Pridať nový komentár

Zcasti mas pravdu. VSETKY prirodne vedy su experimentalno-observativne. Teda pozorovania a experimenty potvrzuju/vyvracaju/buduju teorie. To teda znamena, ze obcas moze prist bud vacsia revolucia a prideme na to, ze sme si veci vysvetlovali uuuuuuuuuuuplne zle, alebo mensia evolucia, ked len neskor s lepsimi pristrojmi ci zapocitanim inych parametrov zistime, ze nase hodnoty su o napr. jeden rád (10-nasobok) mimo. Nielen astronomia, ale aj medicina je reprezantantom tohoto typu. Napr. jednu dekadu pocuvame ake su vajicka zdrave, dalsiu dekadu pocuvame ake su skodlive atd.... To napr. v matematike NIE JE MOZNE. Tam nemoze Pytagortova veta jednu dekadu platit a inu dekadu neplatit. Matematika (obcas omylom povazovana za prirodnu vedu) ma totiz diametralne odlisny sposob uvazovania. Matematika nie je nic ine, ako schopnost logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne mysliet. O nic ine o nic viac. Matematicka teoria NESTOJI na experimentalno-observativnom pristupe, ale na axiomatickom systeme, na ktorom logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne budujeme tvrdenia. Matematika je v tomto zmysle NAD experimentalno-observativnym pristupom a teda NAD prirodnymi vedami. Nie nadarmo bola matematika vlastne taka logicka, kauzalna, exaktna, rigorozna, duduktivna filozofia. Tym nechcem povedat ze induktivne myslenie nema v matematika miesto. Ma - ale iba pri hrani sa ci heuristickom objavovani ci tvorbe hypotez. Ako dokaz ale tento typ uvazovania v matematike NEMOZE byt pouzity, na rozdiel od prirodnych vied. Dokaz matematickou indukciou je nieco ine. To ze taky typ dokazu funguje, logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne vyplyva z Peanovej aritmetiky. Takze aj ked v matematike ukazem ze nieco plati pre prvu miliardu pripadov, vobec to nie je dokaz, ze to plati vseobecne, teda pre nekonecne vela pripadov. ALE ked sa raz nieco v matematike dokaze (a niekedy je na jednu vec aj viacero roznych dokazov), nespochybni to nikto, nijaka doba, nijake revolucia ci evolucia. Pytagorova veta platila aj pred 2,5 tisic rokmi, aj pred 500 rokmi, aj teraz a bude platit aj za 100 rokov. Pravda samotna matematika mala niekolko revolucii, alebo objavov. Najnovsi je z 30. rokov 20 storocia, ked sa zosypal Hibertov program, ktory mal za ciel vyriesenie niekolko desiatok vtedy nevyriesenych matematickych problemov. Ako sa dokazalo, niektore veci sa (v prislusnom axiomatickom systeme) nedaju ani dokazat, ani vyvratit a na scenu prisli uplnost, bezospornost a vypocitatelnost (Godel & Turing).