok
Call of Duty: World at War je piatym pokračovateľom Call of Duty série a prebral veľa zo štvrtého dielu – Modern Warfare. Okrem rovnakého enginu, ktorý je od 2 verzie stále vylepšovaný, sa podobajú aj po grafickej a hernej stránke. Najväčší rozdiel je v dobe, kedy sa odohráva dej hry. Vývojári z Treyarch sa rozhodli znovu pre druhú svetovú vojnu. Celkovo je v single-player móde k dispozícii 15 misií, rozdelených do dvoch častí – Európa a Tichý oceán. Obdobne sa striedajú osobnosti v ktorých prechádza hráč misie - pvt. Miller (USA) a pvt. Petrenko (Rusko). Po grafickej stránke boli vylepšené simulácie ohňa a dymu, využívajú sa lepšie shader efekty a častejšie paralax-mapping. Mierne však zaostávajú textúry a zvuky zbraní. Chýba naďalej podpora Direct3D 10, a tak sa využíva jeho predchodca DirectX9.
Pre porovnanie výkonu grafických kariet sme pomocou aplikácie FRAPS merali 35s začiatku misie „Relentless“, odohrávajúcej sa v džungli na ostrove „Peleliu“. Jedná sa o graficky náročné scény s výbuchom a následnou paľbou. Všetky detaily boli nastavené na maximum, 4xMSAA a 16xAF bolo zapnuté v hre.
Crysis Warhead
ilustračný obrázok
Z „Add-on“ Crysis Warhead sa kvôli jeho dĺžke stal nakoniec „standalone“, ktorý vyšiel na trh desať mesiacov po Crysis. Tento krát dostane hráč kontrolu nad špeciálnym vojakom s menom Psycho, ktorý je kolega Nomad-a. Dej sa odohráva paralelne k deju v Crysis a Crytek sľúbil už v popredí viac „action“ a výbuchov. Hlavným cieľom vývojárov bolo odstránenie nedostatkov pôvodného Crysis. Okrem prepracovania A.I. mimozemšťanov sa venovali dlho aj optimalizáciám výkonu, aby sa dal Warhead plynulo hrať aj na 500 Euro drahom PC s GeForce 9800 GT. Boli pridané aj nové zbrane, vozidlá a prvky z multiplayera prvej hry. Po grafickej stránke boli vylepšené textúry, výbuchy a tváre postáv. Naďalej sa však využíva prepracovaný engine z Crysis a všetkými jeho technológiami, vrátane Direct3D 10.
Pre porovnanie výkonu grafických kariet sme odmerali FPS v začiatočných 30s graficky náročného levelu „From Hell´s Heart“ s maximálnymi detailami (Enthusiast), Direct3D 10, 1xMSAA/4xMSAA a 16xAF vynúteným cez ovládače.Devil May Cry 4
ilustračný obrázokDémonická hack and slash akcia z produkcie japonského Capcom si to po niekoľkých mesiacoch namierila z konzol aj na PC. Engine hry , MT Framework, je už známy z Lost Planet a bol jedným z prvých využívajúcich Direct3D 10. Na rozdiel od nej, nie je štvrtý diel Devil May Cry až taký náročný na výpočtový výkon GPU. Upustilo sa hlavne od výpočtovo náročných a málo viditeľných efektov, techník. Okrem toho je hre dobre optimalizovaná a svižne sa hýbe aj na slabších strojoch. Ingame benchmark obsahuje testy na štyroch rôznych scénach zobrazujúc boje, ako ináč, s démonmi. Na výkonnostné testy grafických kariet sme využili druhý ingame benchmark, ktorý je najnáročnejší. V hre sme zapli 4xMSAA/8xMSAA, detaily na maximum (Super High) a 16x anizotropný filter bol vynútený v ovládači.Far Cry 2
ilustračný obrázokFar Cry 2 je druhý diel Far Cry (angl. výkrik z diaľky) série. Na rozdiel od prvého dielu sa dvojka neodohráva na tropickom ostrove ale v africkej savane. Zmenil sa aj vývojársky tím, pretože Crytek sa po nečakane veľkom úspechu Far Cry osamostatnil. O vývoj sa teda staral Ubisoft Montreal, ktorý je aj za Assassin´s Creed. Pre účely simulácie savany bol vytvorený nový engine s názvom „Dunia“. Ten využíva najmodernejšie render techniky – Direct3D 10.1 alebo Direct3D10. Vyniká simuláciu fyziky, ohňa, zmenou dňa/noci a mnohým iným efektami. Úloha vašej postavy je jednoduchá, zabiť „šakala“, obchodníka so zbraňami, ktorý spôsobil otvorený konflikt v južnej Afriky. Hra sa rozprestiera na 50km^2 a k dispozícii sú tri desiatky zbraní, medzi inými aj plameňomet. O dlhú zábavu a grafickú náročnosť je preto postarané.
My sme testovali výkon grafických kariet pomocou veľmi dobrého integrovaného „benchmarktool“ v timedeme „Ranch Small“ s maximálnymi (ultra) detailami, 4xMSAA/8xMSAA, Direct3D10(.1) a zapnutou A.I. Po troch prechodoch vyhotoví tool aj priemer a priebeh FPS. 16xAF bolo vynútené cez ovládače.Fallout 3
ilustračný obrázok
Fallout 3, vydané 31. októbra 2008 v Európe, je ARPG (Action Role Playing Game) spoločnosti Bethesda Game Studios a predstavuje oficiálne pokračovanie Fallout 2. Dej sa odohráva v post-apokalyptickom svete, roku 2277 na území USA. Na rozdiel od predchádzajúcich dejov, nie na západnom, ale na východnom pobreží okolo mesta Washington, D.C.. Celá Zem bola v roku 2077 zničená jadrovou vojnou a zachránili sa jediné tí, ktorí sa ukryli v obrovských protijadrových bunkroch – tzv. Vaults. Samotná postava hráča pochádza z Vault 101 a počas pátrania po svojom otcovi musí opustiť tento bunker. Ako engine bol použitý Gamebryo engine, na ktorom je tiež založená hra The Elder Scrolls IV: Oblivion. Po grafickej stránke preto neprináša hra nič prevratné, ale starý známy koncept – kvalitné textúry, ktoré sa dajú ďalej vylepšiť vďaka HD texture packu, HDR-rendering s dynamickým tone-mappingom a veľký svet s ďalekým dohľadom. Vďaka tomu je možné si aj na slabších grafických kartách zahrať Fallout 3 so slušnou grafikou.
Výkon grafických kariet sme testovali s „ultra“ detailami, 4xMSAA/8xMSAA a 15xAF zapnutom v hre. Po načítaní save-game sme prešli krátky - 20s úsek v ktorom sme pomocou aplikácie FRAPS zmerali príslušné FPS.Left 4 Dead
ilustračný obrázokPoslednou hrou z dielne Valve je Left 4 Dead, uvedený na trh v decembri minulého roka. Zombies, zombies a ešte viacej zombies. To je primárna téma tohto lineárneho „survival shootera“ so širokými možnosťami kooperácie, ktorý prináša vďaka tomu veľa zábavy. Štvorčlenný tím spolu s vašou postavou si snaží zachrániť život, pričom sa musí brániť na rôznych miestach útokom neživých mŕtvol. Hrať sa dá nielen za brániacich sa, ale aj za tých "prehnitých". Veľa fanúšikov si našla hra aj vďaka vydarenému multiplayer módu. L4D beží na vylepšenom Source engine, ktorý dostal od čias HL2: Episode 2 podporu pre viacjadrové procesory. Fyzika v hre, interakcia s prostredím sa tiež posunula o krok vpred, ale aj animácie (realistický pohyb vlasov) a detaily boli vylepšené. Z efektov pribudli napr. samo-tieňovacie normálové mapy (self-shadowing normal mapping) a vďaka mnohým efektom prevzatých z hororových filmov (film grain) má hra temnú atmosféru. Napriek týmto a iným vylepšeniam pôsobí grafika miestami dosť „zaprášene“, čo sa pozitívne podpísalo na FPS.
Výkon grafických kariet sme preto testovali s maximálnymi detailami, 4xMSAA/8xMSAA a 16xAF zapnutom v hre. Keďže sa jednotlivé akčné scény v L4D líšia, využili sme možnosť prehrať vlastné timedemo „pcsk“, nahrané pred koncom celej hry. Okrem mnohých výbuchov, ohňa a nájazdov zombies sú renderovaný aj iné výkonovo náročné efekty.Racedriver: GRiD
ilustračný obrázokZávodný simulátor, vyvíjaný spoločnosťou Codemasters, predstavuj ďalšiu "chuťovku" roka 2008. Už podľa názvu sa dá zaradiť do Race Driver série, neprebral ale DTM základ. Beží na EGO engine, ktorý je odvodeného od NEON enginu známeho z Colin McRaeRallye: Dirt. Kompletne bol ale prerobený model poškodenia a interakcie s okolím. Práve fyzika a možnosť realisticky rozbiť svoje 4 kolesá zožalo veľký ohlas, podobne aj nemenej kvalitná vizuálna stránka hry – textúry, modely áut, osvetlenia. Súčasťou je 45 licencovaných motorových vozidiel, ktoré sú zaradené do 13 kategórií a 89 rôznych okruhov v Európe, Japonsku a USA. Pri testovaní výkonu sme museli znovu siahnuť po aplikácii FRAPS, ktorá zaznamenávala 25 sekúnd našej jazdy na okruhu v Miláne - Castello Ring B. Meranie sa začalo hneď po štarte a daný úsek sme museli prejsť bez kolízie s inými vozidlami. Všetky detaily v hre boli nastavené na maximum, 4xMSAA/8xMSAA sme pre odstránenie CPU limitu tiež zapli v hre. 16x anizotropný filter bol vynútený ovládačom.S.T.A.L.K.E.R. Clear Sky
ilustračný obrázokS.T.A.L.K.E.R.: Clear Sky je prequel k prvému dielu S.T.A.L.K.E.R: Shadow of Chernobyl, vyvinutý ukrajinskou GSC Game World. Clear Sky sa teda odohráva časovo ešte pred prvým dielom. Vaša postava – Narbe, v anglickej verzii Scar sa znovu potuluje v oblasti okolo jadrového reaktora Černobyl. Vo fiktívnom príbehu sa v roku 2006 uskutoční ďalšia explózia v sarkofágu štvrtého bloku elektrárne. Preto sa okolie, nazývané „The Zone“ zmení. Vaša úloha je jasná, zabrániť Strelok-ovi, aby sa dostal do centra Zone. Po technickej stránke bol engine voči predchodcovi ešte prepracovaný a podporuje viaceré nové efekty, od patch 1.05.06 aj Direct3D 10.1. Západy/výstupy slnka, všetky svetelné efekty a tiene sú na najvyššej úrovni. Hanbiť sa nemusí ani pred technicky vyšperkovaným Crysis. Vďaka podpore Direct3D 10 je možné konečne aplikovať aj MSAA na hrany plygonov, čo nebolo v predchodcovi pre Deferred Shading algoritmus možné.
Na porovnanie výkonu grafických kariet sme využili schopnosť enginu vytvoriť a prehrať timedemo. Vlastné timedemo z mapy Marshland trvá zhruba 60s a odohráva sa cez deň, keď musí grafická karta prepočítavať dráhu slnečných lúčov. O grafickú záťaž je teda postarané. Všetky detaily boli nastavené na maximum, využíval sa Direct3D 10(.1) renderpath a 1xMSAA/4xMSAA. 16xAF bolo vynútené cez ovládače.Pretaktovanie grafických kariet
Pretaktovanie alebo v angličtine – overclocking (OC), predstavuje pomerne jednoduchú cestu, ako mierne zvýšiť výkon GPU a tým aj FPS v samostatných hrách. Prečo je ale možné pretaktovať GPU, teda zvýšiť pracovné frekvencie? Na konci vývojového cyklu GPU sa testujú a stanovujú pracovné frekvencie s ktorými bude čip neskôr vyrábaný. To, že sa plánované frekvencie skoro nikdy nepodarí dosiahnuť a výrobca je obmedzený fyzikálnymi zákonmi, nechám bokom. Dôležitý je v tomto prípade fakt, že s určitou, nazvime ju, predreferenčnou frekvenciou, musí čip vydržať množstvo testov v laboratóriu a ešte aj tak sa táto frekvencia zníži o zhruba 10%, aby mal výrobca istotu, že najviac neskôr vyrobených čipov ju dosiahne a budú pri bežných podmienkach funkčné. Uvediem príklad. Určitý testovací čip musí v laboratóriu vydržať minimálne 700 MHz, aby mohol ísť do výroby a predávať sa s frekvenciou ~620 MHz.V normálnych podmienkach s lepšie chladenou skrinkou, alebo lepším chladením je preto vždy možné dosiahnuť zvýšenie frekvencií. Súčasťou našich testov sa teda stalo aj pretaktovanie grafických kariet. Áno, pretaktovanie je vždy aj o šťastí - niektoré čipy sú lepšie a vedia dosiahnuť vyššie frekvencie. Nemožno preto aplikovať všeobecné pravidlo, že naše frekvencie dosiahne každé GPU a pamäť. Pokiaľ by ale boli základné predpoklady – chladenie, napätie jadra a iné rovnaké, možno povedať, že veľké rozdiely medzi dosiahnutými frekvenciami nebudú.
OC výsledok s GeForce GTX 295 od Gigabyte
OC výsledok s Radeon HD 4870 X2 od GigabytePre zistenie maximálnych stabilných pracovných frekvencií grafických kariet sme použili viaceré aplikácie. Na zvyšovanie frekvencií grafických grafických kariet Gigabyte Radeon HD 4870 X2 a Gigabyte GeForce GTX 295 sme použili aplikáciu RivaTuner vo verzii 2.24. Najprv sme nastavili otáčky ventilátora na 100%. Potom sme postupovali metódou - zistenia nestabilného taktu, vykazujúceho artefakty a postupného znižovania frekvencie do stabilnej hodnoty, najprv v prípade jadra (potom shader core, ak má samostatnú clock domém) a nakoniec pamäti. Stabilitu a prípadné artefakty sme po každej zmene frekvencii overovali aplikáciou ATiTool. Pokiaľ vydržal čip 5 minútové zaťaženie, nasledoval ďalší test stability v 3DMark 2006 - Canyon Flight.Takouto procedúrou sme postupne našli maximálne stabilné pracovné frekvencie, ktoré nevykazovali artefakty.
Gigabyte Radeon HD 4870 X2 sa nám podarilo pretaktovať zo štandardných 750/900(1800)MHz na 815/940(1880)MHz, čo predstavuje v prípade jadra ~9% a v prípade GDDR5 pamätí Hynix ~4% pretaktovanie. Vyššie pretaktovanie jadier už nebolo možné pre referenčný chladič, ktorý nemá heatipipe trubice a fúka teplý vzduch z jedného jadra na druhé. Napriek tomu hodnotíme tento výsledok ako pozitívny, pretože som jadro RV770 na Radeon HD 4870 tiež nedokázal oveľa vyššie pretaktovať. Sklamaný som bol jedine s výsledok pretaktovania GDDR5 pamätí. Len ~4% zvýšenie frekvencie je slabý výlsedok. Dôvody vidím v kapacite VRAM - 2x1GiB a vysokej teplote. Referenčný chladič nechladí pamäť, ale ju skôr zahrieva.
Gigabzte GeForce GTX 295 sme obdobne pretaktovali zo štandardných 576/1242/999MHz na 685/1512/1200MHz. Jadro sa nám teda podarilo pretaktovať o veľmi dobrých ~19%, shader-core o ~22% a 1ns Hynix GDDR3 pamäť o ~20%. To je naozaj vynikajúci výsledok a podľa všetkého to nie je žiadna výnimka. nVidia vyberá špeciálne tie najlepšie 55nm jadrá G200 pre GTX 295, čo sa spolu s dobrým chladením pozitívne odrzkadluje. Okrem toho vidieť, že jadrá majú veľkú rezervu vo frekvencii a menším výrobným procesom sa posunul limit aj pre shader-core. GDDR3 pamäť tiež nesklamala a dala sa napriek 1ns ratingu veľmi dobre pretaktovať - ako na GeForce GTX 260.
Po úspešnom pretaktovaní sme otestovali výkon grafických kariet s vyššími pracovnými frekvenciami. Každá hra je multithread aplikácia a preto sa zvýšenie výpočtového výkonu, ak nič nelimituje, odrazí vo vyššom počte FPS. V určitých situáciách, hlavne pri min. FPS to môže byť rozhodujúce, či je hra ešte plynulá, alebo nie. Percentuálne zvýšenie výkonu je väčšinou adekvátne zvýšenému taktu. Testovali sme v 3DMark Vantage, Call of Duty: World at War, Crysis Warhead, Fallout 3 a Far Cry 2. Všetky detaily boli vždy nastavené na maximum, rozlíšenie na 2560x1600 a ďalšie informácie môžete vyčítať z jednotlivých grafov.
Hlučnosť, teploty, spotreba
Hlučnosť:Moderné grafické karty by nemali byť len výkonné, ale aj ich referenčný chladič by nemal pri práci v 2D a 3D vydávať vysoký hluk. Často je hlučnosť chladiča dôvod pre zákazníka sa rozhodnúť práve pre určitú kartu. Hlučnosť chladičov grafických kariet sme pre najlepšiu predstavu o hlučnosti merali v troch rôznych kategóriách – 2D, 3D v hre Racedriver:GRiD a 3D v aplikácii Furmark, ktorá bežala 15 minút a vyťaží grafickú kartu na maximum. Keďže si testované karty regulujú otáčky ventilátora v závislosti od teploty GPUs, predstavuje dosiahnutý údaj maximum. Hodnota 2D predstavuje hlučnosť chladiča grafickej karty po 5 min. od zapnutia operačného systému Windows Vista 64bit Ultimate s Aero plochou. Pod meraním 3D GRiD chápeme hlučnosť chladiča v hre Racedriver:GRiD na testovacom úseku. Hlučnosť v sme vo všetkých troch prípadoch merali pomocou hlukomeru Voltcraft SL-100, ktorý bol umiestnený v rovnakej výške, 1m od meraného zdroja hluku - grafickej karty. Nakoľko nemá naša testovacia zostava skrinku, merali sme s vypnutými ventilátormi. Jediným prídavným zdrojom hluku bol pevný disk a 800W zdroj ODIN od Gigabyte so 140mm ventilátorom.
Charakteristické úrovne hluku: dBA: štart lietadla (60m) 120 stavba 110 krik (2m) 100 nákladné vozidlo (15m) 90 mestský chodník 80 interiér auta 70 normálny rozhovor (1m) 60 kancelária 50 obývačka 40 spálňa cez noc 30 nahrávacie štúdio 20 šuchot lístia 10 V 2D režime pracujú Radeon HD 4870 X2 a GeForce GTX 295 pre dvojčipové karty prekvapivo ticho. Nie je to však nič pre "silent freakov". Ventilátor GeForce GTX 295 je napriek meraniam dokonca menej výrazný a teda sbujektívne tichší, nakoľko nevydáva nepríjemný zvuk a regulácia funguje na výbornú. Po zapnutí hry Racedriver: GRiD musia ventilátory oboch kariet zvýšiť otáčky, aby udržali jadrá pri prijateľných teplotách a logicky sa zvýši hlučnosť. Merania ukazujú znovu podobnú úroveň hluku v prípade oboch kariet. Vydávaný hluk ešte nie je nepríjemný, ale dá sa jasne rozoznať od iných komponentov. Citlivejšie uši to už môžu hodnotiť ako "hlučné". Naozaj (veľmi) hlučné sú ventilátory až po záťaži vo Furmarku, ktorý reprezentuje v našich meraniach maximálnu hlučnosť. Radeon HD 4870 X2 je však ešte hlučnejšia a vydáva aj výraznejší šum.
Aktualizácia: Nové merania, ktoré som uskutočnil po tom, ako som znovu namontoval chladič Radeon HD 4870 X2 ukázali, že prvotne mala karta zle uchytený chladič, a preto dosahovala takú vysokú hlučnosť. Správne hodnoty spolu s meraniami ďalších kariet nájdete v recenzii: Radeon HD 4890 (CrossFire) vs. GeForce GTX 275 (SLI).
Teploty:Hlučný chladič by grafická karta nemala mať. Podobne je to ale s teplotou – tá by nemala vystúpiť so štandardným chladičom príliš vysoko. Vyššou teplotou sa skracuje životnosť všetkých súčiastok a takisto má negatívny dopad na ďalšie zvyšovanie frekvencií - pretaktovanie. Teplotám jednotlivých častí grafických kariet sme sa preto venovali pomerne komplexne. V tabuľke vidieť desať rôznych údajov. 2D merania sa uskutočnili 5 minút po nabootovaní systému do Windows Vista 64bit Ultimate so zapnutou Aero plochou. Merania pamäť a vzadu sme uskutočnili pomocou laserového teplomera Voltcraft IR-280 na zadnej strane PCB. Pod pojmom vzadu myslíme zadnú stranu jadra. Hodnota jadro 2D bola vyčítaný pomocou aplikácie RivaTuner. Rovnakým spôsobom sme uskutočnili 3D merania po 15 minútach zaťažujúceho testu v aplikácii Furmark s nastavením - Stability Test, Xtreme burning mode a rozlíšením 1920x1200.
Konštrukcia jednotlivých chladičov dvojčipových kariet sa odrazila aj v teplotách jadier. Teploty GeForce GTX 295 sú v 2D na celkom dobrej úrovni, zatiaľ čo už tu dosahuje Radeon HD 4870 X2 pomerne vysoké hodnoty. V maximálnej záťaži pomocou Furmark vystúpia teploty výrazne vyššie a namerané hodnoty Radeon HD 4870 X2 sú už z dlhodobého hľadiska kritické. Jedná sa však o extrém, ktorý v normálnej aj dlhodobej prevádzke nenastane. Prispieva k tomu aj fakt, že testujeme bez skrinky a akéhokoľvek "airflow". Jeden alebo dva ventilátory by určite prispeli k zníženiu teplôt.
Aktualizácia: Nové merania, ktoré som uskutočnil po tom, ako som znovu namontoval chladič Radeon HD 4870 X2 ukázali, že prvotne mala karta zle uchytený chladič, a preto dosahovala také vysoké teploty. Správne teploty spolu s meraniami ďalších kariet nájdete v recenzii: Radeon HD 4890 (CrossFire) vs. GeForce GTX 275 (SLI).
SpotrebaNemohli sme zbudnúť ani na merania spotreby. Pomocou Voltcraft Energy Monitor 3000 meracieho prístroja sme najprv 5 minút po nabootovaní operačného systému Windows Vista 64bit Ultimate so zapnutou Aero plochou zmerali spotrebu celej zostavy. Tento údaj je označený ako 2D. Maximálna spotreba v 2D, teda peak 2D je uvedená pre zaujímavosť. Pre zistenie reálnej spotreby celej zostavy v 3D pri hraní hier sme spustili Racedriver:GRiD na testovacom úseku a zaznamenali príslušnú spotrebu. Na maximálne vyťaženie grafickej karty a zistenie maximálnej spotreby sme znovu na 15 minút spustili Stability Test s Xtreme Burning Modom vo Furmarku. Tento údaj predstavuje bežne nedosiahnuteľný extrém.Spotreba dvojčipových kariet nebola v porovnaní s jednočipovými nikdy nízka. Keď však porovnáme spotrebu len dvojčipových kariet, tak je GeForce GTX 295 jasne vpredu. Spotrebuje v 2D vďaka veľmi dobrým mechanizmom na zníženie spotreby o ~50W menej ako Radeon HD 4870 X2. Tá má naďalej PowerPlay z Radeon HD 4870, avšak jej 2GiB veľká GDDR5 pamäť sa výraznejšie podtaktuje - na 500MHz. Menší rozdiel sme namerali v 3D záťaži pomocou hry Racedriver: GRiD, kde je ale stále GeForce GTX 295 pred Radeon HD 4870 X2. Maximálnu záťaž sme simulovali pomocou Furmarku a adekvátne k tomu je vysoká spotreba. Tento údaj predstavuje naozaj maximum, ktorý by v bežnej prevádzke nemal nastať. Znovu je však rozdiel medzi GeForce a Radeon pomerne veľký.Zhrnutie, záver
Poďme sa najprv pozrieť na výkon dvojčipových kariet. Ten je veľmi závislý od softvéru – CF/SLI profilu ovládača. Pokiaľ nie je prítomný pre konkrétnu hru, neprinesie CF/SLI zapojenie nárast výkonu. Na rozdiel od minulosti, kde CF viackrát nefungovalo, sme sa v dnešnej recenzii s tým nestretli. Určite aj preto, že sme testovali s Catalystmi 9.4 WHQL, ktoré boli vydané vyše pól roka po oficiálnom predstavení Radeon HD 4870 X2 a ATi driver tím tak mohol medzičasom postupne implementovať do Catalystov mnohé CF profily. Z časových dôvodov sú však prioritné nové a tie najhranejšie tituly. Pokiaľ by sme teda siahli po menej známych hrách, CrossFire by nemuselo fungovať korektne. Podobná situácia by mohla nastať aj pri čisto novej hre, kedy si hráč pravdepodobne bude musieť počkať jeden a viac mesiacov – pokiaľ nevydá AMD/ATi nový ovládač s príslušným CF profilom, lebo sám si ho nevie vytvoriť.
V tejto oblasti má nVidia s GeForce ovládačmi jasne navrch. SLI profil je často implementovaný do ovládača ešte pred vydaním hry alebo je v deň vydania hry dostupný nový beta ovládač, obsahujúci už daný SLI profil. Koncový užívateľ má tiež možnosť vytvoriť v GeForce ovládačoch, na rozdiel od Catalystov, (SLI)profil pre hru, či nastaviť Multi-GPU rendertechniku – najčastejšie teda AFR. Obdobne ako Catalysty 9.2 WHQL (recenzia), priniesli aj GeForce R185 ovládače (recenzia) výrazné zvýšenie výkonu grafických kariet. Najmä vo vysokých rozlíšeniach a so zapnutým MSAA. Dôvodom je zlepšený management textúr v Direct3D 10, zvýšená efektivitá Z-Culling-u a lepšia kompresia pre AA. Aj SLI AA módy vykazujú preto menšie prepady výkonu ako so staršími ovládačmi.Naše výkonnostné testy potvrdili, že GeForce GTX 295 je najvýkonnejšia grafická karta súčasnosti. Výkonnostný rozdiel oproti Radeon HD 4870 X2 záleží samozrejme od konkrétnej hry a nastavenia. Raz je väčší, inokedy menší. Nasledujúce diagramy reprezentujú v percentách, celkový výkon jednotlivých testovaných grafických kariet v hrách pri danom nastavení. V najnižšom testovanom rozlíšení 1920x1200 so 4xMSAA a 16xAF vidieť podľa výkonu Radeon HD 4870 jasne, že CrossFire zapojenie na Radeon HD 4870 X2 neprináša 100% nárast výkon. V opačnom prípade by bola dvojčipová Radeon pred GeForce GTX 295. GeForce GTX 280, ktorá pracuje s vyššími pracovnými frekvenciami ako GeForce GTX 295, dostane ešte 61% tejto ultra high-end karty. SLI prináša teda vyšší nárast výkonu v tomto nastavení ako CrossFire.
Mierne sa zmení situácia, keď namiesto 4xMSAA zapneme 8xMSAA. Celkový percentuálny rozdiel medzi GeForce GTX 295 a Radeon HD 4870 X2 klesne z 12% na 1/3. Dôvod je jasný – architektúre jadra RV770 nerobí 8xMSAA až taký problém ako G200b, aj keď recenzované GeForce R185 ovládače v tomto smere výrazne pomohli. Naďalej je preto GeForce GTX 295 najvýkonnejšia. GeForce GTX 280 si vďaka vyššej priepustnosti pamäte polepší o 1%. Pokiaľ si niekto porovná výkon Radeon HD 4870 X2 a HD 4870, možno si bude myslieť, že CrossFire prinesie 100% nárast výkonu. To žiaľ nie je pravda. Dôvodom je 512MiB „veľká“ VRAM na testovanej Radeon HD 4870, ktorá je už v tomto prípade limitujúcim faktorom. Radeon HD 4870 X2 má 2x 1GiB, a preto sa jej tento problém netýka.
V najvyššom testovanom rozlíšení 2560x1600 so 4xMSAA a 16xAF sa tiež ukáže sila dvojčipových kariet a rozdiel medzi najvýkonnejšou GeForce a Radeon je znovu 12%. GeForce GTX 280 sa napriek väčšej, 1GiB VRAM oproti 2x 896MiB VRAM GeForce GTX 295 prepadne o pár %. CrossFire na Radeon HD 4870 X2 znovu neprináša 100 a viac percentné nárast výkonu, ako tomu bolo v minulosti za čias 3Dfx Voodoo grafických kartách využívajúcich pôvodné SLI (Scan Line Interleave). Opäť limituje VRAM na Radeon HD 4870, čo má za následok výrazné prepady FPS a celkovo nižší výkon ako by to bolo s 1GiB verziou.
Keď priradíme k celkovému výkonu grafických kariet ich cenu, vyjde nám nasledovný graf. Použité ceny grafických kariet predstavujú priemer cien z troch veľkých internetových obchodov, ktoré si neželajú byť menované, pričom karty musia byť "na sklade".
Najlepší pomer cena/výkon má mierne prekvapujúco Radeon HD 4870. Prekvapivé je to pre jej 512MiB VRAM, ktorá často limitovala a nedovolila GPU ukázať skutočný výkon. Veľmi atraktívna cena - 170€, ktorá je dôsledkom predstavenia mierne výkonnejšej Radeon HD 4890, však tento nedostatok vykompenzovala a priniesla jej prvenstvo. Len trochu drahšia 1GiB verzia HD 4870 by mala nepochybne ešte lepší pomer cena/výkon. Na druhom mieste, pred GeForce GTX 295 (458€), je Radeon HD 4870 X2, ktorá má veľmi dobrú cenu (390€) pre ultra high-end kartu. Na poslednom mieste sa umiestnila GeForce GTX 280, ktorá stojí v Slovenských obchodoch pre naše prekvapenie ešte stále veľa, až okolo 280€. Pravdepodobne sú to staršie zásoby, na ktorých nechcú predajcovia prerobiť. Akcie za okolo 150€ však nie sú výnimkou a vyniesli by v našom porovnaní prvé miesto.
AMD/ATi ponúka bez pochýb - výkonné grafické karty, za atraktívne ceny. Podstatné sú ale aj ďalšie aspekty. Čo sa týka hlučnosti referenčného chladiča, sú obe dvojčipové karty – GeForce GTX 295 a Radeon HD 4870 X2 na tom podobne. Ich ventilátory nie sú v bežnej prevádzke hlučné. Subjektívne je ten na GeForce tichší, pretože nevydáva pri vyšších otáčkach taký prenikavý zvuk. Nie je to však nič pre silent freakov. Výraznejší rozdiel v dBA je až pri maximálnych otáčkach, v aplikácii Furmark, keď sú ale obe karty hlučné. Aj v spotrebe sú rozdiely väčšie. V 2D aj v 3D spotrebuje GeForce GTX 295 o dosť menej (~30W) ako Radeon HD 4870 X2. Nepomohlo ani zníženie frekvencie pamäte GDDR5 v 2D režime na 500MHz. PowerPlay jednoducho nepracuje tak dobre, ako features na zníženie spotreby v G200b.
Po stránke teplôt je GeForce GTX 295 takisto pred Radeon HD 4870 X2. Dosahuje celkovo nižšie teploty. Vďačí za to dômyselnému referenčnému chladiču s viacerými heat-pipe trubicami, ktorý predstavuje evolúciu chladiča GeForce 9800 GX2 a stavbe karty. Namiesto jedného PCB sú použité dva, vďaka čomu môže byť chladič medzi nimi. Radeon HD 4870 X2 má v prevádzke vyššie teploty, pretože celkový koncept nie je až taký prepracovaný a hľadelo sa najmä na prijateľnú hlučnosť. Nedostatok chladiča je aj fakt, že teplo z jedného jadra ohrieva pasív druhého jadra. Dôsledkom toho sú aj ~15°C rozdiely teplôt medzi jadrami. Takisto plech na zadnej strane karty skôr vedie teplo na pamäte, ako by ich chladil. V našom extrémnom teste sa teploty pohybovali okolo ~100°C. V reálnej ale budú určite o minimálne 10°C nižšie – aj na GeForce. Okrem toho je RV770 stavaný na vyššie teploty ako G200b a nemal by preto ani v lete nastať problém.
Vyššie teploty a chladič majú však dopad aj na OC potenciál. Pri 100% otáčkach ventilátora sa nám podarilo pretaktovať jadrá na Radeon HD 4870 X2 výrazne menej ako na GeForce GTX 295. To isté platí aj o pamäti. OC výsledok GTX 295 (~20%) je jednoducho vynikajúci a ukazuje rezervy, ktoré majú 55nm G200b, vďaka selekcii a kvalitnému konceptu chladenia.
Anizotropný filter možno na oboch grafických kartách nastaviť maximálne na 16x, pretože zvýšenie na 32x a viac prinesie len malé vylepšenie kvality obrazu, ako ste mohli vidieť v úvode. Nároky na texelfillrate by ale výrazne stúpli. V kvalite a možnostiach nastavenia AF sú tu ale priepastné rozdiely. nVidia ponúka pri vypnutí všetkých „AF“ negatívnych optimalizácií a nastavení High-Quality (Vysoká kvalita) – momentálne najlepší anizotropný filter. V porovnaní s maximálnou kvalitou AF u Radeon, je menej závislý na uhloch a vykazuje pri textúrach oveľa menší shimmering – je medzi nimi výrazný rozdiel. Pri nastavení Quality (Kvalita) s určitými optimalizáciami sa dostáva AF GeForce na podobnú úroveň ako AF Radeon. Pri textúrach náklonných k shimmeringu je AF na GeForce ešte stále o niečo lepší. Je tu ale aj ďalší veľký problém. Zatiaľ čo v GeForce ovládači sa koncový užívateľ môže rozhodnúť, či chce maximálnu kvalitu, alebo zapnúť len určité optimalizácie a tým zvýšiť mierne FPS, v Catalyste takéto možnosti nenájdete. Všetky optimalizácie – pozitívne aj negatívne (spôsobujúce horší AF, shimmering a pod.) sú naviazané na nastavenie AI. Pokiaľ by ste teda chceli vypnúť len negatívne optimalizácie, musíte AI nastaviť na disable a vypnete tým aj pozitívne optimalizácie hry - zvyšujúce výkon hry a nezhoršujúce kvalitu obrazu. Osobne to vidím ako veľký nedostatok Catalyst ovládačov, ktorý by mala AMD/ATi čo najskôr zmeniť. Možno si poviete, na tej kvalite AF mi nezáleží. Dobre, ale je mnoho iných užívateľov, ktorým na tom záleží a sú citlivejší na kvalitu AF. Pred pár rokmi bola tiež podobná „verejná diskusia“ o AF GeForce 6 a Radeon X1000 – vtedy záležali prekvapivo viac ľuďom na kvalite AF.
nVidia ponúka od GeForce 8 najkvalitnejší anizotropný filter a dáva koncovému užívateľovi slobodu sa rozhodnúť v oblasti optimalizácií. Záleží vám na maximálnej kvalite obrazu? Prosím, je to len na vás. Alebo chcete výkon? Aj to je samozrejme možné. AF na Radeon HD 4800 grafických kariet sa od čias HD 2000 nezmenilo, a je preto výrazne za AF GeForce 8-200. AMD/ATi pravdepodobne ani nechce zmeniť túto situáciu. Dôvod je jasný – väčšina zákazníkov hľadí len na výkon a AMD/ATi to dobre vie. Inak by sa mala odlišnú stratégiu.
Pri vyhladzovaní hrán (AA) sa našťastie nedá optimalizovať = šetriť výkon ako v prípade AF. Obe spoločnosti síce išli odlišnou cestou – CF a SLI zapojeniu však ponúkajú obe viac AA módov k výberu. Najkvalitnejšie AA u Radeon je momentálne ED-CFAA. Porovnajme si ho s výkonnostne podobným SLI AA módov. Po stránke vyhladenia hrán polygonov je Edge detect jednoducho neporaziteľný. Pri vyšších rozlíšeniach stačí vo väčšine prípade 2x-4xMSAA. Obe AA módy pritom lepšie vyhľadia hrany ako menované MSAA. Výhodou SLI módu v praxi je SSAA podiel, ktorý vyhľadí aj textúry a zvýši tak stupeň anizotropného filtra. Okrem toho pôsobí aj na iné neduhy, ako shader aliasing, shimmering, ktoré sa inak nedajú odstrániť. V praxi sa teda viac osvedčí SLI AA ako ED-CFAA, aj keď ideálna by bola kombinácia oboch v „jednom“.
AMD/ATi ponúka od augusta minulého roka v podobe Radeon HD 4870 X2 naozaj výkonnú grafickú kartu. Už odporúčaná cena pri vydaní bola veľmi dobrá a medzičasom klesla ešte viac pre konkurenciu. Vysoký výkon za dobrú cenu – to je stratégia AMD/ATi, avšak táto cena kompenzuje viaceré nedostatky, alebo negatíva voči konkurencii. Či už je to kvalita AF, ovládače a ich obmedzené možnosti nastavenia pokiaľ ide o CrossFire, optimalizácie a určite aj spotreba, teploty, menší OC potenciál.
nVidia predstavila GeForce GTX 295 o ½ roka neskôr – celkovo je aj preto táto grafická výkonnejšia ako Radeon. Nielen to, spotrebuje menej W, dosahuje nižšie teploty a má vynikajúci OC potenciál. Pri Multi-GPU zapojení veľmi podstatný softvér, od ktorého závisí výkon týchto kariet, má GeForce znovu výrazne lepší – možnosť nastaviť Multi-GPU rendermódu alebo vytvoriť SLI profil neponúka konkurencia. Celkovo je teda GeForce GTX 295 to lepšou grafickou kartou ako Radeon HD 4870 X2. Stojí síce viac ako Radeon, ale kto by si už nepriplatil tých ~60€ viac za jej výhody, keď sa už rozhoduje medzi týmito kartami?
Nie, nezabudol som na menšiu VRAM GeForce GTX 295 oproti konkurencii. V našich testoch však nelimitovala ani v rozlíšení 2560x1600 so 4xMSAA a 16xAF. Vyššie MSAA, ktoré by potrebovalo viac MB VRAM už pri tomto rozlíšení nie je potrebné – rozlíšenie tiež pôsobí proti aliasingu. Aj vďaka R185 ovládačom, ktoré ušetrili desiatky MB, nie je zatiaľ 896MiB VRAM v praxi nevýhodou voči 1GiB VRAM Radeon. V budúcnosti sa to zmení – podstatné je kedy, lebo možno už tieto karty nebudú mať tak či tak dostatok výkonu na maximálnu kvalitu. Obdobne to vyzerá s 8xMSAA – R185 naozaj zmenšili prepad výkonu.Je tu ešte jedna výhoda Radeon – podpora Direct3D 10.1. Nedávno boli vydané ďalšie tri hry, ktoré podporujú toto API a vykazujú s ním vyšší výkon. nVidia ale podporuje na GeForce zase PhysX, ktoré sa stáva stále dôležitejším. V tých hrách kde sa dá zapnúť majú zase GeForce karty výkonnostnú výhodu. Aj keď to teda nie je úplne spravodlivé porovnanie – podpora PhysX a Direct3D 10.1 sa zatiaľ negujú. V budúcnosti pravdepodobne bude PhysX dostupné aj cez OpenGL či Compute shader. Znovu je ale podstatná otázka – kedy a či bude dovtedy viac Direct3D 10.1 hier. Zatiaľ sú misky váh v tomto prípade vyrovnané a odpovede na otázky nám ukáže až budúcnosť.
AMD/ATi Radeon HD 4870 X2 a nVidia GeForce GTX 295 sú momentálne najvýkonnejšie grafické karty od svojich výrobcov. Odporučiť ich zákazníkom môžem ale len vtedy, keď naozaj potrebujete ich výkon – máte 26“ a viac palcové LCD, hrávate s vysokým AA. Najvýkonnejšie jednočipové karty (GeForce GTX 285 a Radeon HD 4890) ponúkajú ~70% ich výkonu, nespotrebujú ale toľko elektriny, sú tichšie a nemajú žiadne problémy súvisiace s CF/SLI. Pre mnohých budú preto tým lepším riešením, ktoré po výkonnostnej stránke úplne stačí. Čím náročnejšie nastavenie, tým však budú jednočipové karty logicky viac zaostávať za dnes testovanými dvojčipovými kartami.
GeForce GTX 295 od Gigabyte sme sa rozhodli oceniť, pretože sa jedná o momentálne najvýkonnejšiu grafickú kartu a oproti rovnakým kartám od iných spoločností má verzia od Gigabyte najnižšiu cenu.Na záver by sme sa chceli poďakovať spoločnosti Gigabyte za vypožičanie základnej dosky Gigabyte GA-X58 Extreme, zdroja ODIN 800W, referenčnej Gigabyte GeForce GTX 295 a Radeon HD 4870 X2.
Odporúčame prečítať aj:
- Recenzia: GeForce 185.65 beta a 182.50 WHQL
- Veľké porovnanie GeForce ovládačov
- Recenzia: Catalyst 9.2 WHQL
fefo
maugly
4Brunco
Timmy2k
Marfy
tutukan1
crux2005
crux2005
crux2005
crux2005
tutukan1
juloSVKxxl
fefo
maugly
juloSVKxxl
Gudas
Figio
avixe
avixe