Pridať nový komentár

Prave sme prisli z cinamaxu, boli sme na Transcendencii. Uploadovat sa do e-sveta, uzasny napad. Kazdopadne bol to film zalozeny viac na vede ako napr. taky Travnikar z roku 1992, kde sa Fahey tiez "uploadoval". Odhliadnuc od trikov ci urovne techniky, podanie v Travnikarovi vsak bolo neskutocne primitivne - Faheya to vycuclo z toho skafandra, v ktorom lietal vo virtualnej realite. Treba si vsak uvedomit niektore veci. 1) Zivot, vedomie a inteligencia (nech uz je to cokolvek, ci uz to vieme definovat alebo nie), musi mat hmotny zaklad. Alebo aspon zaklad v podobe hmoty-energie. Musi byt pritomny hardver, nosic. S tym nemozno nesuhlasit. AVSAK. Z hodnôt relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme (teda napr. ako si myslime ze sa menia/nemenia, alebo su/nie su lokalne), vyplýva existencia tzv. Bekensteinovej hranice. 2) Bekensteinova hranica podľa ktorej je maximálne možné množstvo informácie (vyjadrenej v bitoch) vo fyzikálnej realite na kvantovej úrovni vyjadrené výrazom cca 2,577.10^43 Rm, kde R je polomer oblasti obsahujúcej celý fyzikálny systém v SI jednotkách (t.j. metroch) a m je hmotnosť fyzikálneho systému v SI jednotkách (t.j. kilogramoch). Ak má priemerný ľudský mozog objem 1260 cm3 (vyjadrený guľou s polomerom cca 6,7 cm) hmotnosť cca 1500 g, tak na kompletnú reprezentáciu ľudského mozgu na kvantovej úrovni nie je potrebných viac ako cca 2,6.10^42 bitov (vyjadrených napr.nulami a jednotkami). To napr. znamená, že maximálny počet stavov ľudskémo mozgu je menej ako cca 2^(2,6.10^42), teda 10^(7,8.10^41). Existencia Bekensteinovej hranice znamená, že kapacita ľudského mozgu je konečná, ako aj množstvo informácie (aj keď extrémne veľkej) určenej fyzikálnymi zákonmi a potrebnej na interpretáciu ľudského mozgu. Na druhej strane nie je možné mať akýsi zázračný decimeter kubický (s hmotnosťou napr. 1 kilogram), ktorý by dokázal skladovať kapacitu kvadriliardu kvadriliárd GB, teda 10^24*10^24*10^9 bajtov = 10^57 bajtov. Avsak v principe to vsak znamena, ze ludsky mozog mozno prezentovat maximalne tymi 2,6.10^42 bitmi (realne to bude istotne o niekolko radov menej, kedze mozog nepozostava z extremalnej formy hmoty specialne v stave na maximalizaciu skladovania a narabania s informaciami, napr. nejaky degenerovany elektronovy system pozostavajuci z maximalne efektivneho mnozstva elektronov). Teda "upload" ako z Transcedencie je cisto teoreticky mozny. 3) Okrem toho existuje aj Bremermannova hranica vyjadrujúca maximálnu možnú rýchlosť spracovávania informácií vo fyzikálnej realite. Samozrejme tiež s ohľadom na hodnody relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme. Jej hodnota je cca 1,36.10^50 bitov za sekundu na kilogram. Teda nie je možné mať zázračný strojček s hmotnosťou napr. 1 gram a spracovávajúci informácie rýchlosťou napr. 10^60 bitov za sekundu. Nahrať kompletny ludsky mozog (pamatajme ze je to maximalne 2,6.10^42 bitov, teda cca 3,2.10^41 bajtov) za 1 sekundu je tiez cisto teoreticky a principialne mozne. http://en.wikipedia.org/wiki/Bekenstein_bound http://en.wikipedia.org/wiki/Bremermann's_limit 4) AVSAK takisto si treba uvedomit, ze PRESNE a PRAVE roky 2003-2004 bol ten zlom, kedy bolo potrebne v Moorovom zakone prejst od 18 mesiacov k ovela dlhsim intervalom. Ano v oddobi od 1974 po 2004 isiel surovy/primitivny vykon cipov neskutocne hore, uplne cista exponencialna funkcia (mozno s miernou upravou z 12 na 18 mesiacov). Vykon tu vsak davam do priamej korelacie ako zavislot od hustoty tranzistorov. Aj tam vsak existuju hranice, napr. 2x vacsi pocet ranzistorov neznamena vzdy 2x vyssi vykon. AVSAK aspon na poli osobnych pocitacov po rokoch cca 2003-2004 nastal zlom (s vynimkou v roku 2006 ked prisla Core architektura miesto vyhniteho Netburstu a zvysujuca IPC o 80%). Roky 2003-2004 tvoria tu hranicu, ked skoncila GHz vojna. Jednoducho sa nedalo ist dalej, fyzika (prave onen hardver) nepustil! Vzdala sa vojna o 4 GHz procesor. Od tej doby frekvencia cipov prakticky nestupa. Stale sme v okoli 3-4 GHz, sem-tam vykukne turbo na 4,5 GHz. Skoncila sa GHz vojna. Keby pokracovala, keby to fyzikalne zakony umoznovali, resp. vseobecnejsie keby sme mali k dispoicii nieco ine ako kremikove struktury ktore by umoznovali radovo vacsie frekvenie (grafen, indiovo-galiove struktury ci ine) a keby zvysovanie frekvencii pokracovalo ako v rokoch 1993-2004 (v tom 11-rocnom intervale stupli frekvencie cipov na 60-nasobok), dnes mame 1-jadrove, 1-vlaknove cipy na frekvencii 250 GHz = 1/4 THz a schylovalo by sa k 1/2 a 1 THz vojne. Nic z toho sa vsak nestalo. Nemali sme k dispozicii vhodny hardver. Ozaj sa treba zamysliet, vykon cipov (najme CPU) od casu skoncenia GHz vojny uz vobec nestupal exponencialne. Hlavne dalej po skonceni GHz vojny a po zacati multi-jadrovej vojny. Kolko-nasobne je Core i7 4770K z roku 2014 vykonnejsi od Core2Quad u roku 2007? Za tych 7 rokov mal byt vykonnejsi cca 25,4-nasobne !!!!!! Podla platnosti 18-mesacneho dvojnasobovania vykonu. A je 25,4-nasobne vykonnejsi? Samozrejme ze nie. Ani najextremnejsie snob-endove 6-jadrove 12-vlaknove monstrum na dodrzanie takehoto rychleho rastu vykonu nestaci! Miesto GHz vojny sa to zhruba od toho roku 2003-2004 riesi multi-jadrovou vojnou a snahou o masivnu paralelizaciu. Aj tato multi-jadrova vojna sa vsak skonci skor, ako dosiahneme 32 alebo 64 plnohodnotnych jadier. Opat bude musiet prist nieco dalsie. Opat bude musiet prist k zdokonaleniu vyrobnych procesov, opat budu musiet byt tranzistory mensie. Tu sa vsak uz definitivne blizime k hranici kramika. POTREBUJEME TOTALNE NOVY HARDVER? TOTALNE NOVY KONCEPT. 5) Z hladiska logaritmickej skaly sme na poli spracovavania informacii este ovela vacsi amateri, ako pri cestovani vesmirom. System s hmotnostou radovo cca 100 gramov dokaze spracovavat informacie rychlostou 350 GB/s (pamatove cipy VGA + drobny bordel naokolo a to nepocitam celu VGA, ktore potrebuje CPU, MB, zdroj ...). Ak by sme chceli byt optimistickejsi, porovnatelmnu rychlost dosahuje aj L1 v CPU, ktore ma radovo 10 gramov. Budme optimisti a uvazujme s hodnotami 1 TB/s a 10 g. Fyzikalna realita vsak dovoluje az 1,36*10^50*0,01 = cca radovo 10^48 bajtov za sekundu, co je 10^39 GB/s miesto 1 TB/s = 10^3 GB/s. Takze fyzikalne zakony v takom systeme umoznuju 10^39 GB/s a my sme dosiahli 10^3 GB/s. Porovnanim exponentov 39 vs. 3 zistime, ze sme na uplnom zaciaku cesty (ani nie 8% na logaritmickej skale). Nase najrychlejsie objekty dosiahli rychlost minimalne 16,7 km/s (3. kozmicka). http://sk.wikipedia.org/wiki/3._kozmická_rýchlosť. To je nutne minimum na opustenie nasej slnecnej sustavy. To mame 16,7 = 10^1,22272. Naproti tomu maximalne dovolena rychlsot je 300 000 km/s, to mame 300 000 = 10^5,477121255. Porovnanim exponentov dostavame 1,2227 vs. 5,477 a sme teda uz v 23% cesty na logaritmickej skale! ------- ------- ------- ------- ------- ------- ------- Suma sumarum. Technologicka singularita je mozna, avsak nie na dnesnych deterministickych kremikovych pablboch (aj ked neuveritelne rychlych) fungujucich diskretne na von Neumanovom koncepte a ktorych exponencialna zlozitost polozi na kolena. Na technologicku singularitu dnes musime mat akusi Hlbinu Myslenia, pocitac s objemom napr. 8000 km kubickych (kocka 20x20x20 km), na napajanie ktoreho by sme museli vybudovat celu baretiu terawattovych tokamakov. Absurdne. Je nutny onen totalne novy hardver, totalne novy koncept. Inak to skonci ako marna snaha o zvysovanie frekvencie na 4 GHz v roku 2003. Je jedno co by to bolo. Kvantove pocitace, DNA pocitace ... ale nie tie dnesne, hoci aj s vykonom supoerpocitacov nie 10^14 FLOPS, ale hoci aj milion krat vyssim 10^20 FLOPS. Ani pri 10^20 FLOPS sa ziadne vedomie neobjavi. To cislo bude ovela vyssie, minimalne 10^30 FLOPS alebo este o niekolko radov viac. ------- ------- ------- ------- ------- ------- -------