----- 1 ----- Pocitac = neuveritelne rychly a blby prostredok (pablb, pardon za expresivny vyraz) na narabanie s logickymi 0 a 1 (na fyzikalnej urovni dnes predstavovanymi dvoma stavmi: tranzistorom prechadza prud, neprechadza prud .... v minulosti: elektronkou prechadza prud, neprechadza prud). Dnes su tranzistorov desiatky miliard na 1 cm^2 a stavy vediem/nevediem prud sa prepinaju 5 miliard krat za sekundu. Tento dvoj-hodnotovy svet az prehnane jednoduchej logiky je velmi sofistikovane boolovou algebrou prevedeny do o nieco komplikovanejsich logickych operacii (a, alebo, negacia, implikacia, ekvivalencia a ich rozne kombinacie do inych logickych operacii a to dokonca nielen na jednom ci dvoch ale aj troch ci styroch bitov...), z ktorych (tych logickych operacii) uz mozno stavat dalej na baze von Neumanovej koncepcie pocitaca.
Naproti tomu fyzikalna interpretacia quibitov je dnes siroka, cez fotony, elektrony, atomove jadra, rozne obvody ...
Aj ked nejake oficialne maximum je dnes 127 qiubitov, existuje aj 1000 a 2000 quibitovy "kvantovy" pocitac od D-Wave Systems. Tu treba ale velmi akcentovat, ze nesplnaju definiciu kvantovaho pocitaca v zmysle teoretickej definicie, ako by sme ocakavali. V skutocnosti su to iba akesi akceleratory na specificke druhy vypoctov.
Kvantovy pocitac v zmysle definicie zdvojnasobi svoj vykon pridanim jedineho quibitu !!! Takze 193-quibotvy je 2-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy a 256-quibotvy je 18446744073709551616-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy. Ono to nemusi celkom takto korespondovat, nakolko nie vsetky quibity sa efektivne podielaju na vypocte. Moze ich byt mozno iba jedna tretina. Zvysok su z hladisdka vypoctovej logiky synchronizacne, kontrolne a ine pomocne quibity. Prakticky nic to vsak nemeni na fakte, ze stale mame do cinenia s exponencialnou hnusobou 2^(n/3) miesto 2^n. A exponencialna funckia je najvacsia hnusoba vo vesmire, boja sa jej aj derivacie. No tak potom ten 256-quibitovy by bol "iba" 2,5 miliona-nasobne vykonnejsi ako 192-quibitovy, ale staci si predstavit 512-quibitovy a ten uz je 2^((512-192)/3) teda asi 100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 - nasobne vykonnejsi ako ten 192-quibitovy ... a co teprve 1024-quibitovy ... Na porazenie kumulativneho vykonu vsetkych superpocitacov v rebricku Top500, by stacil tisic-quibitovy kvantovy pocitac (dajme tomu s efektivnymi 400 quibitmi), ale taky pravy kvantovy pocitac v zmysle definicie, nie nejaky D-Wave Systems. Na posunutie sa do nepredstavitelnej ery nad-vesmirnych vypoctov by stacili zopar desattisic quibitove kvantive pocitace. Padlo by nielen RSA, ale vsetky kvantovo nerezistentne algiritmy. Padlo by vela inych veci, zacala by uplne ina era civilizacie. Rozdiel by bol asi ako medzi diernym stitkom a dnesnou serverovnou za stovky milionov, plnou statiticov x86 jadier a tisicov GPGPU, AI, TENSOR, ASIC ci vseliakych inych akceleratorov.
Pjetro de
----- 1 ----- Pocitac = neuveritelne rychly a blby prostredok (pablb, pardon za expresivny vyraz) na narabanie s logickymi 0 a 1 (na fyzikalnej urovni dnes predstavovanymi dvoma stavmi: tranzistorom prechadza prud, neprechadza prud .... v minulosti: elektronkou prechadza prud, neprechadza prud). Dnes su tranzistorov desiatky miliard na 1 cm^2 a stavy vediem/nevediem prud sa prepinaju 5 miliard krat za sekundu. Tento dvoj-hodnotovy svet az prehnane jednoduchej logiky je velmi sofistikovane boolovou algebrou prevedeny do o nieco komplikovanejsich logickych operacii (a, alebo, negacia, implikacia, ekvivalencia a ich rozne kombinacie do inych logickych operacii a to dokonca nielen na jednom ci dvoch ale aj troch ci styroch bitov...), z ktorych (tych logickych operacii) uz mozno stavat dalej na baze von Neumanovej koncepcie pocitaca.
Naproti tomu fyzikalna interpretacia quibitov je dnes siroka, cez fotony, elektrony, atomove jadra, rozne obvody ...
Aj ked nejake oficialne maximum je dnes 127 qiubitov, existuje aj 1000 a 2000 quibitovy "kvantovy" pocitac od D-Wave Systems. Tu treba ale velmi akcentovat, ze nesplnaju definiciu kvantovaho pocitaca v zmysle teoretickej definicie, ako by sme ocakavali. V skutocnosti su to iba akesi akceleratory na specificke druhy vypoctov.
Kvantovy pocitac v zmysle definicie zdvojnasobi svoj vykon pridanim jedineho quibitu !!! Takze 193-quibotvy je 2-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy a 256-quibotvy je 18446744073709551616-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy. Ono to nemusi celkom takto korespondovat, nakolko nie vsetky quibity sa efektivne podielaju na vypocte. Moze ich byt mozno iba jedna tretina. Zvysok su z hladisdka vypoctovej logiky synchronizacne, kontrolne a ine pomocne quibity. Prakticky nic to vsak nemeni na fakte, ze stale mame do cinenia s exponencialnou hnusobou 2^(n/3) miesto 2^n. A exponencialna funckia je najvacsia hnusoba vo vesmire, boja sa jej aj derivacie. No tak potom ten 256-quibitovy by bol "iba" 2,5 miliona-nasobne vykonnejsi ako 192-quibitovy, ale staci si predstavit 512-quibitovy a ten uz je 2^((512-192)/3) teda asi 100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 - nasobne vykonnejsi ako ten 192-quibitovy ... a co teprve 1024-quibitovy ... Na porazenie kumulativneho vykonu vsetkych superpocitacov v rebricku Top500, by stacil tisic-quibitovy kvantovy pocitac (dajme tomu s efektivnymi 400 quibitmi), ale taky pravy kvantovy pocitac v zmysle definicie, nie nejaky D-Wave Systems. Na posunutie sa do nepredstavitelnej ery nad-vesmirnych vypoctov by stacili zopar desattisic quibitove kvantive pocitace. Padlo by nielen RSA, ale vsetky kvantovo nerezistentne algiritmy. Padlo by vela inych veci, zacala by uplne ina era civilizacie. Rozdiel by bol asi ako medzi diernym stitkom a dnesnou serverovnou za stovky milionov, plnou statiticov x86 jadier a tisicov GPGPU, AI, TENSOR, ASIC ci vseliakych inych akceleratorov.