Bolo by dobre vediet, ze nejde o velkost (priemer) ale hmotnost. Hmotnost je ten zaklad co urcuje co sa moze stat a co sa nemoze stat. Jedna vec je byt najvacsia hviezda a druha vec najtazsia hviezda:
NAJVACSIE:
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_largest_stars, napriklad
(UY Scuti 1708(±192) polomerov Slnka, ale hmotnost len 7 az 10 Slnk)
(Betelgeuse 887(±203) polomerov Slnka, ale hmotnost len 11,6(-3,9+5,0) Slnk)
Tieto hviezdy maju radovo cca 1000x vacsi polomer ako Slnko a teda 1 000 000x vacsi povrch a 1 000 000 000x vacsi objem a hmotnost iba cca 10x vacsiu = 100 000 000x mensia hustota. Preto sa nazyvaju tzv. vatové hviezdy.
NAJTAZSIE:
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_most_massive_stars
(R136a1 hmotnost az 315 Slnk, polomer iba 28,8 az 35,4 polomerov Slnka)
Existuje vela druhov triedenia hviezd:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Spektrální_klasifikace
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hertzsprungův-Russellův_diagram
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hlavní_posloupnost
Dolezite je, ze uz hustota u tzv. vatových hviezd nam napovie, ze to neni ich normalny stav = nespada to do hlavnej postupnosti, ale jedna sa o vyvojove stadium hviezdy, aj Slnko sa za cca 2 miliardy rokov zacne pomalicky menit na "maleho cerveneho obra" a tiez bude z neho vatova hviezda s malou hustotou, kedze polomer Slnka bude az medzi Venusou a Zemou. t.j. zvacsi sa cca 200-nasobne.
Strach mas mat z hmotnych hviezd, nie velkych. Ked buchne nejaka hviezda s hmotnstou 100 a viac Slnk, je to iny ohnostroj ako ked buchne hviezda s hmotnostou 10 Slnk.
Hviezda s hmotnostou 100 a viac Slnk ani nema vela casu (mozno len par tisicroci co je z astronoickeho hladiska mihnutie oka a mozno ani vobec) na nejakeho cerveneho ultra-mega-hyper-obra (ktory by mal polomer nie 1000 ale mozno az 10000 polomerov Slnka), tam to ide velmi rychlo tresknut a ten tresk je ina vec ako pri hviezde s hmotnostou 10 Slnk, ktora ma cas par desiatok/stoviek milionov rokov exitovat v stadiu cerveneho veleobra ci nadobra s polomerom 1000 Slnk.
Pjetro de