Podľa dochovaných dokumentov, by sa malo jednať o prvé varovanie pred nadvládou strojov.
V roku 1863, uprostred americkej občianskej vojny, sa v novozélandských novinách The Press of Christchurch objavil pozoruhodný list. Jeho autor, anglický chovateľ oviec Samuel Butler, píšuci pod pseudonymom Cellarius, predložil argument, ktorý by mohol byť považovaný za prvé publikované varovanie pred nebezpečenstvom technologického pokroku vedúceho k nadvláde strojov nad ľudstvom.
Butler, inšpirovaný evolučnou teóriou Charlesa Darwina, načrtol paralelu medzi biologickou evolúciou a rýchlym vývojom strojov. Predpovedal, že stroje by mohli vyvinúť vedomie a nakoniec nahradiť ľudí ako dominantný druh na Zemi. "Zo dňa na deň sa nám však stroje dostávajú do popredia; zo dňa na deň sa im stávame podriadenými," napísal Butler s mrazivou presnosťou, ktorá rezonuje aj v dnešnej dobe.
Butlerove myšlienky sa ukázali ako pozoruhodne prorocké. Jeho vízia sveta, v ktorom ľudia slúžia strojom ako ich správcovia, predznamenala mnohé sci-fi diela 20. storočia. Od Asimovových robotov jemne ovládajúcich ľudskú spoločnosť až po dystopický svet filmu Matrix, téma strojovej dominancie sa stala ústredným motívom v populárnej kultúre. Butler však neskončil pri pasívnom prijatí tohto osudu. Namiesto toho vyzval na okamžitú a radikálnu akciu: "Okamžite by proti nim mala byť vyhlásená vojna na život a na smrť. Každý stroj každého druhu by mal byť zničený." Táto výzva na zastavenie technologického pokroku nachádza ozvenu v súčasných obavách z potenciálnych rizík pokročilej umelej inteligencie, ktoré vyjadrujú mnohí výskumníci a technickí manažéri.
Zdroj: Techspot,
Pridať nový komentár