Automatické nastavenie hier, automatické pretaktovanie, super-tiché a výkonné grafiky za rozumnú cenu, Steam aj do obývačky...ozaj majú konzoly stále tak navrch?
Priznám sa, v oblasti hier som skutočne pozadu. Moje vedomosti o aktuálnej verzii bezhlavej arkádovky Call Of Duty končia niekde za Modern Warfare, keď sa kolegovia v práci bavia čo dobrého zas v noci pri monitoroch „zvárali“, cítim sa ako keby rozprávali vedľa mňa jadroví fyzici. Som jednoducho mimo.
Pred práve uplynulými vianočnými sviatkami som však podľahol volaniu dobrých hier opäť aj ja a vyhradil si pár čísel na bankovom účte na upgrade stroja. Nejaké tie Call Of Duty a Medal Of Honor mi ležia na polici neodbalené už od minulých Vianoc.
Samotný výber hardvéru nie je až tak zaujímavý ako skôr to, o čom chcem dnes predovšetkým hovoriť.
V dobe, keď som sa s grafickými kartami a hrami zaoberal intenzívnejšie, znamenalo ladenie nastavení a pretaktovanie čipov slušných pár hodín práce, nehovoriac o tom, ak chcel človek mať v skrinke aj trocha ticho. Systém pokus-omyl bol denným chlebíčkom, ako pri skúšaní najvyšších stabilných taktov, tak aj pri ladení grafických detailov v hrách. K tomu ešte nastavenie otáčok ventilátorov, napálenie hodnôt do BIOS-u karty, alebo aj výmena celého chladenia. Nebudem spomínať dobrý pocit keď sa všetko podarilo vyladiť, to je iba dobrý pocit.
V dnešnej dobe, keď prím začínajú hrať predovšetkým „bezstarostné“ konzoly, sa však už na niečo také hľadí skôr ako na nevýhodu hrania na PC. Výrobcovia hardvéru sa ale samozrejme za posledné roky posnažili a priniesli viacero noviniek, ktoré môžem z môjho odstupu „preskočenia generácií“ celkom dobre porovnať.
Pokrok hardvéru
S tým, čo ma po rokoch prekvapilo, začnem pekne od začiatku.
Najprv to bude zrejme cena. Zahrať si na plné rozlíšenie svojho LCD monitora všetky hry, na vysokých detailoch aj s nejakým tým vyhladzovaním hrán, to zväčša znamenalo siahnuť celkom hlboko do vrecka. Dnes? Postačí bežná stredná trieda, nad 200€ vlastne ani netreba moc investovať.
Druhé príjemné prekvapenie nastáva, keď oživujem počítač s novou grafickou kartou v slote základnej dosky. Takto tiché chladenie už od výrobcu? Na podobný výsledok som kedysi musel povolať poriadny chladič za poriadne peniaze. Výborne, konečne niekto pochopil, že to nie je len o megahertzoch a hráči môžu mať aj citlivé uši...
Skvelé, tiché chladenie už od výrobcu? Konečne! Po prvý krát nemám nutkanie chladič na grafickej karte meniť (MSI GeForce GTX760 Gaming)
Tretia príjemná zmena voči minulosti prichádza po inštalácií ovládačov. Odhliadnuc od toho, že postupom času narástol balík driverov až na 200MB, musím pozitívne hodnotiť pridané aplikácie a funkcie. Napríklad taký GeForce Experience. S mojím dovolením vyjadreným jedným odkliknutím vyhľadá všetky nainštalované hry a odporučí podľa schopností PC-čka ideálne nastavenia. O to nie len primitívne a netransparentné „Low – Medium - High“, ale pekne do detailov, prosím pekne aj so screenshotmi z hry a vysvetlením, čo ktorý detail znamená. Jedným kliknutím potom nastavenia aplikuje a je hotovo.
Jasné, jasné, však to si viem vyriešiť aj sám v menu hry, ale ako občasný hráč neštudujúci každú technologickú novinku hovorím jednoducho – výborne! Hru spúšťam s vedomím, že o ideálnych nastaveniach už niekto uvažoval za mňa. Môžem si byť istý že ma nič neprinúti liezť do nastavení a znižovať vyhladzovanie hrán lebo to „akosi rúbe“. Dávam jednoznačne palec hore, týmto sa už skutočne aspoň približujeme bezstarostnosti herných konzol.
Automatické nastavenie detailov v hre podľa schopností môjho stroja? Veľký Lajk nVidia!
Ďalšie uľahčenie „práce“ gamerov sa týka pretaktovania. Samozrejme, určité spôsoby automatického pretaktovania existujú už pekných pár rokov, rovnako ako aj OC edície samotných kariet priamo od výrobcu. Vývoj však na moje prekvapenie dospel až do takého štádia, že majiteľ novej grafickej karty dostane do rúk napríklad takúto extrémne jednoduchú aplikáciu:
Trocha pretaktovania, veľmi jednoducho, veľmi rýchlo a bezpečne. Môže byť.
Výsostne jednoúčelové, dokonale jednoduché ale pritom prekvapivo spĺňa miniaplikácia takmer všetko, čo ako hráč požadujem. V „Silent Mode“ sa ani pri hraní hry hlučnosť vôbec nezvýši, v normálnom režime funguje karta celkom štandardne na základných taktoch a v „OC Mode“ si celkom slušne dvihne frekvenciu jadra (škoda že nie aj pamätí) a upraví aj chladenie. A prínos jedného (!) kliknutia myšou? Unigine Heaven Benchmark v Extreme nastavení, zvýšenie skóre z 980 (Silent) na 1037 (OC), čo je plus pekných cca 6%.
PC v obývačke?
Toľko teda k hardvéru. Priznávam, ten samotný je ale len jednou časťou herného zážitku. Veľkým rozdielom medzi PC a konzolou ako hernou platformou však stále ostáva fakt, že s tradičným PC-čkom a Windowsom sa neviem úplne pohodlne „vyvaliť“ do kresla v obývačke a pustiť si hry. Príjemné a hlavne jednoduché rozhranie herných konzol s možnosťou ovládania iba gamepadom prosto chýba. Spúšťanie hier na Windows vyžaduje použitie myši a klávesnice, niekedy treba spraviť nejaký ten update ovládačov či stiahnuť aktualizácie, nehovoriac o inštalácií hier a ich nákupe.
Teda moment. Toto platilo asi len donedávna. Odpoveď na väčšinu spomenutých problémov predstavil pred časom Steam v podobe funkcie Big Picture. Tá priniesla aj pre PC rozhranie skutočne jednoducho použiteľné aj na televízore v obývačke, pričom elegantne integruje spúšťanie, prezeranie či nákup hier. S trochou snahy človek nemusí do rúk brať klávesnicu alebo myš a ostať tak len pri hernom ovládači, čo sa už skutočne začína silne podobať na zážitok z konzol. Navyše však s pridanou hodnotou flexibility PC platformy.
Vďaka Steam Big Picture sa už PC ako herná platforma nemusí pred konzolami v obývačke na veľkom TV vôbec hanbiť.
S dobrým, cenovo dostupným hardvérom, automatickým ladením nastavení grafických detailov hier a príjemným rozhraním použiteľným aj pre obývačku už začína byť aj PC platforma skutočným rovnocenným konkurentom herných konzol. Nerobím si ilúzie, pre väčšinu bežných záujemcov o hranie videohier bude PlayStation či Xbox stále schodnejšou cestou za relaxom. Pre tých aspoň trocha „kutilovskejších“ však už pomaly ale isto strácajú konzoly pred PC na argumentoch.
Na to aby sa PC stal dokonalým ekvivalentom herných konzol ešte musí byť urobenej veľa práce. Nastolený trend je však správny a skok v zjednodušení pre hráčov PC hier za posledné roky je skutočne citeľný. A to sa mi ako fanúšikovi PC páči...
landrower
m2fizy