HTC Desire HD- „Hajend“ pod nadvládou Androidu!

Displej & Fotoaparát & Konektivita

Displej

Veľkosť, kvalita, rozlíšenie. Toto sú tri dominantné charakteristiky každého dotykového telefónu. Výrobca si to náležite uvedomil, a celý prístroj uspôsobil tak, aby bolo možné osadiť čo možno najväčší a najkvalitnejší displej.

Chcete skutočne veľký displej? Nech sa páči! Desire HD je osadený 4,3 palcovým displejom. Požadujete vysoké rozlíšenie? Hádečko ponúka rozlíšenie 480x800 WVGA. Máliť sa bude asi málokomu, všakže? V tejto kategórii je úplná samozrejmosť použitia kapacitného displeja. Stylus vám pri ovládaní telefónu nepomôže.

Farebné podanie displeja je absolútne perfektné. Pri plnom podsvietení sú farby skutočne plné života a energie. Obraz nenudí farbami, no zároveň nedráždi sietnicu prehnaným kontrastom. Zobrazenie čiernej je asi najlepšie, aké som doteraz videl! (poznámka autora: Priama konkurencia Samsung galaxy S má však podľa môjho názoru lepšie podanie farieb). Rozlíšenie displeja je taktiež nadštandardné. Obraz je rozdelený medzi 384 000 pixelov, čo zaručuje absolútnu detailnosť a ostrosť displeja!

Reakcia na dotyk je úplne perfektná. Telefón s implicitným nastavením reaguje doslova už na pohladenie. Nie je potrebné do displeja extra silno ťukať.

Svetlosť displeja je taktiež skvelo zvládnutá. Pomerne veľkým nedostatkom je už tradične viditeľnosť displeja na priamom slnečnom svetle. Pri minimálnom podsvietení nemáte v podstate šancu vonku z displeja niečo prečítať. Pri maxime sa situácia o dosť zlepší, avšak stále to nie je ono. Toto je nekonečná a zatiaľ nevyriešiteľná daň za použitie lesklého displeja. Ani extrémne presvietenie displeja nevyrieši spomínaný problém úplne. Ak by vám však tento problém veľmi vadil, stále je tu možnosť zakúpiť si špeciálnu matnú fóliu. Musíte však počítať so zhoršením farebného podania.

Fotoaparát

Keďže sa Hádečko radí medzi highendové telefóny, očakáva sa použitie kvalitného fotoaparátu. Kvalitu fotoaparátu ovplyvňuje niekoľko faktorov. Asi najdôležitejší faktor je kvalitná optika, veľkosť čipu, a v neposlednom rade algoritmus na spracovanie snímku, čiže softvérová súčasť.

Desire HD je vybavený až 8 megapixelovým fotoaparátom, chváli sa autofocus funkciou, prisvietením pomocou dual LED diód, detekciou tváre a možnosťou nahrávať HD videá v rozlíšení 720p.

Softvérová výbava fotoaparátu je skutočne pomerne dobre spracovaná. Nájdete tu veľa funkcií na ovplyvnenie finálneho snímku, ako napríklad zaostrenie na konkrétny objekt, rozmazanie okolia a množstvo ďalších efektov. Niektoré demonštrujem v priloženom videu.

Ako fotoaparát fotil? Na moje nemalé prekvapenie fotil skvelo. Ak si vezmeme do úvahy, že ide stále len o mobilný telefón, výhrad bude skutočne málo.

Fotografovanie za denného svetla v exteriéri je jedna radosť. Fotografie sú pekne ostré, nechýba im farebnosť a kontrast. To isté platí pri fotografovaní v interiéroch za veľmi dobrých svetelných podmienok.

Macro je zvládnuté pomerne dobre. Občas mal telefón problém so zaostrovaním, niekedy zasa nežiadane „odpáli“ blesk. Jednou vetou, ak si dobre nastavíte režim pred fotografovaním, máte takmer vždy peknú fotografiu.

Blesk je pomerne silný a nevyvážený. Niekedy je prisilný, niekedy prislabý. Chcelo by to softvérovo doladiť intenzitu prisvietenia na ideálnejšiu automatickú reguláciu zosnímaním okolitého osvetlenia. Pri macro fotografovaní na blesk zabudnite. Prepáli vám každý jeden snímok.

Každopádne fotoaparát hodnotím za nadpriemerný.

Prikladám na náhľad zopár snímkov:

 

Konektivita

Veľmi dôležitým atribútom moderného mobilného telefónu je bezpochyby jeho konektivita. Schopnosť telefónu bezdrôtovo alebo drôtovo komunikovať s inými zariadeniami je kľúčová.

Hádečko v sebe implantuje všetky bežne používané protokoly. Podporuje už štandardne používané Wifi, Bluetooth, no nezabudlo sa ani na GPS modul.

Čo rozhodne zaujalo, bol dosah a kvalita Wifi adaptéra. Pripojenú bezdrôtovú sieť Desire držal za každých okolností. Podľa môjho názoru bola udržateľnosť pripojenia nadštandardná. To isté platí pre detekciu bezdrôtových sietí. V porovnaní s notebookovým adaptérom našlo HD-čko len o jednu či dve siete menej, čo je pomerne veľký úspech.

Do mobilnej siete sa pripojíte pomocou HSDPA protokolu (tzv 3,5G). Toto pripojenie vám zabezpečí vysokorýchlostný internet priamo od operátora. Prenosové rýchlosti sa pohybujú niekde pri 2-3mbit. Treba však podotknúť, že v tomto prípade záleží skôr od lokality, a teda kvality signálu. Obrovskou výhodou je schopnosť telefónu správať sa ako access point, a teda šíriť takto nadobudnutý internetový signál cez Wifi.

Párovanie telefónu cez bluetooth, poprípade použitie externého headsetu nerobilo telefónu opäť žiaden problém. Vďaka použitému systému Android je možné cez bluetooth pripojiť takmer každé zariadenie.

A čo GPS? Stabilné, presné, takmer ihneď dostupné, jedným slovom super!

Softvér

Ako je určite každému jasné už z nadpisu, HTC Desire HD beží pod operačným systémom Android vo verzii 2.2. Už v dnešných dňoch je možný update na plnohodnotnú verziu 2.3, ktorá prináša nové systémové vylepšenia. Mobilný telefón som používal cca tri týždne. Ďalej budem popisovať moje postrehy, ako aj správanie telefónu v prevádzke. Pribalím však aj protinázor používateľa, ktorý hádečko vlastní už 5 mesiacov.

Vzhľad OS

Vzhľadovo sa Android od zariadenia k zariadeniu príliš nelíši. Avšak v prípade HTC ide predsa len o výnimku. HTC si prepracoval svoj vlastný „skin“ pre systém a nazval si ho HTC Sense.

Grafika systému je prepracovaná plne do detailu. Systém je pomerne jednotvárny už od základnej plochy. Keď už sme pri plochách, samozrejme nehovoríme o ploche jednej, je ich viac. To, koľko plôch budete reálne používať, záleží len od vás. Sense vám dovoľuje organizovať počet a rozloženie plôch podľa vlastného uváženia.

Každá z x plôch je plne modulárna. Užívateľ si môže na plochu nahodiť odkaz, ikonu, widget, ale aj obyčajný kontakt či sms správu. Sense ponúka skutočne nekonečnú modifikáciu vzhľadu prostredia.

Jednotlivé ikony či widgety sa organizujú podľa veľkosti do akejsi virtuálnej mriežky. Vďaka tomuto je systém jednotvárnejší a menej „rozbitý“ ako na iných androidoch. Systém ponúka taktiež niekoľko mutácií Sense skinu, pričom usporiadanie a systém zostáva neporušený.

Vstup do menu či zoznamu vyvoláte virtuálnymi tlačidlami na spodu displeja. Menu je štrukturované pomerne neprehľadne. Je to obyčajný zoznam aplikácií a systémových zložiek, ktorý nie je vôbec zadelený. Ak hľadáte ikonu, ktorú nemáte vytiahnutú na plochu, dosť sa nahľadáte. Práve preto HTC spracovalo Sense tak, aby užívateľ mohol v podstate čokoľvek vytiahnuť na plochu. Tým pádom sa dá takmer úplne obmedziť vstup do menu ako takého. Všetko potrebné vybavíte z x plôch.

SMS, kontakty, kalendár, toto všetko samozrejme nájdete už v každom telefóne. Osobne ako náročnejší užívateľ však kladiem dôraz na spracovanie týchto aplikácii, najmä z časových dôvodov. Príliš mi nevyhovovalo pomerne neprehľadné prehľadávanie v kilometrovom telefónnom zozname. Ideálne je predsa len textové vyhľadávanie, poprípade dať si prácu s označením používanejších kontaktov a vytiahnuť ich na plochu.

Ako je to s písaním na virtuálnej klávesnici? Ak máte väčšie prsty, na písanie oboma rukami ihneď zabudnite. Aj napriek veľkej dostupnej ploche nie je písanie na klávesnici pohodlné. Navyše mi dodatočné tlačidlá na posun v texte stále zavadzali, neustále som ich nechcene stláčal a nedokázal som niekedy ani dokončiť celú vetu bez toho, aby ma telefón úplne nevytočil. Ide však len o zvyk. Ku koncu testovania som vedel celkom solídne písať aj na virtuálnej klávesnici tohoto typu. Nedá mi však nepodotknúť, že na virtuálnu klávesnicu z iPhonu to nemá ani zďaleka. Na tej som od začiatku písal rýchlo, bez chýb no zároveň aj pohodlne (nemusím mať prsty tak natlačené na seba keďže iKlavesnica má medzi každým znakom pomerne veľkú medzeru z každej strany).

Systém je však celkovo intuitívny. Pomerne rýchlo sa v ňom dá orientovať. Treba si ho však personalizovať tak, aby vám úkony trvali čo najkratší čas. Keďže systém vám neviaže ruky tak, ako je to napríklad v prípade iPhonu, poprípade Win Phone, je na vás čo za systém si vytvoríte.

Multitasking nebudem ani dodatočne spomínať, pri Androide ide o samozrejmosť.

Rýchlosť systému

Priznám sa, že mi po pohľade na technické špecifikácie takmer zabehlo. „Gigahercový“ procesor, 768mb ram ... to už o niečom svedčí. Aj preto boli očakávania pri hodnotení rýchlosti systému veľké.

A predsa nemôžem napísať, že systém je rýchly. Jeho rýchlosť je prudko závislá od mnohých atribútov. Niekedy telefón prekvapí až bleskovou odozvou, niekedy mu „zašibe“ a čakáte kľudne aj päť sekúnd na otvorenie esemesky. Som takmer presvedčený o tom, že za tieto výkyvy môže operačný systém, ktorý nie je ešte úplne dotiahnutý. Predsa len nejde o starú platformu.

Systém sa štartuje skutočne dlho. Po štarte sa začnú pomaly načítavať aplikácie po spustení, ako aj rôzne widgety. Používanie po štarte systému je jedna radosť, všetko ide ako má, rýchlosť je perfektná. Po dlhšom používaní je potrebné občas vyčistiť pamäť. Počas doby používania sa mi podarilo trikrát dostať telefón do takej situácie, že pomohol len reštart. Občas sa niektorá aplikácia bežiaca na pozadí len tak vypne, respektíve spadne a systém vyhlási chybovú hlášku. Väčšinu času však systém beží stabilne a bez problému.

Market

Market je asi najväčším lákadlom systému Android. V markete nájdete tonu softvéru, hier, aplikácií, ako aj iných vecí slúžiacich na pobavenie užívateľa. Väčšina aplikácií sa dá zohnať legálnou cestou za presne nula eur!

Medzi aplikáciami nájdete také klasiky ako Angry birds, rôzne arkádové, ale aj závodné hry. Ďalej je možné stiahnuť GPS navigácie, rôzne edukatívne programy, videoprehrávače, mp3 prehrávače, v podstate čokoľvek, čo si môžete priať.

Hry

Vďaka výkonnému hardvéru bežia na telefóne plynule aj pohľadnejšie hry. Zahráte si bez problému aj 3D arkádovky. Angry birds taktiež takmer bez zaváhania. Treba však poznamenať, že výkon v hrách prudko závisí od aplikácii bežiacich na pozadí. Ak telefón vyťažujete nejakou výkonovo-náročnou aplikáciou, nezaobídete sa bez vyčistenia pamäte. V prípade plnej RAM-ky má systém sklony k samoukončovaniu aplikácií.

Prehrávanie videa

Ku korektnému, a najmä pohodlnému prehrávaniu akéhokoľvek videa uloženého na pamäťovej karte, som musel stiahnuť dodatočne aplikáciu z marketu. Nájdete ich tam niekoľko. Po prvom úspešnom prehratí videa zo mňa vypadlo asi len slovko WOW! Na obrovskom displeji sa sledujú filmy či seriály skutočne úžasne! Tu nemá zmysel haniť za nič, prehrávanie je plynulé, zvuk poväčšine nezaostáva za obrazom (záleží od prehrávača), obraz je skvelý, ostrý, farebne dynamický. Po pripojení slúchadiel máte plnohodnotný video-akustický zážitok, aký vám neponúkne veľa mobilných zariadení.

Prehrávanie hudby, rádio

Hudbu do zariadenia dostanete skutočne jednoducho. Stačí nakopírovať súbory na pamäťovú kartu a máte vystarané. O všetko ostatné sa postará systém, ktorý zosynchronizuje internú knižnicu s pamäťovou kartou, zoradí skladby, rozdelí ich podľa mnohých kritérií a počúvanie sa môže začať.

Zvukový výstup hádečka nie je nejak oslnivý. Nazval by som ho obyčajným. Každopádne neurazí. Výstup nie je schopný vybudiť náročnejšie slúchadlá, pri ktorých budete mať problém nielen s vybudením ale aj s hlasitosťou. Odporúčam použitie nízkoimpedančných modelov (< 32 ohm) poprípade použitie prenosného zosilňovača.

Na bežný posluch nenáročného poslucháča prednes plne postačuje. Citeľne mu však chýba dynamika, živosť prejavu a badať aj miernu akustickú deku. Integrovaný prehrávač je spracovaný dobre. V kooperácii s widgetom, ktorý si môžete vytiahnuť na plochu ide o skvelú dvojku, ktorá sa ovláda rýchlo, operatívne a pohodlne. Automatické zoradenie skladieb funguje dobre.

Rádio možno využívať až po pripojení slúchadiel. Príjem signálu je priemerný, na mobilný telefón dostačujúci. Rádio nemá problém detekovať základné stanice.

Výdrž na batériu

Výrobca sa snaží pri každom mobilnom zariadení vyladiť systém tak, aby ponúkal čo najlepší powermanažment. V skratke to znamená asi to, že výrobok by mal podávať plný výkon vtedy, ak je to potrebné. Akonáhle sa znížia nároky na výkon, nastane napríklad podtaktovanie či podvoltovanie procesora, zatmavenie obrazovky atď.

Aj napriek solídnemu powermanažmentu vám Hádečko vydrží na jedno nabitie ukrutne málo. Isteže to veľmi záleží od používania, ale ruku na srdce, kto si kúpi takýto telefón čisto na telefonovanie a esemesky?

Pri zaťažení telefónu na 100% si užijete maximálne štyri hodinky prevádzky. Aj to nemusí byť v niektorých prípadoch pravda. Pri používaní 50/50 (pol dňa zamknutý telefón, pripojený čisto do 3G siete, pol dňa aktívne využívanie ako napríklad internet, esemeskovanie, telefonovanie, facebook + nejaká tá hra) vydrží telefón cez osem hodín, čo by malo stačiť na prežitie jedného pracovného dňa.

Akonáhle telefón používate sporadicky, výdrž rapídne narastá. Netreba však zabúdať na aplikácie na pozadí, ktoré vám bez ľútosti vyžerú batériu bez toho, aby ste na telefóne niečo robili.

Ak si však zhrnieme hardvérovú konfiguráciu spolu s veľkým displejom, výdrž ani nemôže byť oveľa lepšia ako je. Výdrž bude vždy krutá daň za veľký, krásny displej a vysoký výkon zariadenia. Optimalizáciou systému sa však dá dosiahnuť lepšia výdrž na jedno nabitie. Všetko je na vývojároch.