EN
  1. Domov
  2. O cestovaní v čase, so zakladateľom najpopulárnejšej astro stránky sveta

O cestovaní v čase, so zakladateľom najpopulárnejšej astro stránky sveta

Kapitoly článku

About time travel research, with founder of the most popular astro web in the world

Few months ago we published an article The evidence of time travel on the Internet? in which we inform about Robert Nemiroff's research dealing with possibility to find the evidence about the time travellers. The research was very popular not only between our readers but worldwide. We are bringing you an interview with Robert Nemiroff.


pc.sk: Could you, please, explain in few sentences the idea and the results of your research about the time travellers?

Robert Nemiroff: In sum, we searched for evidence of time travel by looking for "unknowable-at-the-time" information posted to the Internet. We did not find any. This did not surprise us.


pc.sk: How did the idea for such approach come up? Is there any story behind?

Robert Nemiroff: Time travel is one of the most popular themes in fiction, yet little had been done to actually test for evidence. On one hand, time travel is a wonderful plot device to explore emotions and relationships, but wouldn't it be interesting to know how solid is the scientific ground on which all of this fiction stands? So I posed this as a scientific question to my summer (2013) research group - what real scientific evidence might there be? Is there a clear and verifiable method to search for evidence of time travel? This summer group of graduate and undergraduate students at Michigan Technological University (USA), they LOVED to discuss this question. We started brainstorming possible methods -- it was quite fun. A student would suggest some method, for example, only to have the conversation turn to how difficult it would be to really implement this search method, or how non-verifiable this method might be.


pc.sk: Did you believe, even for a second that there is a non zero probability of finding any traces left by a time traveller?

Robert Nemiroff: Practically, I did not expect to find anything. Scientifically, one should not assume the answer to a question one is investigating. Also, time travel is allowed in Einstein's General Theory of Relativity, and many a famous physicist has seriously contemplated its possibility. Still, if we had found something, we would have to at least double check our results because, to paraphrase Carl Sagan, "extraordinary claims require extraordinary evidence".


pc.sk: What were the reactions after your article was published?

Robert Nemiroff: We tried to publish the article but three different physics journals would not even send our manuscript out for review. Now major journals in all academic fields will only publish papers that have been peer-reviewed. One way to think of this is that the journal editor employs a referee, like in football, to see if the paper has committed any scientific fouls. If the referee's report is not good, the paper does not get published. Here, even though we were so careful to approach the topic in as scientific manner as possible, we could not get journals to considered it seriously.

There is a service arXiv.org that one can upload a manuscript even before it is submitted to be published. This service can also reject manuscripts, but we were lucky that did not happen in this case. We successfully uploaded our manuscript to arXiv.org in 2013 December. I didn't expect anything much to happen. Over the years, I have uploaded many manuscripts to arXiv.org and received only an occasional email. It was a non-event. Or so I thought.

A couple of days later my wife and I spent a few days driving across part of the USA to visit relatives and go to a scientific conference. While on the road, my cell phone rings. It was a major news organization. They want to know about "the time travel paper." What? I say that the paper was only uploaded to arXiv.org and has not been released. The news person replies that the manuscript has already gone viral and is all over the Internet. Oh my. Over the next three weeks I spoke with many media people, gave many interviews, did live radio interviews, and even sold the movie rights -- all because of a manuscript that had never been published. Nor even publicized.

Oddly, when at the scientific conference, several notable scientists came up to me to tell me that the LIKED the manuscript. I was surprised they even heard about it. But apparently almost everyone at the conference had heard about it. Even some journal editors approached me and said that they, too, admired the manuscript -- but then quickly added that their journal could not publish something so out-of-the-ordinary.

This double standard I have seen recently at my own university. Some colleagues have come up to me to say they really like the work. Others are sick that the university continues to pay my salary.


pc.sk: Do you know about other researchers using your method for another databases?

Robert Nemiroff: No, but I do hope that researchers with better access to larger databases do continue on this line of work.


pc.sk: Is it possible that publicity about your time traveller article will lead to fake records in some databases? Kind of pranks or social hacks. No one will/would guess the name of the next famous comet, but someone can/could guess new pope's name.

Robert Nemiroff: I do expect pranks and fake records to surface. Because of this, I am glad that our viral publicity bubble occurred only after this work was complete.

One might consider this not only a test of time travel but a test of ANY method that people might claim to use to know the future. This includes magic, crystal balls, clairvoyance, astrology, fortune tellers -- if any of these methods actually worked, practitioners might have been able to put "unknownable at the time" information on the Internet. But they did not -- at least not with our search terms. So one implication goes beyond science-fiction based time travel -- humans, at least in these instances, have not shown the ability to know the future by ANY method.


pc.sk: Time travelling is not your usual research field (like gamma ray bursts for exmple). Was it, let us say it, little bit for fun? Or as a student motivation with attractive research topic?

Robert Nemiroff: Besides being labeled as a crackpot, it was a lot of fun! And yes, I do think it motivated the students to better understand the nature of research.


pc.sk: What topics or subjects are you currently working on and/or planing to work on in the future?

Robert Nemiroff: I have another student research group formed already for this summer (2014). Who knows what we will come up with!

 

About most popular astronomical web page in the world

pc.sk: Astronomy Picture of the Day web site is very popular also between our readers. You found APOD 18 years ago with Jerry Bonnel. How many readers do you have actually? Could you tell us about this successful story of APOD in few sentences?

Robert Nemiroff: Thank you -- Jerry Bonnell and I are quite proud of APOD. Currently, our log files at NASA typically record over one million page views each day. We are fortunate enough to have our daily paragraphs translated into over 20 languages by volunteers. I think key ingredients to APOD's longevity include its simplicity and its endurance. APOD didn't get to one million page daily views overnight -- it was built gradually over 6,000 nights!


pc.sk: How is the figure for every day chosen?

Robert Nemiroff: The images are just what either Jerry or I find interesting. We do try to post the best images we can find within astronomy, and we have been very fortunate that there are so many spectacular space images recently. We also try to cover major astronomy news items, when possible, and try to vary the sub-topics to create diversity.


pc.sk: Which picture attracts the bigest interest and which one initiate the most surprising reactions?

Robert Nemiroff: Spiral galaxy images are usually popular. I am not sure why. Also we are sent and post some amazing landscape scenes with colorful aurora overhead. Those typically do well too.


pc.sk: We are tech magazine. Our readers will be interested which hardware is needed to run web as APOD? What OS, db and webserver is used?

Robert Nemiroff: Linux. No database. Apache. The good people at NASA's Goddard Space Flight Center do most of the server upkeep and for that we are grateful. We used to know which specific computers served APOD but now NASA has "clouds" of computers with many former computer names now being "virtual" and not even describing a physical device!

 

  Robert J. Nemiroff

Dr. Robert J. Nemiroff is a Professor of Physics at Michigan Technological University. His active research interests include gamma-ray bursts, gravitational lensing, and cosmology, and is the cofounder and coeditor of Astronomy Picture of the Day (APOD), the home page of which receives over a million hits a day, approximately 20% of nasa.gov traffic. He is married and has one daughter.
Tagy Interview
Komentáre (5)
Pjetro de
18.5.2014 - 19:58
Myslim ze "laicka" verejnost si neuvedomuje, co vlastne znamena pojem "cestovat" v case. Z technickeho hladiska "cestuje" v case KAZDY, VZDY a VSADE. Ide len o tempo toho "cestovania", vzdy vzhladom na inu vztaznu sustavu (vieme ze je to zariadene tak, ze nie je narusena kauzalita). "Cestovat" v case preto v podstate znamena exitovat, vyskytovat sa (no snad okrem betara fotonu). V teorii relativity nie je nemozny chronicky znamy myslienkovy experiment, ze som na kozmickej lodi pohybujucej sa rychlostou blizkou rychlosti svetla, pridem na Zem a moje dvojca bude o par rokov starsie (lebo som to bol ja komu pri kruhovom pohybe alebo zrychlovani/spomalovani kozmickej lode padali kufre na hlavu) - chronicky znamy paradox dvojciat, ktory vlastne nie je ziadnym paradoxom. Tiez nie je v rozpore s teoriou relativity si troska pokruzit okolo ciernej diery (podla moznosti tak aby som nepadol pod horizont udalosti) a zurocit dilataciu casu nielen v ramci specialnej TR (pohyb), ale aj v ramci vseobecnej TR (vyskyt v silnejsom gravitacnom poli). A tiez sa mozem vratit o cele roky mladsi ako moje jednovajecne dvojca. Koniec koncov sa to deje REALNE (GPS ze ano), len tie zmeny (rozne plynutie casu pre kazdeho, resp. kazdy vztaznu sustavu) su tak male, ze su uplne zanedbatelne. Kozmonautom na ISS je uplne ukradnute, ze po pol roku na orbite pre nich uplynulo o 50 milisekund menej ako keby boli na povrchu Zeme. Takze v case cestuje KAZDY, VZDY a VSADE a sice jednym smerom: do buducnsoti a ide len o to tempo. V beznom zivote beznych meritok su vsak tie zmeny neslusne male, ale napr. take miony v urychlovacoch by vedeli rozpravat. Cas a priestor su specificky spate a cim rychlejsie sa pohybujeme v priestore (vzhladom na nejaku sustavu), tym pomalsie sa (vzhladom na nu) pohybujeme v case ... a naopak. Zaujimave ale je, ze casopriestorom (nie vsak separatnym priestorom a separatnym casom) sa KAZDY, VZDY a VSADE pohybuje uplne presne tou isto rychlostou, a sice rychlostou c. Rychost "pohybu" casopriestorom ma trochy iny vyznam ako rachlost pohybu samotnym priestorom (casom). Preto je mozne, ze absulutne VSETKO SA VZDY CASOPRIESTOROM pohybuje rychlostou PRESNE c. Akurat foton ma tu vymozenost, ze vsetok svoj pohyb casopriestorm venuje na pohyb priestorom a na pohyb casom mu uz nic neostava (pre samotny foton cas stoji). To je tak, ked uz je casopriestorova vzdialenost univerzalny invariant. Laicka verejnost chape pojem "cestovania" v case takmer vzdy vylucne smerom do minulosti a samozrejme vo forme nejakych skokov v nejakej "nicote", ako napr. v chronicky znamej vybornej trilogii Back to the Future (ved sci-fi je sci-fi). Laici nechapu, ze v case "cestuje" VSETKO, VZDY a VSADE smerom do buducnosti roznym tempom a to tempo sa urcuje na zaklade porovnania vztaznej sustavy 1 a 2, pripadne 3. Teda mozem "cestovat" smerom do buducnosti (vzhladom na nejaku sustavu), ale len preto, ze opustim moju vztaznu sustavu 1 a prejdem do vztaznej susuatvy 2, kde ten cas vplynie napr. 100x ci 1000x ci aj milion krat pomalsie (v porovnani so sustavou 1) a potom sa vratim naspat do sustavy 1. Teda svoj pohyb (ci cestovanie) do buducnosti (vzhladom na nejaku sustavu) mozem v principe lubovolne urychlit, teda cas lubovolne dilatovat. Proste prejdem na minutu do vztaznej sustavy 2, v ktorej cas plynie milion krat pomalsie ako v sustave 1. Ked sa vratim po jednej minute spat zo sustavy 2, v sustave 1 zatial uplynulo milion minut. Rovnako to mozu byt sekundy. Zachytena "Och moj Boze" castica s rychlostou 0.9999999999999999999999951c, by vedela rozpravat: http://en.wikipedia.org/wiki/Oh-My-God_particle. Vo svete beznych meritok ale ozaj len v principe, kedze objekt s hmotnostou stovky ton asi na 99,9999% c len tak neurychlime. Dnesna fyzika (hlavne odvodena z rieseni rovnic vseobecnej teorii relativity) zvazuje aj pohyb v case do minulosti s tym, ze by kauzalita narusena nebola. Su k tomu potrebne totalne chore aburdity ako exoticka hmota so zapornou hmotnostou na usti cervej diery, pripadne nekonecne dlhy rotujuci valec (no ak ma vesmir konecny pocet castic, ako nasa viditelna cast 10^81 baryonov/leptonov co by zastupcov prvej rodiny stabilnych fermionov a 10^90 fotov (zastupca stabilnych bozonov) alebo lubovolne konecne vela, reps. ak ma konecny objem, nech to znamena cokolvek, napr. aj 3D "povrch" 4D sfery), pripadne dve specialne tancujuce kozmicke struny (nie tie z teorie superstrun (Fyzika v potizich od Lee Smolina napovie). Pripadne existuje nazor, ze ak uz by sa nieco (hoci aj elektron ci este lahsie neutrino) do minulosti dostalo, existuje nieco, co by zabranilo poruseniu kauzality. Pripadne ze cas plynie ako plynie a ak je aj co i len v principe mozne cestovat (pohybovat sa v case) do minulosti pre napr. elektron ako jeden z najlahsich fermionov, tak sa minulost zmenit NEDA. Jednoducho pricina a nasledok si potom vymenia miesta a splyvaju a vysledok bol taky aky bol preto, lebo niekto to urobil. Ak by napr. niekto siel do minulosti zabranit 2. svetovej vojne, v skutocnosti by ju nechtiac vyvolal. Keby do tej minulosti nesiel, tak by 2. sv.v. nebola. Ale on do tej minulosti siel a preto bola. Videl som neskutocnu spustu filmov s tematikou "cestovania v case" tak ako to chape laicka verejnost, ale chodenie do minulosti, ktore neprinasa paradoxy a narusenia kauzality som videl iba v jednom jedinom filme: http://www.csfd.cz/film/241331-uvezneni-v-case. Neznamy snimok, ale ozaj odporucam pozriet. Zaujimave, ba priam pre fyzika a nadsenca sokujuce je to az po prvych 20-30 minutach. Koniec koncov to vyzera, ze symetria CPT narusena nie je, narozdiel od symetrie C (nas vesmir rozoznava hmotu a antihmotu, resp. ich vlastnosti nie su uplne totozne a konieckoncov keby ich bolo rovnako, tak by sme tu neboli), dalej P (nas vesmir rozoznava vlavo a vpravo), ci dokonca je narusena aj kombinovana CP symetria. Teda ak si predstavime vesmir v ktorom by bolo to co v nasom vesmire nazyvame antihmota a vymenene vlavo a vpravo, takyto vesmir je odlisitelny od nasho. Teda existuju experimenty, ktore by vedeli odlisit taky vesmir od nasho. Pamatajme ze vesmir zlozeny cisto z toho comu v nasom vesmire hovorime antihmota by pre jeho obyvatelov pripadal samozrejmy. Ak sa ale k tomu prida cas, zazracne to klapne. Teda vesmir v ktorom by bola nasa antihmota (t.j. co chapeme ako antihmotu na rozdiel od hmoty), vymenine vpravo a vlavo (bol by to zrkadlovy vesmir) a cas bude bezat naspat, takyto vesmir by bol vraj nerozoznatelny od nasho. Na tom case je vsetko sakramenstky divne uz aj preto, lebo z hladiska kvantovej mechaniky v mikrosvete neexistuje nic take ako sipka casu. Tu sa mozme pokusit definovat termodynamickymi zakonmi ako ten smer, kde entropia stupa. Na to vsak treba vacsiu sustavu ako 5 a pol elementarnej castice.
elemir
19.5.2014 - 18:34
Čas a jeho plynutie je pojem relatívny nielen pre rôzne rozmery vesmíru, ale aj na samotnej zemi. Čas vníma nielen svet živý, biologický a plynúci životom každého živého tvora, ale vníma ho aj hmota staticky, ale aj ako plynúci. Plynúci živý biologický čas má tiež svoju relatívnosť a v dosť veľkom rozsahu. V prvom rade rýchlosť plynutia času je veľmi rozdielna aj u živočíchov a väčšinou je odvodená od tepu srdca.. napríklad iný časový vnem má kolibrík a slon. Ak porovnávame jedno mávnutie kolibríka a jeden zdvih nohy slona, môžeme podľa tohto usudzovať, že takto je rozdielna aj rýchlosť plynutia ich času, ktorí žijú. Človek napríklad nestačí sledovať pohyb myši, tá ide tak rýchlo a isto cielene, nenarazí a predsa je tak rýchla, že ju nestačíme sledovať, pretože myš má iný pojem času, jej čas plynie oveľa rýchlejšie ako náš a ona tak isto hodnotí situáciu a hľadá východiská a pri rýchlom pohybe presne urči v pohode smer a cieľ, pretože má na to viac času, ako človek, alebo človek a myš potrebujú na vyhodnotenie situácie tú istú časovú jednotku, ale nie každému to trvá rovnako, lebo má svoj pojem času. Aj my máme iný pojem času, ak sa dobre bavíme a iný ak ťažko pracujeme a iný ak spíme, ale v porovnaní s časom myší a slonov podstatne rozdielny. Sledujte napríklad vtáčika, čo vletí do tŕňa medzi množstvo konárov. Bezpečne reguluje let ale ak by mal pilot uroniť za tak krátky čas, ako na to potrebuje vtáčik, toľko dôležitých pozorovaní, vyhodnotení a prevedenie korekcie letu, tak to nemôže stihnúť. Hovorí sa najkratšia doba reakcie človeka je 0,3 sekundy, ale drobné živočíchy to musia mať neporovnateľne menej, tam sa dokonca odhadovať, ak už nebol prevedený výskum, že sa jedná o stotiny sekundy. V hmote je to podobné, tiež sú tam ešte väčšie rozdiely jednotky času, ak by sme brali u hmoty za jednotku času, čas kryštalizácie. Ale spomeniem iba na porovnanie čas kryštalizácie vody napríklad na snehovú vločku a soli na zrnká, alebo dokonca niekoľko tonové kryštály nájdene kdesi v jaskyni Južnej Ameriky. Všetky časy, ktoré som spomínal sa môžu navzájom porovnávať a dá sa s nimi dokonca matematicky komunikovať. Ale ak pokračujeme v pojme času nesmieme obísť vesmír. A tu už je hľadanie jednotiek rozdielne časového vnemu rozdielne, ale zatiaľ sa vždy porovnávať matematicky aj vektorovo napríklad podľa jednej otáčky zeme. Ak by sme uvažovali o tom, že existuje len tento vesmír veľký niekoľko sto miliárd svetelných rokov, alebo tisíc miliárd svetelných rokov , tu by vedecká debata čase mala končiť, pretože tu končí veda, a zároveň dáva dôkaz o tom, že čas nemôže existovať ber rozmeru, rozmer nemôže existovať bez hmoty a bez života. A teda v tomto našom vesmíre, ak neveríme na nič iné, plynie čas vždy lineárne a aritmeticky - proste pravidelne rastúca čiara. Nie je dôvod vymýšľať ani iné a ani mc2. Ibaže mne sa stala raz taká maličkosť pri čítaní biblie a zrazu tam Ježiš o sebe tvrdí, že pred tým, než bol tento svet, ja som bol. Pre jednoduchého človeka a donedávna aj pre mňa, to bol dôvod zamyslieť sa a povedať, to bude asi blbosť a čítam ďalej, alebo odložím. lenže červík v hlave už zostal a najprv len tak a neskôr viac a viac som sa k tomu vracal, či náhodou aj táto veta v biblii by nemohla byť pravdou a ak, tak za akých okolností. Problém je na svete a čo sním ? Sú tu vôbec nejaké možnosti ??? A čo je biblia? Alebo skúsme môj systém, nepýtajme sa kto čo povedal, ale zamyslíme sa nad vecou, ak na to my sami máme. A teda či mám, alebo nemám, idem na to. V prvom rade som sa pozrel okolo seba a prišla mi na um myšlienka starých gréckych filozofov, že každá hmota sa skladá z atómov a molekúl, teda aj naše slnko je atóm v nejakej hmote, ktorej naša Mliečna dráha by mohla byť ako molekula. Zatiaľ fiktívny model, ale skúsme do neho napasovať pár známych fyzikálnych zákonov. Ak uvažujem,, že predmety okolo nás sú atómy a molekuly, ale majú tiež biologické plynutie času života, potom je ich pojem času rovnaký, ako náš, ale je medzi nimi však je obrovský rozdiel v dĺžke jednotky a vzájomne porovnávame dĺžku jednotky našu a dĺžku jednotky v atóme. Je to určitá konštanta, ktorej matematická hodnota by mohla byť úmerná pomeru veľkosti slnečnej sústavy a atómu , z ktorých sa slnečná sústava skladá. Číselné vyjadrenie takmer nemožné, ale zatiaľ jediný záchytný bod pri porovnávaní dvoch susedných rozmerov. A akých vlastne rozmerov? Povedzme napríklad, že nultým rozmerom je bod, prvým rozmerom je priamka, ak pohybujeme z bodom z nekonečna do nekonečna. Druhý rozmer plocha ak pohybujeme s priamkou z nekonečne do nekonečna a tretím rozmerom je priestor, ak pohybujeme z nekonečna do nekonečna plochou. Teda my žijeme v treťom rozmere, ktorý si môžeme nazvať rozmer nula a atómy a molekuly sú v rozmere mínus jeden nášho tretieho rozmeru. Teda dostávam týmto na akúsi os tretích rozmerov a os vlastne môže predstavovať iba rozmer štvrtý. Takto som si pre tento model vymyslel štvrtý rozmer a na jeho osi sú podľa mínusovosti, teda atómov v našej hmote a podľa plusovosti, ak slnečná sústava a náš vesmírik veľký 1 000 miliárd (cca)je súčasť hmoty v plusovom rozmere. No ak predpokladám, že pomer medzi jednotlivými tretími rozmermi udáva konštanta "k", potom sa tieto rozmery líšia aj pojmami priestoru a času. Teda čas v hmote mínus jeden je k násobne kratší, ako náš a čas v hmote plus jeden je k násobne dlhší ako náš. Napríklad špirály vo vesmíre sa stáčajú do seba v časovom pojme, ktorý je K násobne dlhší, ako náš v našom treťom rozmere číslo nula na osi štvrtého rozmeru. Samozrejme aj tento čas je veľmi relatívny, a vesmír nám poskytuje množstvo dôkazov, ale na nejakých 95% je k konštanta jednotky času v jednotlivých rozmerov. Samozrejme, že uvažujeme že na osi štvrtého rozmeru v rozmere mínus jeden nie je len jeden atóm, je ich tam za plný náš vesmírik, ale ak aj tieto atómy a molekula sa tiež skladajú podobne, potom hovoríme o rozmere mínus dva a rozmer atómu v rozmere mínus dva je veľký ako K na mínus k, a zase rozmer plus dva má rozmer atómu k na k. No a do plus a mínus nekonečna to zatiaľ neotváram, ale nemôžem ani vylúčiť. teda vráťme sa k času, jedna sekundy v rozmere mínus jeden by bol K násobne kratšia a jedna sekunda v plus jeden by bola K násobne dlhšia. Toto je dôvod, prečo nemožno sledovať susedný rozmer, lebo to nedovolí čas a ani rozmer a teda nie je možné pre rozdielny časový pojem viesť pozorovaciu priamku napríklad z rozmeru nula do rozmeru mínus jeden. To ba ale znamenalo, že človek teoretický, ak by toto platilo, nikdy atóm neuvidí. A teda ak niekto pochopí os štvrtého rozmeru, potom je tu aj rôzny pojem časov v každom rozmere, avšak nad všetkým je rozmer boha, o ktorom hovorí Ježiš a tiež hovorí o svojom Otcovi, že pre neho je jeden deň ako tisíc dni a tisíc dní, ako jeden, potom sa časy všetkých tretích rozmerov na osi štvrtého rozmeru, stretajú v Bohu a ten jediný vníma každý rozmer rovnako podľa obyvateľov a živočíchov príslušného tretieho rozmeru. 99% vedcov však Boha nenávidí a nenávidí všetko, čo je s ním spojené a teda nenávidí aj bibliu a evanjelium a musí v predstavách o čase a priestore skončiť v tomto malom 1 000 miliárdovom vesmíriku a nepohne sa ďalej. Táto vec zalomcuje napriek tomu s každým vedcom a väčšinou zanechá malého červíka, čo ak predsa len. Ale ja som našiel vysvetlenie pre jednu vetu evanjelia : Pred tým, než bol tento svet, já som bol. (V rozmere plus jeden).
Pjetro de
19.5.2014 - 20:30
Strucne: cca prva polovica tvojho prispevku hovori o relativite casu - nie vsak z pohladu teorie relativity, ale velkosti ci "rychlosti/tempa" zivota sustavy. Je to dost logicke. Nervove vnemy (co su vlastne elektricke impulzy) drobulinkej 5 cm mysi potrebuju cca 30-nasobne kratsiu drahu, takze jej pojem casu je iny ako nas, mys toho stihne za sekundu mozno to co my za 30 sekund. Z druhej polovice som toho vela nepochopil. No a na zaver: vedecka obec vobec nie je nejaka obmedzena. Myslim ze absolutne drviva vacsina vedcov su agnostici = su ochotni diskutovat, nech uz je to s tou nadprirodzenou entitou akokolvek. A vobec nemaju konecnu hranicu 1000 miliard (to je mimochodom v nasej ciselnej nomenklature bilion) svetelnych rokov. O vesmire ako celku zatial nik nevie absolutne nic. Vieme co-to iba o nasom videtelnom horizonte (cca 15 miliard svetelnych rokov). Mozno je cely vesmir nekonecny a je v nich nekonecne vela lokalnych horizontov ako nas viditelny vesmir. Alebo mozno existuje nekonecne vela vesmirov a nas je iba jeden z nich ... To su uvahy asi ako pred 2-2,5 tisic rokmi, ked sa ucenci primitivne zamyslali, ci je zivot na inych nebeskych objektoch okrem Zeme a co je mimo Zeme.
peterc
19.5.2014 - 21:42
nase znalosti nam bohuzial umoznuju pracovat iba velicinou svetelne roky... tak ako moze existovat x vesmirov - vedecke poznanie toto nevylucuju a teda je to mozne - tak je mozne ze porovnanie vesmiru a vesmirov ako atomov, molekul v nejakej vacsej suvislosti ako sucast "vacsej" hmoty nam zatial neznamych hranic je taktiez mozna nase poznanie rozmerov a casu nemusi byt jedine a konecne
UI 3000
14.11.2019 - 22:34

podla mna je to mozne, klucom je /elektromagneticka energia/ ale clovek jej nesmie bit vystaveny dlho, , to by mohlo viest k pretazeniu mozgu a mozno az k samovznieteniu tela. Dokonca aj sam Tesla cestoval v case, a opisal to ako keby videl minulos spolu z buducnostou v jednom okmihu.

Pridať nový komentár
Rady pre písanie
TOPlist