ROCCAT Kave + ASUS Xonar DS - excelentná hráčska dvojica

ASUS Xonar - praktické skúsenosti

Testovacia zostava: AMD Phenom II X3 710
Gigabyte GA-MA790XT-UD4P
Patriot (2x2) 4 GB DDR3 1333 Mhz
Corsair HX520W
Windows 7 Ultimate RC 64-bit

Pri subjektívnom porovnávaní som opäť použil prehrávač foobar2000, pričom v prípade Xonaru DS boli využité ASIO2 ovládače. V minulej recenzii som zabudol spomenúť, že formáty všetkých pesničiek v testovaní sú buď flac alebo 320kbps mp3. Časť porovnania bola, podobne ako minule, zameraná na rozstrel medzi integrovanou zvukovkou Realtek 889a(ovládače 2.31r) a Xonarom DS (7.12.8.1775 - beta ovládače pre W7 64b). Neskôr som porovnal DS proti STX.

Na účely porovnania mi striedavo slúžili AKG K701 a pasívne trojpásmové reproduktory Sony RX110. Reproduktory som využíval hlavne pre potvrdenie postrehov získaných pri slúchadlách (napr. overenie, či nedostatok basov nie je dôsledok zlého vybudenia). DS sa v porovnaní s Realtekom predviedol o poznanie teplejším a mäkším zvukom. Zdá sa, že ASUS si dáva obzvlášť záležať na tom, aby sa ich zvukové karty prezentovali práve týmto spôsobom. 889A znela o dosť neutrálnejšie, ale naskrz plechovo a digitálne. Výšky sú príliš uškriekané, chýba im uhladenosť a finesa, navyše po krátkom čase začnú byť iritujúce.

Basy hrajú spôsobom „nevšímajte si nás, ako keby sme tu neboli“, sú podvýživené, chýba im údernosť a pod určitou hranicou úplne dezertujú z akcie. Celkovo trpí zvuk chronickým nedostatkom hmoty. Najviac to zamrzí pri pesničkách, v ktorých basy výrazným spôsobom dotvárajú atmosféru, napr. Mos Def – I againt I. DS sa prezentoval podstatne hutnejším spôsobom, výšky sú trochu v úzadí, ale aspoň sú kultivovanejšie a nevadia ako v prípade Realteku. Celkovo by som v tomto porovnaní charakterizoval zvuk DS ako pokojnejší, príjemnejší, hutnejší a muzikálnejší.

Aby tej kritiky nebolo málo tak zvuková scéna Realteku je scvrknutá na príliš málom priestore. Najviac je to zrejmé v komplexných pasážach, kde hrá veľa nástrojov naraz. V záverečnej časti pesničky Jason Isbell – The Last Song I Will Write sa tým vytvorí jeden do seba nahustený a zmiešaný bordel, v ktorom kolabuje separácia nástrojov a kde sa strácajú detaily. Výčitku by som smeroval aj k sykavkám, ktoré sú príliš zvýraznené a pôsobia nepríjemne. Na obhajobu 889a treba povedať, že podstatné rozdiely pri použití reproduktorov sa obmedzili na podanie basov a sykavky. Pre zvyšné rozdiely vo zvuku som už musel viac napínať uši. Je to dané tým, že použité reproduktory sa nemôžu rovnať rozlišovacej schopnosti, transparentnosti a podaniu priestoru K701. Svoju rolu v tom mohol zohrať aj reproduktorový zosilňovač, ktorý je nevalnej kvality a svojím spôsobom môže degradovať zvuk. Bez ohľadu na to, pri porovnaní STX a 889A bol rozdiel zrejmejší aj v podaní reproduktorov. V prípade zosilnenia K701 ani jedna zvukovka neobstála. Strata kontroly nad signálom bola zrejmá, prechody boli neisté a skreslené, čo vyústilo do neurčitého a rozmazaného zvuku. Basy boli málo prierazné, zneli rozfláknuto, v niektorých prípadoch akoby vôbec nedosahovali svoj vrcholný bod a po dovŕšení asi ¾ svojej cesty vzdali svoj márny boj a prichádzal ich predčasný útlm. V oblasti výšok bolo cítiť skreslenie. Miestami dochádzalo k chybám aj v časovaní a rytme. Najviac zrejmé je to v dynamických pesničkách, v ktorých sa v súčasnosti deje veľa vecí naraz a majú väčšie nároky na rýchle prechody (BT feat The Roots - Tao Of The Machine).

Porovnanie DS a STX prinieslo jednoznačný triumf STX. DS chýba viac iskry a života v oblasti výšok. Zvuk tak pôsobí ponuro, málo vzdušne a trochu som sa pri ňom nudil. Chýba dynamika a energia, ktorou vie STX vtiahnuť poslucháča do deja. Navyše STX znie čistejšie v celom spektre, má lepšie zastúpenie detailov a väčšiu zvukovú scénu.(Eric Clapton – Change the World) Situáciu s výškami nevyriešila ani výmena OZ za LM6172IN a LME49720NA. Je dosť možné, že je to dôsledok použitých kondenzátorov. Celkovo sa výmena OZ prejavila na zvuku v podstatne menšej miere než pri STX. Pri zohľadnení postavenia oboch kariet v ponuke ASUSu sa dali rozdiely očakávať, aj keď osobne som nerátal až s takýmto odstupom.