Recenzia: 4x Radeon HD 5870

Dnešná recenzia bude venovaná štyrom Radeon HD 5870 grafickým kartám. Tri z nich sú tie najzaujímavejšie nereferenčné HD 5870 na našom trhu - Gigabyte SOC, MSI Lightning a Sapphire Vapor-X. Pokiaľ chcete vedieť, ako dopadli v testoch, čítajte ďalej

Úvod

AMD/ATi Radeon HD 5870 bola spolu s Radeon HD 5850 (recenzia na PC.sk) predstavená koncom septembra minulého roka a obe sú založené na jadre „Cypress“ – RV870, ktoré predstavuje prvé Direct3D 11 kompatibilné GPU. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o poslednej Direct3D API, odporúčam prečítať - Pohľad na Direct3D 11. Na rozdiel od HD 5850 ale nemá HD 5870 deaktivované 2 SIMD jednotky. Má teda viac výpočtových jednotiek – TMUs a ALUs. Presnejšie 1800 SPs, 80 TMUs namiesto 1440 SPS, 72 TMUs. Zároveň má vyššie pracovné frekvencie jadra a pamäte GDDR 5. Teoreticky by teda HD 5870 mala byť o vyše 45% výkonnejšia ako HD 5850 a taktiež by mala byť dvakrát výkonnejšia ako Radeon HD 4890. V praxi to ale nie je pravda, nakoľko má jadro viaceré nedostatky, ktoré možno celkovo nazvať ako „problémy s efektívnosťou využitia jednotiek“. Sú tu aj určité architektonické rozdiely, ktoré to zabraňujú.

V každom prípade, Radeon HD 5870 bola dlho najvýkonnejšia jednočipová grafická karta, lebo nemala zhruba šesť mesiacov žiadneho konkurenta. Ten bol vo forme GeForce GTX 480 predstavený až koncom marca tohto roku. Trochu bližšie som sa venoval tejto minulosti v úvode recenzie performance kariet: Radeon HD 5850 a GeForce GTX 470. Do dnešného dňa nepredstavila AMD/ATi žiadnu silnejšiu jednočipovú grafickú kartu, ak teda nepočítame 2GiB VRAM verziu a miesta kedy 1GiB verzii došla pamäť. Samotní „výrobcovia“ grafických kariet ale dostali „zelenú“ pre skonštruovanie nereferenčných a výkonnejších HD 5870 grafických kariet. Medzi prvými bol už tradične Sapphire, nasledovaný výrobcami ako Asus, Gigabyte, MSI, PowerColor... Okrem referenčnej karty som sa v dnešnej recenzii venoval práve trom nereferenčným Radeon HD 5870 grafickým kartám. Jedná sa pravdepodobne o tri najzaujímavejšie nereferenčné verzie, dostupné na našom trhu.

Aby som bol konkrétnejší, jedná sa o Sapphire HD 5870 Vapor-X, Gigabyte HD 5870 SOC a MSI Lightning. Z cenového hľadiska sú tieto karty drahšie ako referenčná HD 5870, zákazníka si však chcú získam vylepšeniami rôzneho rázu - vlastným chladičom, prepracovanejším PCB a vyšším výkonom. Vyšší výkon dosahujú tieto nereferenčné HD 5870 grafické karty len čisto vyššími pracovnými frekvenciami. Po stránke kvalitu anizotropného filtra však neponúkajú viac ako Radeon HD 5870 a celá séria HD 5000 grafických kariet. Voči GeForce GTX 400 grafickým kartám teda výraznejšie zaostávajú. Pokiaľ sa chcete dozvedieť niečo viac z tejto problematiky, odporúčam prečítať - Kvalita anizotropných filtrov (RV870, RV770, G200(B) a GF100) pod lupou. Vďaka týmto negatívnym optimalizáciám šetrí Radeon HD 5870 dostupný výkon a aj preto je taká výkonná. Nové Radeon HD 5000 grafické karty ale priniesli aj vylepšenia voči minulej generácii - HD 4000. Presnejšie, podporu Eyfinity a SG-SSAA. Týmto novinkám som sa taktiež venoval v úvode minulej recenzii. Aké sú ďalšie plusy a mínusy testovaných kariet? Oplatí sa priplatiť si za nejakú nereferenčnú grafickú kartu? o koľko sú výkonnejšie ako referenčná HD 5870? Odpovede na tieto a ďalšie relevantné otázky nájdete na nasledujúcich stranách.

Poďme sa najprv pozrieť na teoretické technické parametre určitých Radeon, GeForce grafických kariet a následne na samotné testované grafické karty. Vďaka spoločnosti Gigabyte som mohol uskutočniť testy na novej „Nehalem“ testovacej zostave s Gigabyte X58-Extreme základnou doskou, ktorá umožňuje SLI a CF. O napájanie sa staral 800W ODIN zdroj. Testy prebehli vďaka spoločnosti Samsung aj v rozlíšení 2560x1600, ktorá mi vypožičala na test 30“ LCD SyncMaster 305T+ (recenzia na PC.sk).

Technické údaje grafických kariet

Na nasledujúcej stránke sú porovnané technické parametre jednotlivých grafických kariet a ich príslušné teoretické maximálne hodnoty.

	GeForce GTX 280	GeForce GTX 285	GeForce GTX 470	GeForce GTX 480
Jadro:	G200-300	G200-350	GF100-275	GF100-375
Výrobný proces:	65nm	55nm	40nm	40nm
Veľkosť jadra:	~576 mm^2	~480 mm^2	~550 mm^2	~550 mm^2
Počet tranzistorov:	~1400 miliónov	~1400 miliónov	~3000 miliónov	~3000 miliónov
Počet aktívnych clustrov:	10	10	14	15
Frekvencia jadra:	602 MHz	648 MHz	608 MHz	700 MHz
Frekvencia pamäte:	1107 MHz	1242 MHz	837 MHz	924 MHz
Kapacita, typ pamäte:	1 GiB, GDDR3	1 GiB, GDDR3	1280 MiB, GDDR5	1536 MiB, GDDR5
Frekvencia shadercore:	1296 MHz	1476 MHz	1215 MHz	1401 MHz
Počet TFUs:	80	80	56	60
Počet TAUs:	80	80	56	60
Počet ALUs:	10x Vec24 (240 SPs)	10x Vec24 (240 SPs)	14x Vec32 (448 SPs)	15x Vec32 (480 SPs)
Počet ROPs	32	32	40	48
Podpora Direct3D:	10	10	11	11
Pixel fillrate:	19 264 MPixels/s	20 736 MPixels/s	24 320 MPixels/s	33 600 MPixels/s
Bilinear texelfillrate:	48 160 MTexels/s	51 840 MTexels/s	34 048 MTexels/s	42 000 MTexels/s
Bilinear FP-16 texel fillrate:	24 080 MTexels/s	25 920 MTexels/s	17 024 MTexels/s	21 000 MTexels/s
Z-sample rate:	77 056 MSamples/s	82 944 MSamples/s	97 280 MSamples/s	134 400 MSamples/s
AA-sample rate:	154 112 MSamples/s	165 888 MSamples/s	194 560 MSamples/s	268 800 MSamples/s
Single precision aritmetický výkon:	933,1 GFLOP/s * 622,08 GFLOP/s (bez 2. MUL)	1062,72 GFLOP/s * 708,45 GFLOP/s (bez 2. MUL)	1088,6 GFLOP/s	1344,96 GFLOP/s
Double precision aritmetický výkon:	77,76 GFLOP/s	88,56 GFLOP/s	136,08 GFLOP/s	168,12 GFLOP/s
Geometry rate:	602 MTriangles/s pri 1 Tri/takt 301 MTriangles pri 0,5 Tri/takt	648 MTriangles/s pri 1 Tri/takt 324 MTriangles/s pri 0,5 Tri/takt	2432 MTriangles/s	2800 MTriangles/s
Šírka zbernice:	512 bit	512 bit	320 bit	384 bit
Priepustnosť pamäte:	141,7 GB/s	158,9 GB/s	133,92 GB/s	177,4 GB/s

S novou generáciou Direct3D 11 grafických kariet platí ešte viac ako v minulosti, že výkon grafických kariet sa nedá odhadnúť čisto podľa teoretických hodnôt a taktiež sa nedajú porovnávať karty rôznych generácií, výrobcov (AMD/ATi s nVidia) medzi sebou len podľa technických parametrov. U nVidie a ich Fermi "GF100" GPUs je to spôsobené novou architektúrou, ktorá priniesla mnohé zmeny oproti predchádzajúcim Direct3D 10 GPUs. Direct3D 11 GPU RV870 alias "Cypress" od AMD/ATi síce vychádza z RV770, má oproti nemu zdvojené všetky podstatné výpočtové jednotky (TMUs, ALUs, ROPs) a pri naďalej zjednodušenom pohľade je najväčšou zmenou pridaná podpora Direct3D 11. Dalo by sa teda predpokladať, že Radeon HD 5870 bude 2x výkonnejšia ako HD 4890 a pod. Čip ale má určité nedostatky, ktoré sa dajú zhrnúť pod problém - nedostatočné vyťaženie výpočtových jednotiek a aj preto je výkonnostný rozdiel voči predchodcom menší. To v konečnom dôsledku ukážeme v dnešnej recenzii. Dnes testovaná Radeon HD 5870 dosahuje vyšší výkon voči minule testovanej Radeon HD 5850 vďaka vyššej pracovnej frekvencii jadra, pamäte GDDR 5 a vyššiemu počtu aktívnych výpočtových jednotiek v čipe RV870. Na rozdiel od Radeon HD 5850 nemá teda neaktívne 2 z 20 SIMD jednotiek. Na tomto mieste sa ešte vyjadrím k určitým detailom GF100 na ktoré nemožno zabudnúť pri pohľade na technické detaily. Jednak je to množstvo trojuholníkov, ktoré vie čip "vypľuť" za takt. U G80-G200 čipov uvádzala nVidia 1 trojuholník za takt. Ako som však už viackrát spomínal v článkov, jedná sa o teoretické maximum, ktoré sa nedá v hrách dosiahnuť. Reálna hodnota je 0,5 trojuholníkov za takt. Túto hodnotu použila nVidia aj v slajdoch GF100, kde sa uvádza vyše 8x vyšší geometry rate. Definitívneho objasnenia sa dočkala aj "2. MUL", ktorú mali ALUs od G80 po G200B. Podľa posledných štúdií sa dala využiť aj v G200 v MUL náročných výpočtoch len z maximálne 50% (nVidia uvádzala vyše 90%). Vo väčšine hier sa však nevyužívala pre general shading, nakoľko bola zamestnaná inými výpočtami. V GF100 odpadla definitívne z ALU a pre výpočty o ktoré sa starala v G80 - G200 2. MUL, sa starajú teraz samostatné "špeciálne" jednotky. Čisto pri pohľade na počet ALUs alebo ako ich nVidia radšej značí "CUDA cores" sa ich počet v GF100 voči predchodcovi G200 zdvojnásobil. Teoretický aritmetický výkon sa ale kvôli 2. MUL, ktorá odpadla nezdvojnásobil. V skutočnosti a v hrách je ale aritmetický výkon viac ako dvojnásobný, a preto uvádzam v tabuľke s G200(B) čipmi aritmetický výkon s 2. MUL a bez nej. Posledná zaujímavosť súvisí s pixelfillrates. Tie nezávisia ako v predchádzajúcich čipoch len od počtu ROPs, ich priepustnosti a frekvencii ale priamo od počtu GPCs (clustrov) v GF100. Komplexne sa budem venovať architektúram RV870,  GF100, ich kvalite anizotropného filtra (viacej scén, videá), anti-aliasingu v nasledujúcom samostatnom článku.

jadro RV870 na Asus Radeon HD 5870, klikni pre zväčšenie

Pre viac informácií ohľade ostatných architektúr GPUs odporúčam prečítať technické časti článkov zaoberajúcich sa čipmi G200B, RV790, RV770, G200, RV670, G92, G80 a R600:

• Recenzia: Pretaktovaná Gigabyte GeForce GTX 285 s 2GiB
• Recenzia: Radeon HD 4890 (CrossFire) vs. GeForce GTX 275 (SLI)
• Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
• Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
• AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
• Prvé pohľady na architektúru G80
• R600 pod drobnohľadom

 

 

 

Asus Radeon HD 5870

Prvá Radeon HD 5870 s 1GiB VRAM, ktorú som dostal na test, a preto som sa na ňu mohol bližšie pozrieť, je od spoločnosti Asus a nesie obchodný názov „EAH5870/2DIS/1GD5“. Drží sa referenčného dizajnu (chladič, PCB) a má referenčné pracovné frekvencie. Jej celková hmotnosť je vyše 0,9 kg. Voči ostatným referenčným Radeon HD 5870 kartám sa teda líši jedine nálepkou na svojom dvojslotovom chladiči a príslušenstvom v ktorom je aj vlastný softvér na regulácia, monitorovanie karty a pod.

Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Asus a oproti obalu Asus Radeon HD 4890 neboli uskutočnené väčšie zmeny. Na vonkajšom obale z papiera dominuje pochopiteľne názov grafickej karty, nápis Asus a postava rytiera z nejakého fantasy sveta. Neprehliadnuteľný je tiež nápis Voltage Tweak, ktorý značí možnosť vlastnej OC utility SmartDoctor na zvýšenie napätia a nálepka Dir2. Na druhej strane možno tiež nájsť základné informácie o grafickej karte. Po odbalení sa objaví luxusne pôsobiaci čierny kartón. V samotnej krabici sa nachádzajú ďalšie menšie, nesúce tiež značku Asus. V nich sa nachádza príslušenstvo. Až na samom spodku je grafická karta, zabalená v antistatickom vrecúšku a obklopená mäkkým polystyrénom, ktorý ju chráni pred nárazmi.

Okrem štandardne pribalených adaptérov: DVI-to-D-Sub, 1xnapájania molex-to-6Pin VGA sa v ňom nachádza jedno inštalačné CD od Asus s ovládačmi Catalyst, druhé s užívateľskou príručkou vo viacerých jazykoch (žiaľ Slovenský chýba), rýchly inštalačný manuál a samozrejme CrossFire mostík. Pribalený je aj kupón od AMD na stiahnutie plnej verzie hry Dirt2 zo Steamu, podporujúcej Direct3D 11. Ten možno nájsť v balení väčšiny retail Radeon HD 5000 grafických kariet. Celkovo sa teda jedná o štandardné príslušenstvo, úplne identické s tým k Asus Radeon HD 5850. Nie je bohaté, väčšine užívateľom by ale malo stačiť.

Asus Radeon HD 5870 je referenčná Radeon HD 5870 karta, ktorá je svojou priemernou cenou (~376 Euro) momentálne jedna z najlacnejších Radeon HD 5870 grafických kariet na trhu. Spolu so slabšou HD 5850 (recenzia na PC.sk) predstavujú prvé grafické karty od AMD/ATi založené na Direct3D 11 kompatibilnom čipe. Vyšší výkon oproti Radeon HD 5850 dosahuje väčším počtom výpočtových jednotiek a zároveň vyššou pracovnou frekvenciou jadra, pamäte GDDR5. Kapacita VRAM sa nezmenila a je naďalej 1GiB veľká. Radeon HD 5870 je najvýkonnejšia jednočipová grafická karta od AMD/ATi a patrí do high-end segmentu. Je pokračovateľom Radeon HD 4870 a HD 4890, pričom dlho nemala žiadnu konkurenciu od nVidie. Má osloviť zákazníkov, ktorí chcú veľmi vysoký výkon za akceptovateľnú cenu.

GPU-Z 0.4.4 validate

Asus využíva pre svoju Radeon HD 5870 referenčné hnedo-čierne PCB od AMD s referenčným napájaním a štandardným rozložením stavebných prvkov. Oproti PCB referenčnej Radeon HD 5850 sa líši, napriek tomu, že sa využívajú rovnaké jadrá – RV870. Pin-kompatibilita je teda zaručená. Dôvodom pre dlhšie PCB je v tomto prípade len zvýšená spotreba HD 5870 a z toho vyplývajúca nutnosť použť väčší pasív pre chladenie. Zároveň sa zlepšili napájacie obvody jadra RV870. To pracuje v 3D režime s pracovnou frekvenciou 850 MHz a štandardným napätím 1,162V. To je o 0,075V viac ako na HD 5850. 1GiB veľká pamäť od Samsungu pracuje vtedy s reálne 1200 MHz (príkazy) a 2400 MHz (dáta). Efektívne so 4800 MHz. Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre:

O chladenie Radeon HD 5870 sa stará referenčný dvojslotový chladič od AMD/ATi, ktorý predstavuje evolúciu chladiča Radeon HD 5850, upravený na zvýšenú spotrebu jadra. Čierny kryt chladiča s červeným pásom v strede poznáme už z Radeon HD 5850 a v tomto prípade bol len predĺžený. Dvojica červených „výfukov“ v zadnej časti bola tiež zachovaná. Chladič zakrýva celú prednú stranu grafickej karty. Zadná strana PCB je zakrytá čiernym plechom s otvorom v oblasti jadra, napriek tomu, že tu nie sú umiestnené žiadne súčiastky s väčšou tepelnou stratou. V konečnom dôsledku spôsobuje plech dokonca horší odvod tepla z PCB a jediná jeho funkcia môže byť ochrana/výstuž PCB.

Len v čiernej platni zapustená masívna medená základňa chladiča so štyrmi heatpipe trubicami sa dotýka priamo jadra RV870. Oproti HD 5850 a predchodcom sa viditeľne zväčšil pasív a teda aj jeho celková vyžarovacia plocha. Samotný pasív je uchytený pomocou známeho oceľového X-rámca a štyroch skrutiek, pričom sa dosť podobá na pasívy použité na GeForce kartách. O pasívne chladenie ďalších častí na PCB – pamätí GDDR5 a napäťových regulátorov sa stará veľká hliníková platňa, nalakovaná do čiernej farby s jednou skrytou heat-pipe nad regulátormi, pod ventilátorom. Je o dosť väčšia a zložitejšia ako platňa na Radeon HD 5850. Na jadre bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta od neznámeho výrobcu a ďalšie stavebné prvky mali pre lepší odvod tepla, známe teplovodivé podložky dvoch druhov.

V zadnej časti je pomocou troch menších skrutiek uchytený 14,4 W (12 V; 1,2 A) radiálny ventilátor od AVC s modelovým označením BASA0725R2U, priemerom 70 mm a červenými lopatkami. Otvor v kryte pre ventilátor je 65 mm veľký. Oproti ventilátorom na HD 4870 alebo 4890 sa jedná o trochu silnejší ventilátor. Jeho hlučnosť závisí od otáčok a pri vyšších sa taktiež nedá hovoriť o tichom ventilátore. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Ventilátor je napájaný 4Pin konektorom a podporuje PWM reguláciu. Jeho otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadra RV870. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva cez otvor v kryte vzduch zo skrinky, ktorý následne fúka na hliníkové lamely, aby sa ochladili. Tie sú pri chladiči mierne skosené, aby nespôsobovali zbytočne hluk. Nakoniec sa dostáva teplý vzduch štrbinami v záslepke von z chladiča grafickej karty. Tá sa oproti Radeon HD 4000 kartám výrazne zmenšila.

Vďaka ďalej vylepšenému 2D režimu, sa jadro grafickej karty podltaktuje až na 157 MHz a zníži napätie na 0,950 V. Vtedy pracuje ventilátor Asus grafickej karty len s okolo 21% otáčkami, čo predstavuje 1170 otáčok za minútu. Podtaktuje sa aj GDDR5 pamäť, z 1200 MHz na prijateľných 300 MHz. Celkovo je hlučnosť Radeon HD 5870 v 2D na nízkej úrovni, ako to poznáme napr. od HD 5850.

Celkovo nájdeme na PCB sedemfázové napájanie. Horné dve fázy s jednokanálovými induktormi R23 sa starajú o napájanie GDDR5 pamätí, ako to poznáme z predchodcov. Zvyšné štyri fázy so štvorkanálovým induktorom CPL 2-4 28CH09 A od Coiltronics sa starajú o napájanie jadra. Jasne viditeľné je voľné miesto pre možné rozšírenie na päťkanálový induktor. Silnejšie napájanie mala štandardne len Radeon HD 4890. Radeon HD 5870 má udávanú maximálnu spotrebu 188W, zatiaľ čo HD 5850 má 170 W. Preto odporúča AMD/ATi pre bezproblémový chod aspoň 500 W neznačkový zdroj. V 2D majú mať obe spotrebu ~27 W.

Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je potrebné, rovnako ako na Radeon HD 5850, zapojiť dva 6Pin PCI-Express 1.0 prídavné VGA konektory na karte. Jeden je však možné podľa potreby rozšíriť na 8Pin konektor. Tie sú na rozdiel od kratšej Radeon HD 5850 orientované smerom hore, mimo kartu. Pri karte s takouto dĺžkou je to pochopiteľné. Dodávajú spolu 150 W a keď k ním pripočítame 75 W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme 225 W, ale len 188 W potrebuje Radeon HD 5870 s referenčnými taktami a napätím. Ostáva teda pomerne veľká rezerva po stránke napájania pre výrobcov grafických karie, keby chceli ponúknuť OC verzie s vyššími pracovnými frekvenciami a napätím jadra.

Pasívne chladené sú len MOSFETy, pretože sa zahrievajú na pomerne vysoké teploty ~100°C. Ďalším častiam stačí „ofuk“ cez štrbinu pod ventilátorom. Riadené sú tieto napájacie obvody pamäte a GPU dvojicou Volterra VT1165MF radičov, ktoré sú nutné pre použitý štvorkanálový Coiltronics induktor. Umiestnenie jedného je trochu netradične na druhej strane PCB. Druhý sa nachádza na tradičnejšom mieste pod konektormi prídavného napätia. Vďaka nim môže PowerPlay znížiť v 2D napätie jadra alebo čo je oveľa väčšia výhoda, na každej referenčnej Radeon HD 5870 je možné softvérovo (napr. cez MSI Afterburner) zvýšiť napätie jadra, alebo inak „VDDC“. Aplikácia SmarDoctor, ktorá dokáže to isté len na Asus grafických kartách, teda nie je veľkou výhodou.

Na PCB referenčnej karty sa nachádza spolu 1GiB (8 čipov po 1Gib, usporiadané do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Samsung s označením K4G10325FE-HC04, ktoré majú pracovné napätie 1,5 V; 0,4ns (5Gbps) a 1250 MHz (reálne) Command clock, 2500 MHz (WCK) rating. Efektívne 5000 MHz. Na Radeon HD 5870 od Asus pracujú na referenčnej frekvencii, efektívne 4800 MHz. Malá rezerva na pretaktovanie tu teda je. Existujú aj verzie HD 5870 s 2GiB VRAM – HD 5870 „Eyfinity“, ktoré majú okrem toho 6 mini-DP výstupov. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť 153,6GB/s. To je viac ako všetky predchádzajúce jednočipové Radeon karty. Celková dĺžka karty je kvôli „výfukom“ 28,1 cm, karta teda vytŕča ~3,5cm zo základnej dosky. Samotné PCB je však dlhé len 26,1 cm. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách.

Oproti predchádzajúcej generácii Radeon kariet sa zmenil počet a druh výstupov. HDTV výstup bol nahradený dvojicou modernejších výstupov – HDMI splňujúci 1.3a štandard a DisplayPort. Dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP zostali, sú však umiestnené nad sebou. Časť záslepky s otvormi sa kvôli tomu musel zmenšiť. Ak ste pozorne čítali, všimli ste si, že zo šiestich fáz ktoré sú na PCB som zatiaľ popísal funkcie piatich (dve pre pamäť a tri pre GPU). Zvyšná fáza napájania s príslušným induktorom sa stará práve o napájanie výstupov karty.

Karta podporuje okrem toho novinku – ATi Eyefinity o ktorej sme už na stránke PC.sk písali. Táto technológia umožňuje zapojenie na jednu kartu až tri monitory, pričom každý môže mať rozlíšenie maximálne 1920x1200. Pri monitoroch s vyšším rozlíšením nie je možné použiť naraz 3. Ďalšie obmedzenie je, že ak sa používajú tri monitory je nutné dva zapojiť do DVI a jeden do DisplayPortu. Ako dôvod udáva AMD skutočnosť, že DVI a HDMI má spoločné generátory taktu. Video procesor UVD 2.0 ostal aj v RV870, a preto je možný prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Novinkou je podpora Proteced Audio Path (PAP), vďaka čomu už nemusia byť audio formáty bežné na Blu-rays prepočítavané zo 48 kHz na 16 kHz pri 16 bitoch, čo znamenalo určité zhoršenie kvality. Samozrejmosťou sú dva CrossFireX konektory, vyvedené na hornej strane PCB. Vďaka tom je možné zapojiť až teoreticky tri Radeon HD 5850 karty do CrossFireX. Ďalšie informácie a kombinácie nájdete vo FAQ o CF na stránke game.amd.com.

 

Gigabyte Radeon HD 5870 SOC

Ďalšia Radeon HD 5870 s 1GiB VRAM, ktorú som dostal na test, a preto som sa na ňu mohol bližšie pozrieť, je od spoločnosti Gigabyte a nesie obchodný názov „GV-R587SO-1GD“. Jedná sa o nereferenčnú grafickú kartu zo „Super OverClock“ (SOC) série, ktorá je charakteristická jednak kvalitnými komponentmi („Ultra Durable+“) a vyššími pracovnými frekvenciami. Okrem toho má grafická karta vlastné PCB a nereferenčný chladič. Jej celková hmotnosť je len vyše 0,7kg. To je výrazne menej ako má referenčná Radeon HD 5870.

Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii „SOC“ Gigabyte grafických kariet. Na vonkajšom obale z matného čierneho papiera dominuje obrázok Super OverClock, názov grafickej karty a pochopiteľne značka Gigabyte. Neprehliadnuteľné sú aj tri nálepky a nápisy vypovedajúce o vlastnostiach karty. Ďalšie bližšie informácie o grafickej karte sa nachádzajú na druhej strane balenia. Po odbalení sa odhalí čierny lesklý kartón so zlatistým nápisom „Super OverClock“. V jeho vnútri sa nachádza grafická karta zabalená v antistatickom vrecúšku a obklopená mäkkým polystyrénom, ktorý ju chráni pred nárazmi. Nad ňou a v separátnom priečinku sa nachádza príslušenstvo.

Okrem štandardne pribalených adaptérov: DVI-to-D-Sub, 2xnapájania molex-to-6Pin VGA sa v ňom nachádza jedno inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi Catalyst, vlastnou OC utilitkou „OC Guru“ a ďalším softvérom. Ďalej nájdeme už len užívateľskú príručku vo viacerých jazykoch a samozrejme CrossFire mostík. Pre grafickú kartu v tejto cenovej kategórii sa jedná o slabší štandard. Väčšine užívateľov by ale mal stačiť.

Gigabyte Radeon HD 5870 SOC je nereferenčná Radeon HD 5870 grafická karta, ktorá je svojou priemernou cenou (~488 Euro) jednoznačne najdrahšia Radeon HD 5870 grafická karta v teste a aj na trhu, ak berieme len 1GiB verzie. Vyšší výkon oproti referenčnej Radeon HD 5870 dosahuje vďaka vyšším pracovným frekvenciám. 100 MHz (+11,7%) viac v prípade jadra RV870 a efektívne 200 MHz (+4%) v prípade GDDR 5 pamäte. Kapacita VRAM sa nezmenila a je naďalej 1GiB veľká. Radeon HD 5870 SOC od Gigabyte patrí do high-end segmentu a má osloviť zákazníkov, ktorí chcú najvýkonnejšiu HD 5870 1GiB, prepracované PCB s kvalitnými stavebnými prvkami a možnosťou merania napätia cez meracie body.

GPU-Z 0.4.4 validate

Gigabyte využíva pre svoju Radeon HD 5870 SOC bledomodré PCB vlastnej výroby s väčším počtom vrstiev (2 OZ), ktoré je rovnako dlhé ako referenčné hnedo-čierne PCB od AMD. Zmenené bolo celé napájanie a použité sú kvalitnejšie stavebné prvky. Konkrétnejšie sa im budem venovať ďalej. Gigabyte má pre ne marketingový názov „Ultra Durable+“. Napriek tomu nepôsobí PCB výrazne komplexnejšie. Jadro RV870 pracuje v 3D režime s vysokou pracovnou frekvenciou 950 MHz napätím 1,180V. To je o 18mV viac ako na referenčnej karte. Podľa slov spoločnosti, sú napriek vyššiemu napätiu, jadrá pre túto kartu ručne vyberané – „GPU Gauntlet sorting“. 1GiB veľká pamäť od Hynix pracuje vtedy s reálne 1250 MHz (príkazy) a 2500 MHz (dáta). Efektívne s 5000 MHz. V jej prípade sa má jednať tiež o kvalitnú a testovanú pamäť – „Tier 1 memory“. Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre:
 

O chladenie Gigabyte Radeon HD 5870 SOC sa stará dvojslotový chladič vlastnej výroby. Pre určité usmernenie prúdenia vzduchu má chladič na hornej časti prichytený čierny plastový kryt s nálepkou ATi Radeon Premiun graphics a názvom karty – Radeon HD 5870 Super OverClock. Zadná strana karty nie je ako v prípade ostatných nereferenčných Radeon HD 5870 kariet zakrytá plechom. Priamo jadra RV870 sa dotýka len medená základňa chladiča so štvoricou heatpipes pre lepšie odvod tepla do hliníkových lamiel. Priemer heatpipes je vyše 6mm. Celková plocha pasívu sa javí ako relatívne malá. Či napriek tomu bude stačiť objasním v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Celý chladič je uchytený len pomocou štyroch skrutiek v oblasti jadra, čo pôsobí ako pomerne málo. Prítlak v ďalších častiach – pamäťe GDDR 5 a MOSFETov však nie je potrebný, lebo nie sú chladené pasívne žiadnou platňou, či výbežkami v chladiči. Na jadre bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta od neznámeho výrobcu.

V strednej časti pasívu je pomocou štyroch menších skrutiek mierne sklopene uchytená dvojica 3 W (12 V; 0,25 A) axiálnych ventilátorov od Everflow s modelovým označením T128010SH, priemerom 75 mm a jedenástimi priesvitnými lopatkami. Gigabyte tvrdí, že vďaka tomu dokážu efektívnejšie rozptyľovať teplo do okolia ako keby boli vodorovne uchytené. Otvor v kryte je ešte o pár mm väčší ako samotné ventilátory. Ich hlučnosť závisí, ako u iných modelov, od otáčok a pri vyšších sa nedá hovoriť o tichom ventilátore. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Ventilátory sú napájané 4Pin konektorom a podporujú PWM reguláciu. Otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadra RV870. Princíp chladenia je podobný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátory nasávajú cez otvor v kryte vzduch zo skrinky, ktorý následne kolmo fúkajú na hliníkové lamely, aby sa ochladili. Časť vzduchu sa dostáva cez otvory v záslepke von z chladiča grafickej karty. Zvyšok ostáva v skrinke.

Vďaka ďalej vylepšenému 2D režimu, sa jadro grafickej karty podtaktuje až na 157 MHz. Pravdepodobne sa aj zníži napätie na neznámu hodnotu. Vtedy pracujú ventilátory Gigabyte grafickej karty s okolo 37% otáčkami, čo predstavuje ~2220 otáčok za minútu. Podtaktuje sa aj GDDR5 pamäť, z 1250 MHz na prijateľných 300 MHz. Hlučnosť Gigabyte Radeon HD 5870 SOC v 2D je napriek tomu na pomerne vysokej úrovni.

Celkovo nájdeme na PCB osemfázové napájanie. Len jedna horná fáza s jednokanálovým induktorom a troma MOSFETmi sa stará o napájanie pamäte Hynix. Ostatné HD 5870 mali ešte dvojfázové napájanie pamäte. Používajú ale pamäte Samsung čo je hlavný dôvod pre potrebu silnejšieho napájania. Zvyšných šesť fáz s jednokanálovými induktormi a dokopy osemnástimi MOSFETmi slúži pre napájanie GPU. To je o dve fázy viac pre jadro ako má referenčný návrh napájania. Aby bola zaručená vysoká stabilita napätia, sa nachádza na druhej strane PCB aj päť tzv. „proadlizer-ov“ od Nec/Tokin, čo sú v podstate kvalitnejšie kondenzátory s maximálne 5000 uF. Je tu tiež šesť kontrolných led diód. Každá signalizuje stav jednej fázy napájania jadra. Všetky stavebné prvky sú kvalitnejšie, tzv. „Ultra Durable+“. Jednak japonské kondenzátory s pevným jadrom, ďalej induktory s feritovým jadrom a Mosfety s „low RDS“, teda malým odporom pri prepnutí stavov. Na konci PCB sa nachádza už zmienených päť meracích bodov pre meranie aktuálneho napätie. Riadené je celé toto kvalitnejšie napájanie pomocou 6 kanálového VR11.1 radiča ADP4100 od OP Semiconductor, nachádzajúceho sa na druhej strane PCB, pod konektormi prídavného napájania. Napriek tomu, že sa jedná o kvalitnejší radič, vedel s ním komunikovať len „OC Guru“, teda OC utilitka od Gigabyte. Len pomocou nej je teda možné zvýšiť napätie jadra a pamäte. Maximálna spotreba karty nie je známa, bude ale pravdepodobne o dosť vyššia ako 188 W referenčnej HD 5870. Gigabyte odporúča pre bezproblémový chod minimálne 500 W neznačkový zdroj, ako v prípade referenčnej HD 5870.

Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je potrebné zapojiť dva 6Pin PCI-Express 1.0 prídavné VGA konektory na karte. Tie sú orientované vertikálnym smerom, mimo kartu. Dodávajú spolu 150 W a keď k ním pripočítame 75 W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme 225 W. Nejaká rezerva v napájaní teda zostáva. Mierne prekvapivé je, že GDDR 5 pamäte ani MOSFETy nie sú pasívne chladené. Či im stačí chladný vzduch od ventilátorov objasním v časti Hlučnosť, teploty, spotreba.

Na PCB sa nachádza spolu 1GiB (8 čipov po 1Gib, usporiadané do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Hynix s modelovým označením H5GQ1H24AFR, ktoré majú pracovné napätie 1,5 V; 0,4ns (5Gbps) a 1250 MHz (reálne) Command clock, 2500 MHz (WCK) rating. Efektívne 5000 MHz. Gigabyte ich nechávať pracovať presne podľa špecifikácií na frekvencii 1250 MHz, efektívne 5000 MHz. To je o efektívne 200 MHz viac ako na referenčnej karte. Nejaká väčšia rezerva na pretaktovanie preto nie je. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť rovných 160 GB/s. To je viac ako všetky predchádzajúce jednočipové Radeon grafické karty a najviac spomedzi dnes testovaných kariet. Celková dĺžka karty je 26,7 cm a nejaké problémy s nedostatkom miesta by preto nemali nastať ani v menších skrinkách.

Oproti predchádzajúcej generácii Radeon kariet sa zmenil počet a druh výstupov. HDTV výstup bol nahradený dvojicou modernejších výstupov – HDMI splňujúci 1.3a štandard a DisplayPort. Dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP zostali, sú však umiestnené nad sebou. V prípade Gigabyte HD 5870 SOC grafickej karty sú dva modernejšie konektory pozlátené, čo je pre niekoho optické vylepšenie. Viditeľné zlepšenie kvality prenosu ale nečakajte. Časť záslepky s otvormi sa kvôli tomu musel zmenšiť. Ak ste pozorne čítali, všimli ste si, že z ôsmich fáz ktoré sú na PCB som zatiaľ popísal funkcie siedmich (jedna pre pamäť a šesť pre GPU). Zvyšná fáza napájania s príslušným induktorom a troma MOSFETmi sa stará práve o napájanie výstupov karty.

Karta podporuje okrem toho novinku – ATi Eyefinity o ktorej sme už na stránke PC.sk písali. Táto technológia umožňuje zapojenie na jednu kartu až tri monitory, pričom každý môže mať rozlíšenie maximálne 1920x1200. Pri monitoroch s vyšším rozlíšením nie je možné použiť naraz 3. Ďalšie obmedzenie je, že ak sa používajú tri monitory je nutné dva zapojiť do DVI a jeden do DisplayPortu. Ako dôvod udáva AMD skutočnosť, že DVI a HDMI má spoločné generátory taktu. Video procesor UVD 2.0 ostal aj v RV870, a preto je možný prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Novinkou je podpora Proteced Audio Path (PAP), vďaka čomu už nemusia byť audio formáty bežné na Blu-rays prepočítavané zo 48 kHz na 16 kHz pri 16 bitoch, čo znamenalo určité zhoršenie kvality. Samozrejmosťou sú dva CrossFireX konektory, vyvedené na hornej strane PCB. Vďaka tom je možné zapojiť až teoreticky tri Radeon HD 5850 karty do CrossFireX. Ďalšie informácie a kombinácie nájdete vo FAQ o CF na stránke game.amd.com.

 

MSI Radeon HD 5870 Lightning

Jedna z posledných Radeon HD 5870 s 1GiB VRAM, ktorú som dostal na test, a preto som sa na ňu mohol bližšie pozrieť, je od spoločnosti MSI a nesie obchodný názov „R5870 LIGHTNING“. Jedná sa o nereferenčnú grafickú kartu s Twin Frozr II chladičom, vlastným PCB a zvýšenými pracovnými frekvenciami. Jej celková hmotnosť je ~ 0,8 kg, čo je menej ako referenčná HD 5870. MSI uviedla medzičasom druhú verziu tejto grafickej karty na trh. Rozdiel medzi nimi je len v Twin Frozr chladiči. Nová verzia grafickej karty dostala jeho prepracovanú verziu s mierne väčšou plochou pasívu a jednou heatpipe naviac. Ako si ukážeme ďalej v časti Hlučnosť, teploty, spotreba, bol to potrebný krok. Informácie o tom, aké karty sú v obchodov, žiaľ nemám.

Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii kvalitnejších MSI kariet. Na vonkajšom obale z lesklého papiera dominuje obrázok bojovej stíhačky, názov grafickej karty a pochopiteľne značka MSI. Neprehliadnuteľné sú aj tri nálepky od AMD vypovedajúce o vlastnostiach karty. Na prednej a zadnej strane balenia možno nájsť ďalšie základné informácie o grafickej karte. Vrch obalu je vyklápací a umožňuje náhľad na grafickú kartu a poskytuje informácie o Twin Frozr II chladiči. Po odbalení sa odhalí čierny kartón s priesvitným plastovým vrchom. V jeho vnútri sa nachádza grafická karta zabalená v antistatickom vrecúšku a obklopená mäkkým polystyrénom, ktorý ju chráni pred nárazmi. Pod ňou sa nachádza v samostatnom priečinku príslušenstvom.

Okrem štandardne pribalených adaptérov: DVI-to-D-Sub, DVI-to-HDMI (oba chýbali v balení testovanej karty), 2xnapájania 6Pin-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza jedno inštalačné CD od MSI s ovládačmi Catalyst, 60 dňovou testovacou verziou Norton Internet Security 2008 a ďalšími utilitkami. Z nich by som chcel vyzdvihnúť veľmi kvalitný MSI Afterbuner, naprogramovaný od „Uniwider-a“. Stiahnuť sa však dá aj samostatne http://event.msi.com/vga/afterburner/download.htm a podporuje množstvo kariet. Ďalej nájdeme v príslušenstve užívateľskú príručku vo viacerých jazykoch, rýchly inštalačný manuál a samozrejme CrossFire mostík. Pribalený bol aj ~1m HDMI kábel a špeciálne predlžovacie konektory pre meranie napätí pomocou multimetra. Celkovo sa teda jedná o štandardné príslušenstvo, bez nejakej hry. Len nedávno ale začala MSI pridávať kupón na stiahnutie celej hry – Assasins Creed 2 do balenia. To je určite pozitívne, nakoľko sa jedná o hru s vysokým priemerným hodnotením.

MSI Radeon HD 5870 Lightning (blesk) je nereferenčná Radeon HD 5870 karta, ktorá je svojou priemernou cenou (~440 Euro) druhá najdrahšia Radeon HD 5870 v teste. Vyšší výkon oproti referenčnej Radeon HD 5870 dosahuje len vďaka vyššej pracovnej frekvencie jadra RV870. Kapacita VRAM sa nezmenila a je naďalej 1GiB veľká. Radeon HD 5870 Lightning od MSI patrí do high-end segmentu a má osloviť zákazníkov, ktorí chcú vysoký výkon, prepracované PCB s kvalitnejšími stavebnými prvkami a možnosť merať napätia multimetrom. Lightning je teda orientovaná najmä pre skupinu „hardcore overclockerov“.

GPU-Z 0.4.4 validate

MSI využíva pre svoju Radeon HD 5870 Lightning čierne PCB vlastnej výroby s väčším počtom vrstiev, ktoré je od CrossFire konektorov širšie, ale zato kratšie ako referenčné hnedo-čierne PCB od AMD. Pôsobí takisto komplexnejšie. Zmenené bolo celé napájanie a použité sú kvalitnejšie stavebné prvky. Konkrétnejšie sa im budem venovať ďalej. MSI má pre nich marketingový názov „Military Class Components“. Jadro RV870 pracuje v 3D režime s pracovnou frekvenciou 900 MHz a napätím 1,164V. To je o 5,8% vyššia frekvencia a o 2mV väčšie napätie ako má referenčná karte. Spoločnosť sa asi rozhodla pre tento krok, aby zabezpečila stabilitu v každej situácii. 1GiB veľká pamäť od Samsungu pracuje vtedy s reálne 1200 MHz (príkazy) a 2400 MHz (dáta). Efektívne so 4800 MHz, čo je zhodná frekvencia ako referenčná Radeon HD 5870. Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre:
 

O chladenie MSI Radeon HD 5870 Lightning sa stará dvojslotový chladič vlastnej výroby s názvom „Twin Frozr II“. Jedná sa teda o druhú generáciu Twin Frozr chladiča, ktorý bol použitý na viacerých kartách, napr. aj na testovanej MSI GeForce GTX 275 Twin Frozr OC. Vtedy nezanechal veľmi dobrý dojem a som zvedavý, či dokáže verzia na Lightning viac presvedčiť. Pre určité usmernenie prúdenia vzduchu má chladič na hornej časti prichytený strieborný plech so značkou MSI a názvom samotného chladiča. Zadná strana karty nie je ako v prípade ostatných nereferenčných Radeon HD 5870 kariet zakrytá plechom.

Priamo jadra RV870 sa dotýka len poniklovaná medená základňa chladiča so štvoricou heatpipes. Dve z nich, tie na okraji, sú hrubšie a majú priemer 8mm. Ich marketingový názov je „SuperPipe“. Dve priamo nad jadrom sú tenšie a majú priemer 6mm. Prečo sa MSI rozhodla pre takéto usporiadanie mi nie je jasné. Logicky by bolo opačné usporiadanie lepšie. Celková plocha pasívu je pomerne malá, pričom miesto na väčší by rozhodne bol. Či napriek tomu bude stačiť objasním v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Pre uchytenie chladiča je v oblasti jadra použitý X-rám so štyrmi skrutkami a pre lepší prítlak v oblasti pamätí, napäťových regulátorov slúži pätica skrutiek so malo pružinou. O pasívne chladenie týchto častí na PCB sa stará hliníkový rám. Na jadre bola nanesená strieborná teplovodivá pasta od neznámeho výrobcu a ďalšie stavebné prvky mali pre lepší odvod tepla, známe teplovodivé podložky jedného druhu.

V strednej časti chladiča je pomocou troch menších skrutiek uchytená dvojica axiálnych ventilátorov bez hocijakého popisu. Ich priemer 75 mm a majú jedenásť čiernych lopatiek. Je dosť možné, že sa jedná o rovnaké modely ako na Gigabyte HD 5870 SOC karte. Otvory v kryte sú ešte o pár milimetrov väčšie ako samotné ventilátory. Ich hlučnosť závisí ako pri iných modelch od otáčok a pri vyšších sa nedá hovoriť o tichom ventilátore. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Ventilátory sú napájané 4Pin konektorom a podporujú PWM reguláciu. Ich otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadra RV870. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátory nasávajú cez otvor v kryte vzduch zo skrinky, ktorý následne fúkajú kolmo na hliníkové lamely, aby sa ochladili. Nakoniec sa dostáva časť teplého vzduchu štrbinami v záslepke von z chladiča grafickej karty. Časť ostáva v skrinke.

Vďaka ďalej vylepšenému 2D režimu, sa jadro grafickej karty podtaktuje až na 157 MHz a zníži napätie na 0,950 V. Vtedy pracujú ventilátory MSI grafickej karty len s okolo 34% otáčkami, čo predstavuje ~1800 otáčok za minútu. Podtaktuje sa aj GDDR5 pamäť, z 1200 MHz na prijateľných 300 MHz. Celkovo je hlučnosť Radeon HD 5870 Lightning v 2D na nízkej úrovni, ako to poznáme napr. od HD 5850 alebo referenčnej HD 5870.

Celkovo nájdeme na PCB až neskutočných pätnásť(!) fáz. Aj táto skutočnosť je výsledkom orientácie karty, vyslovene pre extrémne pretaktovanie. Dve fázy s jednokanálovými induktormi (cievkami s pevným jadrom, tzv. „SSC“, Solid State Choke), dvoma kondenzátormi a štyrmi MOSFTETmi, nachádzajúce sa na hornom okraji PCB, sa starajú o napájanie pamäte GDDR 5. Ďalších dvanásť fáz s jednokanálovými induktormi a dvoma MOSFETmi v každej fáze sa starajú o napájanie GPU. Aby bola zaručená vysoká stabilita napätia aj po zvýšení VDDC, sa nachádza na PCB aj tzv. „proadlizer“ od WRA, čo je v podstate kvalitnejší kondenzátor. Na konci kaskády napájania GPU je ďalších dvanásť „Hi-C CAP“ kondenzátorov, jeden pre každú fázu. Tie majú ponúkať väčší rozsah pracovných teplôt a menšie stratové teplo, teda väčšiu efektivitu. Na druhej strane PCB sa okrem deviatich ďalších kondenzátorov nachádza aj dvanásť kontrolných led diód. Každá signalizuje stav jedenej fázy. Riadené je toto veľmi komplexné a kvalitné napájanie pomocou uP 622SAN radiča, nachádzajúceho sa pod konektormi prídavného napájania. MSI Afterburner dokáže s ním komunikovať a je teda možné softvérovo zvýšiť napätie jadra.

Maximálna spotreba karty nie je známa, ale pre zvýšené napätie v 3D a vyššiu pracovnú frekvenciu asi bude nad hodnotou 190W. MSI odporúča v každom prípade minimálne 600 W neznačkový zdroj pre bezproblémový chod karty. Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je nutné pre chod karty zapojiť až dva 8Pin PCI-Express 2.0 prídavné VGA konektory na karte. Tie sú orientované vertikálnym smerom, mimo kartu. Dodávajú spolu až 300 W a keď k ním pripočítame 75 W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme teoretických 375 W. Je jasné, že takúto veľkú rezervu využijete jedine pri extrémnom zvýšení napätia a frekvencií. Pasívne chladené sú Hi-C kondenzátory a MOSFETy, pretože sa zahrievajú na pomerne vysoké teploty. Ďalším častiam stačí „ofuk“ od ventilátora.

Na PCB sa nachádza spolu 1GiB (8 čipov po 1Gib, usporiadané do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Samsung s označením K4G10325FE-HC04, ktoré majú pracovné napätie 1,5 V; 0,4ns (5Gbps) a 1250 MHz (reálne) Command clock, 2500 MHz (WCK) rating. Efektívne 5000 MHz. Sapphire ich nechávať pracovať presne podľa špecifikácií na frekvencii 1250 MHz, efektívne 5000 MHz. To je o 200 MHz efektívne viac ako na referenčnej karte. Nejaká väčšia rezerva na pretaktovanie preto nie je. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť rovných 160 GB/s. To je viac ako všetky predchádzajúce jednočipové Radeon grafické karty. Spomedzi testovaných nereferenčných Radeon HD 5870 kariet je to však najmenej. Celková dĺžka karty je len 25,8 cm a nejaké problémy s nedostatkom miesta by preto nemali nastať ani v menších skrinkách.

Oproti predchádzajúcej generácii Radeon kariet sa zmenil počet a druh výstupov. HDTV výstup bol nahradený dvojicou modernejších výstupov – HDMI splňujúci 1.3a štandard a DisplayPort. Dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP zostali, sú však umiestnené nad sebou. Lightning má všetky tieto konektory pozlátené, čo je pre niekoho optické vylepšenie. Viditeľné zlepšenie kvality prenosu ale nečakajte. Časť záslepky s otvormi sa kvôli tomu musel zmenšiť. Ak ste pozorne čítali, všimli ste si, že z pätnástich(!) fáz ktoré sú na PCB som zatiaľ popísal funkcie štrnástich (dve pre pamäť a dvanásť pre GPU). Zvyšná fáza napájania s príslušným induktorom sa stará práve o napájanie výstupov karty.

Karta podporuje okrem toho novinku – ATi Eyefinity o ktorej sme už na stránke PC.sk písali. Táto technológia umožňuje zapojenie na jednu kartu až tri monitory, pričom každý môže mať rozlíšenie maximálne 1920x1200. Pri monitoroch s vyšším rozlíšením nie je možné použiť naraz 3. Ďalšie obmedzenie je, že ak sa používajú tri monitory je nutné dva zapojiť do DVI a jeden do DisplayPortu. Ako dôvod udáva AMD skutočnosť, že DVI a HDMI má spoločné generátory taktu. Video procesor UVD 2.0 ostal aj v RV870, a preto je možný prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Novinkou je podpora Proteced Audio Path (PAP), vďaka čomu už nemusia byť audio formáty bežné na Blu-rays prepočítavané zo 48 kHz na 16 kHz pri 16 bitoch, čo znamenalo určité zhoršenie kvality. Samozrejmosťou sú dva CrossFireX konektory, vyvedené na hornej strane PCB. Vďaka tom je možné zapojiť až teoreticky tri Radeon HD 5850 karty do CrossFireX. Ďalšie informácie a kombinácie nájdete vo FAQ o CF na stránke game.amd.com.

 

Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X

Posledná Radeon HD 5870 s 1GiB VRAM, ktorú som dostal na test, a preto som sa na ňu mohol bližšie pozrieť, je od spoločnosti Sapphire a nesie obchodný názov „VAPOR-X HD5870 1GB GDDR5 PCIE OC“. Jedná sa o nereferenčnú grafickú kartu s Vapor-X chladičom a zmenenými pracovnými frekvenciami. Jej celková hmotnosť je ~ 0,7 kg, čo je relatívne málo pre HD 5870.

Sapphire uviedla celkovo dve verzie tejto grafickej karty na trh - v.1 a v.2. V obchodov nájdete už len novšiu, druhú verziu karty. Rozdiely medzi verziami však nie sú zanedbateľné. Informovali o nich aj kolegovia z PCGH.de. Zatiaľ čo prvá verzia má referenčné PCB od AMD, má druhá verzia modré PCB od Sapphire s zmeneným napájaním. Namiesto Volterra radičov sú použité lacnejšie od uPI Semiconductor. Podľa mojich posledných informácií, nie je preto možná softvérová regulácia napätia ani pokročilejšie monitorovanie teplôt PCB. Verzia 2 je o ~1cm kratšia, má však konektory prídavného napätia umiestnené horizontálne, čím neguje túto výhodu. Chladič Vapor-X majú až na jeden detail zhodný. Na novšej verzii sa o chladenie MOSFETov stará samostatný pasív a nie výbežok v základni chladiča. Verzia v obchodov má tiež upravenú reguláciu otáčok, pre tichší chod v záťaži. Posledná zmena oproti prvej verzie je o 5 MHz vyššia pracovná frekvencia jadra. Ja som dostal na test prvú verziu karty, ktorá je podľa môjho názoru lepšia pre každého skúsenejšieho užívateľa.

Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Sapphire. Na vonkajšom obale z bieleho lesklého papiera dominuje pochopiteľne názov grafickej karty, nápis Vapor-X a pochopiteľne značka Sapphire. Neprehliadnuteľné sú aj nálepky Dirt2 a Battlestations Pacific. Na prednej a zadnej strane balenia možno tiež nájsť základné informácie o grafickej karte. Po odbalení sa odhalí šedý kartón z recyklovaného papiera. V jeho vnútri sa nachádza ochranný kartón s grafickou kartou zabalenou v antistatickom vrecúšku s bublinkovou výstužou. Pod ním je menší kartón s príslušenstvom.

Okrem štandardne pribalených adaptérov: DVI-to-D-Sub, 2xnapájania molex-to-6Pin VGA sa v ňom nachádza jedno inštalačné CD od Sapphire s ovládačmi Catalyst,, inštalačný manuál s nálepkou Sapphire a samozrejme CrossFire mostík. Pribalený je aj kupón od AMD na stiahnutie plnej verzie hry Dirt2 zo Steamu, podporujúcej Direct3D 11. Ten možno nájsť v balení väčšiny retail Radeon HD 5000 grafických kariet. Testovaná verzia karty má tiež plnú verziu hry BattleStations Pacific, ktorá chýba v príslušenstve novej verzie. Takéto „full retail“ príslušenstvo by mali mať všetky Radeon HD 5870 Vapor-X grafické karty od Sapphire, keďže „Lite“ verzia príslušenstva neexistuje. Až na druhú hru sa jedná celkovo o štandardné príslušenstvo, ktoré by malo väčšine užívateľom stačiť.

Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X je nereferenčná Radeon HD 5870 karta, ktorá je svojou priemernou cenou (~407 Euro) len mierne drahšia ako referenčné Radeon HD 5870 grafické karty. Spolu so slabšou HD 5850 (recenzia na PC.sk) predstavujú prvé grafické karty od AMD/ATi založené na Direct3D 11 kompatibilnom čipe. Vyšší výkon oproti referenčnej Radeon HD 5870 dosahuje karta vyššími pracovnými frekvenciami. 20 MHz (+2,3%) v prípade jadra a 50 MHz reálne, efektívne 200 MHz (+4%) v prípade GDDR 5 pamäte. Kapacita VRAM sa nezmenila a je naďalej 1GiB veľká. Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X patrí teda do high-end segmentu a má osloviť zákazníkov, ktorí chcú vysoký výkon a kvalitné, tiché chladenie.

GPU-Z 0.4.4 validate

Sapphire využíval pre prvú verziu Radeon HD 5870 Vapor-X referenčné hnedo-čierne PCB od AMD s referenčným napájaním a štandardným rozložením stavebných prvkov. Jadro RV870 pracuje v 3D režime s pracovnou frekvenciou 870 MHz a štandardným napätím 1,162V. 1GiB veľká pamäť od Samsungu pracuje vtedy s reálne 1250 MHz (príkazy) a 2500 MHz (dáta). Efektívne so 5000 MHz. Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre:

O chladenie Radeon HD 5870 Vapor-X sa stará dvojslotový „Vapor-X“ chladič od Sapphire, založený na technológii odparovacej komory (Vapor chamber). Ten predstavuje jeden z najlepších nereferenčných chladičov. Čierny kryt chladiča s červeným pásom v strede z referenčnej Radeon HD 5870 musel byť kvôli ventilátoru nahradený za verziu s väčším počtom otvorom. Chladič zakrýva celú prednú stranu grafickej karty. Zadná strana karty nemá na rozdiel od referenčnej verzie, čierny plech. Len masívna medená základňa, ktorá tvorí základ odparovacej komory chladiča, s troma heatpipe trubicami pre lepšie odvod tepla do lamiel, sa dotýka priamo jadra RV870. Oproti referenčnému chladiču je plocha pasívu pomerne malá a aj počet heatpipes je menší. Dôvodom je už zmienená Vapor Chamber technológia, ktorá sa stará o veľmi dobrý odvod stratového tepla. Celý chladič je uchytený pomocou štyroch skrutiek okolo jadra a ďalších piatich pre lepší prítlak v oblasti pamäte, napäťových regulátorov. O pasívne chladenie týchto častí na PCB – pamätí GDDR5 a napäťových regulátorov sa stará hliníková základová platňa chladiča s výbežkami. Na jadre bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta od neznámeho výrobcu a ďalšie stavebné prvky mali pre lepší odvod tepla, známe teplovodivé podložky dvoch rôznych druhov.

V strede pasívu je pomocou štyroch menších skrutiek uchytený 5,4 W (12 V; 1,2 A) axiálny ventilátor od ADDA s modelovým označením AD0912UB-U7BGL, priemerom 85 mm a siedmimi čiernymi lopatkami. Otvor v kryte pre ventilátor je ešte o pár mm väčší ako samotný ventilátor. Oproti ventilátorom na referenčných HD 5850 alebo 5870 sa jedná o slabší ventilátor. Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X ale má úplne iný návrh chladenia, a preto by ventilátor nemal mať problémy uchladiť grafickú kartu. Jeho hlučnosť závisí, ako u iných modelov, od otáčok a pri vyšších sa nedá hovoriť o tichom ventilátore. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Ventilátor je napájaný 4Pin konektorom a podporuje PWM reguláciu. Jeho otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadra RV870. Princíp chladenia je podobný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva cez otvor v kryte vzduch zo skrinky, ktorý následne kolmo fúka na hliníkové lamely, aby sa ochladili. Časť vzduchu sa dostáva cez otvory v záslepke von z chladiča grafickej karty. Zvyšok ostáva v skrinke.

Vďaka ďalej vylepšenému 2D režimu, sa jadro grafickej karty podtaktuje až na 157 MHz a zníži napätie na 0,950 V. Vtedy pracuje ventilátor Sapphire grafickej karty len s okolo 29% otáčkami, čo predstavuje ~1110 otáčok za minútu. Podtaktuje sa aj GDDR5 pamäť, z 1250 MHz na prijateľných 300 MHz. Celkovo je hlučnosť Sapphire Vapor-X Radeon HD 5870 v 2D na nízkej úrovni.

Prvá verzia karty má referenčné PCB a celé napájanie karty je preto zhodné s referenčnou HD 5870. Celkovo nájdeme na PCB sedemfázové napájanie. Horné dve fázy s jednokanálovými induktormi R23 sa starajú o napájanie GDDR5 pamätí, ako to poznáme z predchodcov. Zvyšné štyri fázy so štvorkanálovým induktorom CPL 2-4 28CH09 A od Coiltronics sa starajú o napájanie jadra. Jasne viditeľné je voľné miesto pre možné rozšírenie na päťkanálový induktor. Silnejšie napájanie mala štandardne len Radeon HD 4890. Radeon HD 5870 má udávanú maximálnu spotrebu 188W, zatiaľ čo HD 5850 má 170 W. Radeon HD 5870 Vapor-X karta nebude mať oveľa väčšiu maximálnu spotrebu, možno dokonca menšiu, vďaka lepšiemu chladeniu a nižším teplotám. Napriek tomu odporúča Sapphire pre bezproblémový chod až 600 W neznačkový zdroj. V 2D majú mať obe spotrebu ~27 W.

Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je potrebné zapojiť dva 6Pin PCI-Express 1.0 prídavné VGA konektory na karte. Jeden je však možné podľa potreby rozšíriť na 8Pin konektor. Tie sú na rozdiel od druhej verzie karty orientované vertikálne, mimo kartu. Pri karte s takouto dĺžkou je to pochopiteľné. Dodávajú spolu 150 W a keď k ním pripočítame 75 W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme 225 W, ale len 188 W potrebuje referenčná Radeon HD 5870 s referenčnými taktami a napätím. Ostáva teda pomerne veľká rezerva po stránke napájania pre vyššie napätie jadra. Pasívne chladené sú len MOSFETy, pretože sa zahrievajú na pomerne vysoké teploty ~100°C. Ďalším častiam stačí „ofuk“ od ventilátora. Riadené sú tieto napájacie obvody pamäte a GPU dvojicou Volterra VT1165MF radičov, ktoré sú nutné pre použitý štvorkanálový Coiltronics induktor. Druhá verzia karty má lacnejšie uPI radiče. Umiestnenie jedného je trochu netradične na druhej strane PCB. Druhý sa nachádza na tradičnejšom mieste pod konektormi prídavného napätia. Vďaka nim môže PowerPlay znížiť v 2D napätie jadra alebo čo je oveľa väčšia výhoda - možnosť softvérovo (napr. cez Afterburner) zvýšiť napätie jadra, alebo inak „VDDC“.

Na PCB Sapphire karty sa nachádza spolu 1GiB (8 čipov po 1Gib, usporiadané do tradičného Lka okolo jadra) GDDR5 pamäte Samsung s označením K4G10325FE-HC04, ktoré majú pracovné napätie 1,5 V; 0,4ns (5Gbps) a 1250 MHz (reálne) Command clock, 2500 MHz (WCK) rating. Efektívne 5000 MHz. Sapphire ich nechávať pracovať presne podľa špecifikácií na frekvencii 1250 MHz, efektívne 5000 MHz. To je o 200 MHz efektívne viac ako na referenčnej karte. Nejaká väčšia rezerva na pretaktovanie preto nie je. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame priepustnosť rovných 160 GB/s. To je viac ako všetky predchádzajúce jednočipové Radeon grafické karty. Celková dĺžka karty je 26,7 cm, nakoľko nevytŕča nič z PCB. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách.

Oproti predchádzajúcej generácii Radeon kariet sa zmenil počet a druh výstupov. HDTV výstup bol nahradený dvojicou modernejších výstupov – HDMI splňujúci 1.3a štandard a DisplayPort. Dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP zostali, sú však umiestnené nad sebou. Časť záslepky s otvormi sa kvôli tomu musel zmenšiť. Ak ste pozorne čítali, všimli ste si, že zo šiestich fáz ktoré sú na PCB som zatiaľ popísal funkcie piatich (dve pre pamäť a tri pre GPU). Zvyšná fáza napájania s príslušným induktorom sa stará práve o napájanie výstupov karty.

Karta podporuje okrem toho novinku – ATi Eyefinity o ktorej sme už na stránke PC.sk písali. Táto technológia umožňuje zapojenie na jednu kartu až tri monitory, pričom každý môže mať rozlíšenie maximálne 1920x1200. Pri monitoroch s vyšším rozlíšením nie je možné použiť naraz 3. Ďalšie obmedzenie je, že ak sa používajú tri monitory je nutné dva zapojiť do DVI a jeden do DisplayPortu. Ako dôvod udáva AMD skutočnosť, že DVI a HDMI má spoločné generátory taktu. Video procesor UVD 2.0 ostal aj v RV870, a preto je možný prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Novinkou je podpora Proteced Audio Path (PAP), vďaka čomu už nemusia byť audio formáty bežné na Blu-rays prepočítavané zo 48 kHz na 16 kHz pri 16 bitoch, čo znamenalo určité zhoršenie kvality. Samozrejmosťou sú dva CrossFireX konektory, vyvedené na hornej strane PCB. Vďaka tom je možné zapojiť až teoreticky tri Radeon HD 5850 karty do CrossFireX. Ďalšie informácie a kombinácie nájdete vo FAQ o CF na stránke game.amd.com.


 

Testovacia zostava

Každú grafickú kartu sme testovali na nasledujúcej zostave s čisto naformatovaným pevným diskom a nanovo nainštalovaným operačným systémom.

Testovacia zostava:

• Procesor: Intel Core i7 920 (4 jadrový "Nehalem" procesor, 45nm, 8MB L3 cache, 6,8 GHz QPI, zapnuté SMT) pretaktovaný na 3800 MHz
• Základná doska: Gigabyte GA-X58-Extreme (čipset Intel X58, podpora Nehalem procesorov, vodou chladená NB)
• RAM: 6GiB DDR3 Patriot, 1140 MHz (10-8-8-22-1T)
• Zvuková karta: Creative X-Fi Titanium
• HDD: 750GB Western Digital Caviar 7500AAKS
• Zdroj: Gigabyte ODIN 800W (+80% certifikát)
• DVD mechanika: Plextor PX-716A
• Operačný systém: Windows Vista Ultimate 64bit, Service Pack 2, so všetkými dostupnými záplatami
• Monitor: Samsung SyncMaster 305T+ (30" LCD, max. rozlíšenie 2560x1600)
• Skrinka: Corsair Obsidian 800D

Za poskytnutie produktov by sme sa chceli poďakovať spoločnostiam:

Gigabyte

Microsoft

Samsung

Bez ich podpory by nebolo možné uskutočniť túto recenziu.

Použité ovládače:

• Catalyst 10.6 WHQL pre:
  • Asus Radeon HD 5850
  • Asus Radeon HD 5870
  • Gigabyte Radeon HD 4870 1GiB
  • Gigabyte Radeon HD 5870 SOC
  • MSI Radeon HD 5870 Lightning
  • Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X

• GeForce 258.96 Beta (WHQL candidate) pre:
  • Gigabyte GeForce GTX 285 2GiB OC
  • Gigabyte GeForce GTX 470

Použité grafické karty:

• Asus Radeon HD 5850, 1 GiB VRAM, RV870, 725/1000 MHz, GPU-Z validate
• Asus Radeon HD 5870, 1 GiB VRAM, RV870, 850/1200 MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte GeForce GTX 285 2GB OC, 2 GiB VRAM, G200B, 660/1505/1200MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte GeForce GTX 470, 1280 MiB VRAM, GF100, 608/1215/837 MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte Radeon HD 4870, 1 GiB VRAM, RV770, 750/900 MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte Radeon HD 5870 SOC, 1GiB VRAM, RV870, 950/1250 MHz, GPU-Z validate
• MSI Radeon HD 5870 Lightning, 1GiB VRAM, RV870, 900/1200 MHz, GPU-Z validate
• Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X, 1GiB VRAM, RV870, 870/1250 MHz, GPU-Z validate

GPU-Z 0.4.4 screenshoty testovaných grafických kariet Asus Radeon HD 5870, Gigabyte Radeon HD 5870 SOC,
MSI Radeon HD 5870 Lightning a Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X.

Použité benchmarky:

Syntetické:

• 3DMark Vantage, Direct3D 10, verzia 1.0.2
• Unigine Heaven Benchmark, Direct3D 11, verzia 2.1

Hry:

• Anno 1404, Direct3D 10, verzia 1.02.26
• Battlefield: Bad Company 2, Direct3D 10, build 553292
• BattleForge, Direct3D 10 a 11, verzia 1.2
• Call of Duty: Modern Warfare 2, Direct3D 9, verzia 1.3
• Colin McRrae: Dirt 2, Direct3D 9 a 11, verzia 1.2
• Crysis Warhead, Direct3D 10, verzia 1.1
• Grand Theft Auto 4, Direct3D 9, verzia 1.0.7
• Just Cause 2, Direct3D 10, verzia 1.1
• Metro 2033, Direct3D 10 a 11, verzia 1.1
• S.T.A.L.K.E.R. Call of Pripyat, Direct3D 10 a 11, verzia 1.6.02

Každý test prebehol vždy štyrikrát a prvý priebeh sme nebrali do úvahy. Takto sme odstránili prepad FPS pri načítaní textúr a ďalšie faktory, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť na výkone. Hodnoty minimálnych FPS v grafoch sú zaokrúhľované na celé čísla a priemerné FPS na dve desatinné miesta. Maximálne FPS neuvádzam v grafoch, nakoľko nie je samotný údaj podstatný, Vo všeobecnosti sme testovali s maximálnymi detailami v rozlíšeniach 1920x1200, 2560x1600 so 4xMSAA/8xMSAA a 16xAF. Pokiaľ nebolo možné zapnúť AF v hre, vynútili sme ho v ovládači. Vyššie rozlíšenie s AA, AF je ideálnejšie, nakoľko sa stáva grafická karta limitujúcim faktorom a v jednotlivých testoch sa tak ukáže jej výkon.

Ďalšie Použité programy:

• CPU-Z
• GPU-Z
• FRAPS
• D3D AF-tester
• 3DCenter Filter Tester

Nastavenia v grafických ovládačoch:

Po dôkladnom premyslení a analýzach kvality obrazu oboch (AF) čipov som sa rozhodol pre nasledujúce nastavenia kvality obrazu v ovládačoch.

nVidia GeForce:

• Filtrovanie textúr - kvalita: Kvalita
• Filtrovanie textúr - negatívne vychýlenie: Ohraničovať
• Filtrovanie textúr - trilineárne optimalizácie: Zap.
• Anizotropné filtrovanie (AF): Ovládané aplikáciou/16x
• Vynútiť mapy MIP - Žiadne
• Vyhladzovanie - nastavenie: Ovládané aplikáciou
• Vyhladzovanie - korekcia gama: Zap.
• Vyhladzovanie - priehľadnosť: Vyp.
• Vertikálna synchronizácia: Použiť nastavenie aplikácie 3D
• Priepustnosť prostredia (Ambient Occlusion): Vypnutá
• Režim správy napájania: Preferovať maximálny výkon

AMD/ATi Catalyst:

• Catalyst AI: Standard
• Mipmap Detail Level: High Quality
• V-sync: Always off
• Antialiasing (AA): Use application settings
• Anisotropic filtering (AF): Use application settings/16x
• Adaptive Antialiasing: Off

Výsledná kvalita obrazu je teda podobná, dosiahnuť úplne identickú je ale momentálne nemožné. Bližšie som sa venovali kvalite anizotropného filtra v recenzii performance kariet: Radeon HD 5850 a GeForce GTX 470. Ďalej som sa jej venoval v článku: R600 pod drobnohľadom (časti: Porovnanie AA, AF, AI), kde je kvalita obrazu čipu R600 porovnaná s G80. Ako vidieť z nastavení, GeForce grafické karty poskytujú väčšie možnosti nastavenia kvality obrazu (AF) v ovládačoch a majú s maximálnym možným nastavením, kvalitnejší a takmer dokonalý anizotropný filter.


 

3DMark Vantage

ilustračný obrázok

Najnovší prírastok do rodiny 3DMarkov od fínskeho výrobcu softvéru Futuremark s názvom „Vantage“ je pokračovateľom 3DMark 2006, ktorý po vizuálnej stránke už nezodpovedal dobe a s novšími grafickými kartami bol čoraz viac limitovaný procesorom. Vývojári sa preto rozhodli pri novinke vsadiť na Direct3D 10 API, v ktorom je od základu naprogramovaný. Jeho technická stránka je celkovo na veľmi vysokej úrovni a druhý GPU test „New Calico“ ponúka aj po vizuálnej stránke veľa. Sú použité fyzikálne korektné simulácie pohybu látok, Parallax Occlusion Mapping, FP-16 HDR rendering, Depth of Field, Raytracing a ešte mnohé iné render techniky či efekty. Nie je prekvapením, že aj najnovšie grafické karty nedokážu zobrazovať veľa obrázkov za sekundu na obrazovkách. Viac informácií si môžete prečítať v recenzii: 3DMark Vantage. Grafické karty sme testovali v extreme presete, čo znamená rozlíšenie 1920x1200 so zapnutým 4xMSAA, 16xAF a detaily nastavené na extreme. Aby sa neskreslil celkový výsledok, mali GeForce karty vypnuté urýchľovanie PhysX cez GPU.

Feature 3DMark Vantage testy:	Gigabyte Radeon HD 4870 1GiB	Asus Radeon HD 5850	Gigabyte GeForce GTX 285 2GiB OC	Gigabyte GeForce GTX 470
CPU Test 1	3213,43 Plans/s	3185,00 Plans/s	3171,41 Plans/s	3149,44 Plans/s
CPU Test 2	29,47 Steps/s	29,01 Steps/s	29,23 Steps/s	28,70 Steps/s
Texture Fill	784,32 GTexels/s	1453,22 GTexels/s	741,19 GTexels/s	946,49 GTexels/s
Color Fill	5,54 GPixels/s	6,46 GPixels/s	7,00 GPixels/s	6,10 GPixels/s
Parallax Occlusion Mapping	24,15 FPS	46,78 FPS	39,98 FPS	38,08 FPS
GPU Cloth	22,74 FPS	29,19 FPS	31,78 FPS	50,90 FPS
GPU Particles	40,40 FPS	51,91 FPS	38,51 FPS	87,37 FPS
Perlin Noise	53,62 FPS	122,22 FPS	46,23 FPS	74,64 FPS

Feature 3DMark Vantage testy:	Asus Radeon HD 5870	Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X	MSI Radeon HD 5870 Lightning	Gigabyte Radeon HD 5870 SOC
CPU Test 1	3164,14 Plans/s	3199,00 Plans/s	3211,64 Plans/s	3216,90 Plans/s
CPU Test 2	29,48 Steps/s	29,55 Steps/s	28,80 Steps/s	29,49 Steps/s
Texture Fill	1887,69 GTexels/s	1931,66 GTexels/s	1998,42 GTexels/s	2108,70 GTexels/s
Color Fill	7,68 GPixels/s	8,00 GPixels/s	8,15 GPixels/s	8,52 GPixels/s
Parallax Occlusion Mapping	60,52 FPS	61,96 FPS	63,81 FPS	67,19 FPS
GPU Cloth	33,92 FPS	34,73 FPS	35,08 FPS	36,78 FPS
GPU Particles	59,34 FPS	60,49 FPS	60,45 FPS	62,50 FPS
Perlin Noise	158,34 FPS	161,90 FPS	167,37 FPS	176,53 FPS

 

Unigine Heaven benchmark

Heaven benchmark založený na Unigine engine od rovnomennej spoločnosti Unigine Corp. predstavuje prvý benchmark s podporou Direct3D 11. Momentálne je benchmark k dispozícii vo verzii 2.1 a v budúcnosti sa má tiež objaviť hra založená na tomto engine.

Po technickej stránke prekonáva dokonca 3DMark Vantage a podporuje veľké množstvo najmodernejších technológií a efektov. Podľa autorov má využívať Direct3D 11 a jeho novinky na maximum. Je preto pochopiteľné, že na rozdiel od všetkých zatiaľ vydaných hier s touto podporou, sa výrazne využíva hardvérová teselácia pre vylepšenie takmer celej geometrie. Kamenné dlažby, steny, chodníky, škridlice, laná a ďalšie objekty sú vymodelované z vysokého počtu polygonov. Miestami je implementácia až prehnaná, čo dokazuje aj priemerný počet trojuholníkov (triangles) v scénach s vysokou úrovňou teselácie. Ten je veľmi vysoký, až vyše 1600 miliónov.

K dispozícii sú tri nastavenia teselácie. Najnižšie je „moderate“, určené pre slabšie grafické karty. Stredné - „normal“ predstavuje najlepší kompromis medzi prepadom výkonu a kvalitou. Hry s takouto úrovňou teselácie sa môžu objaviť v horizonte niekoľkých mesiacov. Momentálne najvyššie nastavenie teselácie je „extreme“. Podľa vývojárov môžeme vidieť hry s takouto úrovňou teselácie až o 1-2 roky. Len kvalitná geometria ale nestačí. Preto nezaostávajú ani osvetlenie a tiene, ktoré sú spolu s odrazmi dynamické. Hmla, dym a osvetlenie sú pre vyššiu reálnosť tiež volumetrické. Využíva sa 64bit HDR rendering a pokročilé screen-space ambient occlusion (SSAO). Dynamicky sa meniaca obloha s rozptylom sveta má oblaky generované fyzikálne korektným algoritmom. Takisto všetky vlajky, respektíve látky sa správajú fyzikálne korektne. Pre dotvorenie pocitu reality sa vyžívajú okrem iného tzv. jemné tiene (soft shadows), lens flare, ktorý vytvára kruhy a iné „artefakty“ po svetelných lúčoch, estetický typ bluru, známy najmä medzi fotografmi - bokeh filter, advanced depth of field (pokročilá hĺková neostrosť) využívajúca DirectCompute poslednej generácie a mnohé ďalšie. Celý zoznam features multiplatformového unigine enginu s podporou Direct3D 9 - 11 a OpenGL 4.0 3D API je na stránke unigine.com.

Výkon grafických kariet som testoval pomocou vstavaného benchmarku s maximálnymi detailmi, 4xMSAA (vyhladzovaním hrán), 16xAF (anizotropným filtrom) v rozlíšení 1920x1200, 2560x1600 a teseláciou na normal, extreme.

 

Anno 1404

Anno 1404 známe v Severnej Amerike pod názvom Dawn of Discovery je realtime stratégia vyvíjaná Blue Byte a Related Designs. Je to momentálne posledná hra z Anno série, pričom má rozšírenie Anno 1404: Venice. Po grafickej stránke aj hernej stránke sa jedná o vynikajúcu stratégiu s množstvo malých detailov. Postavené je to všetko na R3D engine 2, ktorý podporuje Direct3D 9 a 10, čo v prípade stratégií ešte stále nie je bežné. Ak sklopíte kameru z tradičného „90° pohľadu“ na 45°, môžete v Direct3D 10 režime vidieť hĺbkovú neostrosť (depth of field) a detailné modely. Aj v Direct3D 9 však vyzerá hra vynikajúco. Perallax mapping na mnohých textúrach, komplexné osvetlenie s jemnými tieňmi (soft shadows), dynamické odrazy a kvalitná simulácia povrchu hlady mora nechávajú doslova ožiť stredovek na obrazovke. V nižších rozlíšeniach je Anno limitované procesorom. Preto testujeme s maximálnymi detailmi v rozlíšení 1920x1200, 2560x1600 so 4xMSAA, 8xMSAA zapnutým v hre a 16xAF vynúteným v ovládači, nakoľko je hrou podporované maximálne 8xAF. Ako testovaciu scénu využívam vlastný save-game z „Cathedral city“, kde sa stavia katedrála a pohybuje množstvo obyvateľov. Po dobu 20s zaznamenáva FRAPS príslušné FPS. Vyhladzovanie alpha textúr (TAA) je spolu s Vsync vypnuté.

 

Battlefield: Bad Company 2

Druhé pokračovanie first-person shooteru Battlefield Bad Company od EA Digital Illusions CE, známejšie pod stratkou DICE, je zatiaľ posledná vydaná hra z Battlefield série. Postavená je na vlastnom engine – Frostbite 1.5 s podporou API Direct3D 9 až 11. Jedná sa o multiplatformový deffered renderer s dynamickými osvetleniami a podporou horizon-based ambient occlusion (HBAO) na PC verzii, pôvodne vyvinuté nVidiou. Dynamicky sa meniaca obloha, hĺbková neostrosť (depht of field) a vysoký počet jemných častíc (soft particles) patria tiež medzi highlights enginu. Posledné menované sa využívajú najmä pri deštrukčnom modely s názvom „Destruction 2.0“. Jedná sa o fyzikálny systém na báze Havok middleware, výrazne ovplyvňujúci túto hru. Všetky výpočty sa uskutočňujú na CPU a zničiť môžete takmer všetko – stromy, steny, ploty, domy... ako aj sa skryť v diere vytvorenej vybuchnutým granátom. Hra, no najmä multiplayer, tak dostali nový rozmer. Kvôli deffered renderingu je možné zapnúť MSAA až od Direct3D 10 a najväčšie vylepšenie pri použití Direct3D 11, ktoré stojí výkon, sú výrazne lepšie tiene. To je dosiahnuté vďaka jemnejšiemu filtrovaniu shadowsmaps. Ďalšie podporované technológie, ktoré stoja za zmienku, sú AMD Eyfinity a taktiež 3D zobrazenie od nVidie - 3D Vision.

Ako test výkonu grafických kariet používam single-player misiu „Crack the Sky“, ktorá patrí vďaka množstvu výbuchov, dymu, častíc a nepriateľov medzi najnáročnejšie v hre. Vaša postava letí vo vrtuľníku a s guľometom dáva „pozor“ na nepriateľov, pričom 60s akcie je zaznamenávané pomocou FRAPS. Všetky detaily sú pre testy nastavené na maximum, 4xMSAA, 16xAF je zapnuté v hre a využíva sa Direct3D 10 v rozlíšeniach 1920x1200, 2560x1600.

 

BattleForge

Multiplayer orientovaná realtime stratégia s unikátnym kartovým systémom od EA Phenomic je založená na vlastnom engine s podporou Direct3D 9 až 11. Už určitý čas nie je nutné platiť za samotnú hru. Pokiaľ teda chcete hrať túto hru, stačí stiahnuť voľne dostupného klienta, ktorý stiahne následne celú hru s príslušnými záplatami. BattleForge bola prvá hra s podporou Direct3D 11 a mala ju dokonca deň pred vydaním AMD/ATi Radeon HD 5000 kariet. Pridal ju patch, keďže pri vydaní boli podporované len Direct3D 10 a 10.1. Vďaka tomu však môže engine využívať teseláciu pre vylepšenie kvality jednotlivých bojovníkov, no predovšetkým vďaka compute shaderom rýchlejšie uskutočniť výpočty ako s Direct3D 10. Okrem toho sa využívajú s maximálnymi detailmi komplexné dynamické osvetlenia, screen-space ambient occlusion (SSAO), bloom a kvalitné textúry. Jedná sa teda o jednu z graficky najnáročnejších stratégií, ktoré sú momentálne na trhu.

Výkon grafických kariet testujem pomocou integrovaného benchmarku, ktorý sa spustí pri použití nasledujúcich parametrov -benchmark –benchmarkruns=‘3‘, v rozlíšeniach 1920x1200 a 2560x1600. Všetky detaily sú nastavené na maximum, spolu so 4xMSAA/8xMSAA. 16xAF je vynútené cez ovládače. O použití Direct3D 10 alebo 11 rozhoduje hra podľa toho čo podporuje grafická karta. Najnovšie Direct3D 11 karty sú preto mierne vo výhode. Teselácia je však v oboch prípadoch vypnutá.

 

Call of Duty: Modern Warfare 2

Druhý diel Modern Warfare, odohrávajúci sa v blízkej budúcnosti, predstavuje celkovo už šieste pokračovanie Call of Duty série a znovu nevidieť oproti predchodcom veľké zmeny po technickej ani hernej stránke. Infinity Ward stavilo najmä na veľkolepé inscenácie dejov a neustálu akciu. Renderer vlastnej výroby „IW 4.0" prešiel oproti predchodcom miernymi zmenami a využíva naďalej len Direct3D 9. Medzi vylepšenia patrí efektívnejší streaming textúr, vylepšená fyzika s väčšími možnosťami ničenia objektov a zobrazovanie častíc. Za dobou zaostávajú výrazne textúry, ktoré sú miestami zakryté použitým parallax-occlusion mappingom. Aj s lepšími textúrami by však bol celkový dojem z hry vydanej koncom roku 2009 „ošúchaný“. Spoločným dôvodom pre nedostatky je fakt, že PC verzia predstavuje len lacný port konzolovej verzie. Napriek tomu sa, podľa vydavateľa Activision, predala hra vyše 20 miliónov krát.

Pre porovnanie výkonu grafických kariet využívam misiu „The Gulag“, kde v koži seržanta Garyho „Roach“ Sandersona letíte vo vrtulníku okolo hradu. FPS sú merané pomocou FRAPS po dobu 70s od vytiahnutia zbrane. Kvôli množstvu dymu/častíc, viacerým výbuchom, veľkému dohľadu sa jedná o jednu z najnáročnejších scén v hre.

 

Colin McRae: Dirt2

Colin McRae Dirt 2 je pokračovanie Dirt a zatiaľ posledná „pretekárska“ hra od Codemasters. Využíva renderer vlastnej výroby, EGO engine. Jedná sa o viacplatformovú hru s podporou Direct3D 9 až 11. Takisto ponúka všetky aktuálne rendertechniky a efekty, ktoré sa však používajú prevažne s poslednou verziou Direct3D API. Pre detailnejšie publikum, vlajky/látky a reálnejšiu vodu s väčším množstvom vĺn sa využíva hardvérová teselácia. Osvetlenie a tiene vyzerajú veľmi reálne vďaka high definition ambient occlusion (HDAO) vypočítavané cez Direct Compute, HDR osvetleniu s FP-16 presnosťou a určitými post-processing efektmi, ako jemné tiene (soft shadows). Pre vytvorenie správnej atmosféry a pocitu rýchlosti má engine aj ďalšie efekty - neostrosť v pohybe (motion blur), hĺbková neostrosť (Depth of Field) využívajúca shader model 5.0 a iné.

Pre testy grafických kariet využívam vstavanú benchmark funkciu, pričom parametre ako trať, počet vozidiel, ich typ a pod. sa nastavia vo vlastnom .xml súbore. Záujemcovia si môžu stiahnuť PC.sk benchmark.xml súbor z tohto odkazu. FPS z najnáročnejšej trate v hre – „Malaysia“ sú po štarte zaznamenávané počas 75s. Karty s podporou Direct3D 11 sú testované s maximálnymi detailmi, zapnutou teseláciou, HDAO v rozlíšeniach 1920x1200, 2560x1600 so 4xMSAA/8xMSAA (vyhladzovaním hrán) zapnutým v hre a 16xAF (anizotropným filtrom) vynúteným cez ovládače. Pre porovnanie so staršími kartami uskutočňujem testy aj v Direct3D 9 s príslušnými maximálnymi možnými detailmi, vypnutým HDAO, post-processing efektmi na „medium“ a taktiež 4xMSAA/8xMSAA, 16xAF.

 

Crysis Warhead

Z „Add-on“ Crysis Warhead sa kvôli jeho dĺžke stal nakoniec „standalone“, ktorý vyšiel na trh desať mesiacov po Crysis. Tento krát dostane hráč kontrolu nad špeciálnym vojakom s menom Psycho, ktorý je kolega Nomad-a. Dej sa odohráva paralelne k deju v Crysis a Crytek sľúbil už v popredí viac „action“ a výbuchov. Hlavným cieľom vývojárov bolo odstránenie nedostatkov pôvodného Crysis. Okrem prepracovania A.I. mimozemšťanov sa venovali dlho aj optimalizáciám výkonu, aby sa dal Warhead plynulo hrať aj na 500 Euro drahom PC s GeForce 9800 GT. Boli pridané aj nové zbrane, vozidlá a prvky z multiplayera prvej hry. Po grafickej stránke boli vylepšené textúry, výbuchy a tváre postáv. Naďalej sa však využíva prepracovaný engine z Crysis a všetkými jeho technológiami, vrátane Direct3D 10.

Pre porovnanie výkonu grafických kariet sme odmerali FPS v začiatočných 30s graficky náročného levelu „From Hell´s Heart“ s maximálnymi detailami (Enthusiast), Direct3D 10, 1xMSAA/4xMSAA a 16xAF vynúteným cez ovládače.

 

Grand Theft Auto 4

GTA 4 je už ôsmy diel veľmi známej Grand Theft Auto série. Predstavuje nelineárnu „action-adventure“ hru, vyvíjanú Rockstar North a vydanú Rockstarom. Dej sa odohráva, ako inak, vo fiktívnom meste „Liberty City“, ktoré bolo teraz vytvorené oveľa vernejšie k svojmu vzoru New York City, ako predchodcovia. Hráte za Nika Bellica, vojnového veterána, pochádzajúci z bližšie nešpecifikovaného východoeurópskeho štátu. Prišiel do Ameriky, aby žil americký sen, avšak zakrátko sa zapletie s podsvetím, gangmi a dostane sa do nekončiacej slučky násilia, korupcie. GTA 4 je ako predchodcovia založené na „strieľaní a jazdení“ v maximálne otvorenom svete mesta. Na zobrazenie tohto sveta sa využíva vlastný DirectX9 engine RAGE (Rockstar Advanced Game Engine) v kombinácii s Euphoria animačným enginom od Natural Motion. Na rozdiel od Ragdoll simuluje Euphoria realtime svaly a nervy, aby vytvoril realistické správanie/pohyby v hre. Tie už nemusia byť preto nahrané alebo vypočítané dopredu. Nevýhodou je väčšia záťaž na CPU. Využíva sa aj middleware od Image Metrics pre zložité výrazy tváre a pohyb pier. Lístie je reprodukované pomocou SpeedTree. Ani v ďalších parametroch nezaostáva engine – kvalitné textúry, simulácie výbuchov a dymu sú na najvyššej úrovni. Oproti minulým dielom bola vylepšená tiež fyzika a svetelné efekty. Aj odrazy od asfaltu alebo skla sú spolu s hladinou vody oveľa reálnejšie.

Na porovnanie výkonu grafických kariet v GTA 4 som použil FRAPS. Zaznamenali sa FPS počas 20s behu po chodníku v západe slnka. Spolu so všetkými detailmi nastavenými na maximum, okrem viditeľnosti (30%), sme dosiahli vysokú záťaž na GPU. 16xAF bolo zapnuté v hre a pomocou príkazu - availablevidmem v Commandline.txt sme tiež umelo zväčšili grafickým kartám VRAM. Vďaka tomu zobrazujú všetky testované karty všetky detaily a je zachovaná porovnateľnosť výsledkov.

 

Just Cause 2

Druhé pokračovanie Just Cause vyvinuté Avalanche Studios a Eidos Interactive predstavuje multiplatformovú hru, ktorá bola pomerne výrazne podcenená. PC verzia je čisto Direct3D 10 hra založená na vlastnom engine – Avalanche Engine 2.0. Ten ponúka hráčovi rozsiahlu plochu na pohyb a kvalitnú grafiku s space-screen ambient occlusion (SSAO), jemnými tieňmi, bloomom, neostrosťou v pohybe (motion blur). Atmosféru dotvárajú miestami vydarené textúry a fyzikálny middleware Havok, urýchľovaný procesorom. Umelá inteligencia využíva ako v Metro 2033 PathEngine pre svoj pohyb. Už len vďaka podpore vysokých rozlíšení, aniotropného filtra a multisampling anti-aliasingu vyzerá PC verzia oproti konzolovej verzii o dosť lepšie. V spolupráci s nVidiou však implementovali vývojári do hry aj dve GeForce exkluzívne features, bežiace cez CUDA. Prvé vylepšenie je možnosť zapnúť bokeh filter, ktorý ale nie je taký výrazný, pretože len mierne upravuje úroveň bluru. Toho je beztak v hre dostatok. Oveľa výraznejšie je druhé vylepšenie – oveľa krajšie zobrazenie hladiny vody s reálnymi vlnami a krajším osvetlením. Implementované bolo pravdepodobne DirectCompute technologické demo od nVidie. Zapnutie tohto efektu však stojí výrazne výkon a nie je žiaľ podporované na Radeon grafických kartách.

Kvôli porovnateľnosti testov výkonu grafických kariet sú preto tieto dve GeForce exkluzívne features vypnuté. Výkon grafických kariet testujem pomocou vlastného save-game na začiatku misii „Chaos v kasíne“ v rozlíšeniach 1920x1200 a 2560x1600. 25s behu po sochu s množstvom objektov, slnečným západom, strieľajúcimi nepriateľmi zaznamenáva FRAPS. Všetky detaily sú nastavené na maximum, 4xMSAA/8xMSAA so 16xAF sú zapnuté v hre.

 

Metro 2033

Tento first-person shooter od 4A Games je založený na rovnomennom románe Metro 2033 od ruského autora Dmitryho Glukhovského. Poháňa ho engine vlastnej výroby – 4A Engine, ktorý podporuje Direct3D 9 – 11 a predstavuje po technickej stránke momentálne najpokročilejší „herný motor“. Vystriedal tak na pomyslenom tróne Cryengine 2. S maximálnymi detailmi vyzerá hra jednoducho neskutočne dobre. Pri pohľade na technické pozadie to nie je až tak prekvapivé, aj keď čisto moderné technológie a efekty samozrejme nestačia.

Dynamické osvetlenie využívajúce deffered lightning pre možnosť veľkého počtu zdrojov pôsobí veľmi reálne vďaka HDR renderingu spolu s tone-mappingom a volumetrickými svetelnými lúčmi. Použité sú aj tzv. god rays (božie lúce). Pre celoplošné tienenie prostredia sa používa screen-space ambient occlusion (SSAO), pričom takmer všetky tiene sú jemné (soft shadows) a pri dopade na rôzne plochy sa majú fyzikálne korektne prispôsobiť. Dynamické deferred odrazy, najmä na vode, sú rovnako pozoruhodné ako aj implementácia sub-surface scatteringu pre shadery pokožky jednotlivých postáv. Pomerne často sa v scénach objavuje hĺbková neostrosť (depth of field), využívajúca kvôli vyššej kvalite DirectCompute 5.0, celoplošné a objektové motion blur. Pre farebný posun noci do modrej farby sa stará efekt zvaný blue shift. Túto atmosféru dotvárajú color grading, efekt zrnitosti a šumu. Povrchy potiahnuté väčšinou veľmi kvalitnými textúrami s vysokým rozlíšením sú vylepšené displacement, bump a parallax occlusion mappingom. Ďalej môžu byť povrchy a geometria zjemnená použitím hardvérovej teselácie.

Ako fyzikálna middleware sa používa PhysX, ktoré ale bolo vybrané ešte v časoch, keď nieslo názov Novodex. Podporované sú teda aj Ageia karty pre urýchľovanie fyzikálnych efektov. Implementácia má využívať do určitej miery aj viacjadrové procesory a dovoľuje tak ničenie prostredia – ploty, steny. K tomu všetkému sú implementované ragdoll, cloth a fluid fyzikálne simulácie (nejedná sa o APEX). Posledné zmienené zahŕňa okrem kvapalín aj simulácie dymu, výbuchy, padajúcu omietku zo stien ak sa na ňu strieľa. 4A Games sa vyjadrila, že hráči bez hardvérovej podpory PhysX neprídu o podstatné detaily, len je s ňou množstvo efektov vyššie. Pokračovať by sa dalo s Analytical Anti-Aliasingom (AAA), ktorým označujú autori druh MLAA, vyhladzujúci určité hrany pomocou bluru a predstavuje najnižšiu úroveň vyhladzovania hrán v hre. Alebo nemenej komplexnou umelou inteligenciou, zvukom, využívajúci Wave tracing, či detailmi, ktoré miestami vyrážajú dych – hodinky na ruke hlavnej postavy ukazujú aktuálny čas atď. Kvôli takejto technickej komplexnosti, TWIMTBP, podpore PhysX, 3D Vision ako aj odporúčaným hardvérovým požiadavkám sa Metro 2033 považuje za ukážkovú hru pre nové Fermi grafické karty. Fakt je ale, že sa momentálne jedná o technicky najvyspelejšiu hru na trhu.

Na testovanie výkonu grafických kariet využívam začiatok levelu „Cursed“ (prekliata stanica). Začiatočných 20s po vpáde mutantov je zaznamenávaných pomocou FRAPS s detailmi nastavenými na maximum, Direct3D 11, teseláciou, advanced DOF, 4xMSAA, 16xAF zapnutom v hre a rozlíšením 1920x1200, 2560x1600. Pre porovnanie so staršími kartami testujem aj s Direct3D 10, pričom ďalšie nastavenia sa nemenia. Rozšírené PhysX efekty sú pre porovnateľnosť výsledkov vypnuté.

 

S.T.A.L.K.E.R. Call of Pripyat

S.T.A.L.K.E.R. Call of Pripyat je first-person shooter od GSC Game World a zatiaľ posledné pokračovanie S.T.A.L.K.E.R. série, pričom dej sa odohráva časovo po konci Shadow of Chernobyl. Celá séria je založená na X-Ray engine, ktorý je v Call of Pripyat už vo verzii 1.6 a podporuje Direct3D 9 až 11. Po technickej stránke je najväčšia novinka tejto verzie práve podpora Direct3D 11. Tá umožňuje lepšiu grafiku a s rovnakým nastavením detailov, podľa scény, voči Direct3D 10 až ~20-30% vyšší výkon aj vďaka ComputeShaderom, ktoré sa môžu využívať z časti pre výpočet post-processing efektov. Grafických vylepšení vďaka Direct3D 11 nie je veľa – podpora teselácie, ktorou sa dajú zvýšiť detaily jednotlivých postáv a tzv. contact hardened shadows. Tie predstavujú vylepšenú verziu soft shadows a sú viac reálnejšie.

Aj bez Direct3D 11 sa však využíva množstvo najmodernejších technológií a efektov. Engine ponúka rôzne screen-space ambient occlusion módy (SSAO), medzi inými high-definition AO (HDAO) a horizon-based AO (HBAO) pre reálne tieňovanie v jednotlivých scénach. Dynamické deffered osvetlenia s adaptívnym tone-mappingom a ďalšími efektmi ako god-rays (prechod lúčov cez oblaky), bloom, hĺbková neostrosť (depth of field) poznáme už z predchodcov. Spolu plynulým prechodom dňa na noc, meniacim sa počasím (blesky, dážď) – príslušnými mokrými plochami (wet surfaces), vyzerá hra neskutočne reálne. Okrem toho má Call of Pripyat veľmi kvalitné textúry, vylepšené ďalšími technikami ako steep parallax, parallax occlusion a bump mapping pre plastickejší a reálnejší výzor.

Pre testy výkonu grafických kariet využívam vlastný save-game z mesta Pripyat. 30s pochod v ďaždi, s bleskami, množstvom tieňov a ďalších efektov je zaznamenávaný pomocou FRAPS v rozlíšení 1920x1200, 2560x1600 . Všetky detaily sú nastavené na maximum, 4xMSAA, 16xAF je spolu s Direct3D 11 renderingom a teseláciou zapnuté v hre. Pre porovnanie so staršími grafickými kartami testujem aj v Direct3D 10 a samozrejme vypnutou teseláciou. Ďalšie nastavenia sa nemenia.

 

Hlučnosť, teploty, spotreba

 

Hlučnosť:

Moderné grafické karty by nemali byť len výkonné, ale aj ich referenčný chladič by nemal pri práci v 2D a 3D vydávať vysoký hluk. Často je hlučnosť chladiča dôvod pre zákazníka sa rozhodnúť práve pre určitú kartu. Hlučnosť chladičov grafických kariet som pre najlepšiu predstavu o hlučnosti merali v troch rôznych kategóriách – 2D, 3D v hre Racedriver:GRiD a 3D v aplikácii FurMark, ktorá bežala 15 minút a spôsobí maximálne zahriatie jadra. Keďže si testované karty regulujú otáčky ventilátora v závislosti od teploty GPUs, predstavuje tento nameraný údaj maximálnu hlučnosť grafickej karty. Hodnota 2D predstavuje hlučnosť chladiča grafickej karty po 5 min. od zapnutia operačného systému Windows Vista 64bit Ultimate s Aero plochou. Pod meraním 3D GRiD chápem hlučnosť chladiča v hre Racedriver:GRiD na testovacom úseku v rozlíšení 1920x1200 so 4xMSAA a 16xAF. Tento údaj reprezentuje bežnú hlučnosť karty pri hraní hier. Hlučnosť sme vo všetkých troch prípadoch merali pomocou hlukomeru Voltcraft SL-100, ktorý bol umiestnený v rovnakej výške, 1m od meraného zdroja hluku - grafickej karty. Merania som uskutočnil s otvorenou bočnicou skrinky Corsair Obsidian 800D a vypnutými ventilátormi. Jediným prídavným zdrojom hluku bol pevný disk a 800W zdroj ODIN od Gigabyte so 140mm ventilátorom. Ten bol kvôli presnejším výsledkom zregulovaný na minimálne otáčky.

 

Charakteristické úrovne hluku:	dBA:
štart lietadla (60m)	120
stavba	110
krik (2m)	100
nákladné vozidlo (15m)	90
mestský chodník	80
interiér auta	70
normálny rozhovor (1m)	60
kancelária	50
obývačka	40
spálňa cez noc	30
nahrávacie štúdio	20
šuchot lístia	10

MSI HD 5870 Lightning bola na úkor trochu vyšších teplôt najtichšia v 2D. Ďalšie dve testované HD 5870 grafické karty - Sapphire HD 5870 Vapor-X a referenčná Asus HD 5870 mali len trochu vyššiu hlučnosť. Celkovo však možno hovoriť o tichom chode, pričom ich nepočuť mimo skrinky. Pre rozdielne ventilátory majú však rozdielne charakteristický "hluk". Počuteľne najhlučnejšia bola v 2D Gigabyte HD 5870 SOC. Jej ventilátory by kľudne mohli pracovať s nižšími otáčkami, nakoľko má minimálne 5°C teplotnú rezervu. Ideálnejšie by bolo samozrejme nižšie napätie jadra a z toho vyplývajúce menšie stratové teplo, ktoré musia ventilátory odniesť. Namerané hodnoty hlučnosti v hre - RaceDriver GRiD sa mierne odlišujú. Gigabyte HD 5870 SOC je hlučnosťou na úrovni ostatných Radeon HD 5870 s výnimkou MSI Lightning. Je chladič nedokáže uchladiť kartu a už za 5minút hrania musia kvôli vysokej teplote pracovat oba ventilátory s maximálnymi otáčkami. Z testovaných kariet je málo prekvapivo, Sapphire HD 5870 Vapor-X najtichšia. Rozdiel v hlučnosti ale nie je počuteľný. Táto karta by mohla byť ale ešte tichšia, nakoľko dosahuje relatívne nízke teploty. Úroveň hlučnosti kariet sa dá nazvať ako počuteľná, pričom ventilátor(y) na Vapor-X a SOC karte sú najmenej výrazné. Vo FurMarku, ktorý predstavuje dosiahnuteľné maximum hlučnosti, sú Asus HD 5870 a Sapphire HD 5870 Vapor-X hlučné a jasne počuteľné. MSI HD 5870 Lightning neprejde FurMark testom, nakoľko ju Twin Frozr 2 chladič nedokáže uchladiť. Keďže pracovali ventilátory už po 5 minútach v GRiDe s maximálnymi otáčkami, je úroveň hlučnosti rovnaká. Gigabyte HD 5870 SOC taktiež neprejde FurMarkom kvôli stabilite jadra. Nakoľko sa jadro nedokáže za krátku dobu výraznejšie zahriať ako napr. v GRiDe, nezodpovedá tento údaj hlučnosti, ktorú by karta dosiahla ak by nebola poškodená. Viac som problémom týchto dvoch kariet venoval v ďalšej časti - teploty. Potešujúce je, že žiadna z testovaných kariet nemala výraznejší problém s pískaním cievok. Mierne pískanie bolo možné počuť len pri otvorenej skrinke na kartách s referenčným PCB. 

Teploty:

Hlučný chladič by grafická karta nemala mať. Podobne je to ale s teplotou – tá by nemala vystúpiť so štandardným chladičom príliš vysoko. Vyššou teplotou sa skracuje životnosť všetkých súčiastok a takisto má negatívny dopad na ďalšie zvyšovanie frekvencií - pretaktovanie. Teplotám jednotlivých častí grafických kariet som sa preto venoval komplexne. POZOR: Merania nie sú porovnateľné s tými v predchádzajúcich recenziách, nakoľko sú teraz komponenty nainštalované v skrinke Obsidian 800D a merania prebehli s uzatvorenou bočnicou. Len na odčítanie hodnôt sa musela otvoriť.V tabuľke vidieť až dvanásť rôznych údajov. 2D merania sa uskutočnili 5 minút po nabootovaní systému do Windows Vista 64bit Ultimate so zapnutou Aero plochou. Hodnota jadro 2D bola vyčítaný pomocou aplikácií Afterburner a GPU-Z. Ďalšie merania - pamäť, jadro vzadu a napäťové regulátory som uskutočnili pomocou laserového teplomera Voltcraft IR-280 na zadnej strane PCB príslušnej grafickej karty.

Obdobným spôsobom som uskutočnil 3D merania. Po 15 minútach zaťažujúceho testu v aplikácii FurMark s nastavením - Stability Test, Xtreme burning mode a rozlíšením 1920x1200 s 1xMSAA, 16xAF som zmeral teploty meracím prístrojom a softvérom. Tieto hodnoty predstavujú maximálne možné teploty grafickej karty. Posledné 3D merania prebehli v hre RaceDriver: GRiD s rozlíšením 1920x1200, 4xMSAA a 16xAF na testovacom úseku. Namerané teploty predstavujú reálne dosiahnuteľné teploty počas dlhšieho hrania. Teplota jadra vzadu, pamäte a napäťových regulátorov bola zmeraná laserovým teplomerom, priamo jadra pomocou softvéru. Ďalej nižšie pridávam aj obrázky s priebehom teplôt v Afterburner a GPU-Z z meraní v 2D, 3D GRiD a 3D FurMark. Hodnoty v tabuľke predstavujú ustálené hodnoty.

Grafické karty:	Asus Radeon HD 5850	Gigabyte GeForce GTX 470	Asus Radeon HD 5870	Gigabyte Radeon HD 5870 SOC	MSI Radeon HD 5870 Lightning	Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X
jadro 2D	45°C	53°C	41°C	45°C	41°C	42°C
jadro 3D GRiD	75°C	92°C	86°C	80°C	88°C	67°C
jadro 3D FurMark	85°C	90°C	89°C	84°C *	92°C *	74°C
jadro vzadu 2D	46,9°C	48,4°C	44,7°C	42,8°C	45,2°C	43,5°C
jadro vzadu 3D GRiD	71,6°C	85,1°C	73,3°C	75,1°C	73,5°C	60,7°C
jadro vzadu 3D FurMark	75,4°C	88,2°C	77,4°C	78,8°C *	81,8°C *	66,9°C
pamäť 2D	46,1°C	48°C	39,3°C	41,5°C	42,4°C	40,4°C
pamäť 3D GRiD	65,2°C	73°C	68,7°C	71,2°C	69,2°C	62,4°C
pamäť 3D FurMark	78,9°C	82,7°C	73,3°C	65,8°C *	76,1°C *	72,5°C
nap. regulátory 2D	46,8°C	47,2°C	38,2°C	45,8°C	44,7°C	40,6°C
nap. regulátory 3D GRiD	67°C	75,8°C	70,5°C	66,7°C	72,3°C	61,9°C
nap. regulátory 3D FurMark	86,6°C	95,3°C	77,1°C	66,1°C *	75,8°C *	77,4°C

Asus Radeon HD 5870:


teploty v 2D (idle)

Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X:


teploty v 2D (idle)

 

vteploty v GRiD

 

teploty vo FurMark

Spotreba:

Nemohli sme zbudnúť ani na merania spotreby. Pomocou Voltcraft Energy Monitor 3000 meracieho prístroja sme najprv 5 minút po nabootovaní operačného systému Windows Vista 64bit Ultimate so zapnutou Aero plochou zmerali spotrebu celej zostavy. Tento údaj je označený ako 2D. Pre zistenie reálnej spotreby celej zostavy v 3D pri hraní hier sme spustili Racedriver:GRiD na testovacom úseku a zaznamenali príslušnú spotrebu. Na maximálne vyťaženie grafickej karty a zistenie maximálnej spotreby sme znovu na 15 minút spustili Stability Test v rozlíšení 1920x1200 s 1xMSAA, 1xAF a Xtreme Burning Modom vo FurMarku. Tento údaj predstavuje bežne nedosiahnuteľný extrém.

Na prvý pohľad sa môže zdať skutočnosť, že referenčná Radeon HD 5870 má v 2D nižšiu spotrebu ako referenčná Radeon HD 5850, prekvapujúca. Je to však logický dôsledok lepšieho chladičia a teda nižších teplôt jadra RV870 na HD 5870 voči HD 5850. 2D napätie je v oboch prípadoch zhodné (0,95V). Celkovo najlepší výsledok v 2D dosiahla Sapphire HD 5870 Vapor-X. Tá mala síce trochu vyššiu teplotu jadra v 2D ako referenčná HD 5870, zato nespotrebuje jej ventilátor tak veľa Wattov. MSI HD 5870 Lightning dosiahla pre vyššie pracovné frekvencie trochu horší výsledok. Zo všetkých testovaných kariet dosiahla Gigabyte HD 5870 SOC najhorší výsledok v 2D. Môžu za to jej vyššie pracovné frekvencie a pravdepodobne ešte vyššie napätie jadra v 2D. Výsledky meraní spotreby v 3D odrážajú ešte výraznejšie skutočnosti, ktoré sa prejavili už v 2D. Asus Radeon HD 5870 spotrebuje v 3D pochopiteľne viac ako HD 5850, nakoľko má vyššie pracovné frekvencie a väčšie napätie jadra. Vďaka nižším teplotám spotrebuje Sapphire HD 5870 Vapor-X v záťaži najmenej z testovaných HD 5870 kartiet. Na úroveň HD 5850 sa ale nedostane. MSI a Gigabyte HD 5870 spotrebujú pre vyššie napätia a frekvencie v 3D pochopiteľne ešte viac referenčná HD 5870. 

 

 

 

 

Pretaktovanie grafických kariet

Pretaktovanie alebo v angličtine – overclocking (OC), predstavuje pomerne jednoduchú cestu, ako mierne zvýšiť výkon GPU a tým aj FPS v samostatných hrách. Prečo je ale možné pretaktovať GPU, teda zvýšiť pracovné frekvencie? Na konci vývojového cyklu GPU sa testujú a stanovujú pracovné frekvencie s ktorými bude čip neskôr vyrábaný. To, že sa plánované frekvencie skoro nikdy nepodarí dosiahnuť a výrobca je obmedzený fyzikálnymi zákonmi, nechám bokom. Dôležitý je v tomto prípade fakt, že s určitou, nazvime ju, predreferenčnou frekvenciou, musí čip vydržať množstvo testov v laboratóriu a ešte aj tak sa táto frekvencia zníži o zhruba 10%, aby mal výrobca istotu, že najviac neskôr vyrobených čipov ju dosiahne a budú pri bežných podmienkach funkčné. Uvediem príklad. Určitý testovací čip musí v laboratóriu vydržať minimálne 700 MHz, aby mohol ísť do výroby a predávať sa s frekvenciou ~620 MHz.V normálnych podmienkach s lepšie chladenou skrinkou, alebo lepším chladením je preto vždy možné dosiahnuť zvýšenie frekvencií. Súčasťou našich testov sa teda stalo aj pretaktovanie grafických kariet. Áno, pretaktovanie je vždy aj o šťastí - niektoré čipy sú lepšie a vedia dosiahnuť vyššie frekvencie. Nemožno preto aplikovať všeobecné pravidlo, že naše frekvencie dosiahne každé GPU a pamäť. Pokiaľ by ale boli základné predpoklady – chladenie, napätie jadra a iné rovnaké, možno povedať, že veľké rozdiely medzi dosiahnutými frekvenciami nebudú.

  OC výsledok Asus Radeon HD 5870 so štandardným a zvýšeným napätím jadra


OC výsledok Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X so štandardným a zvýšeným napätím jadra

Pre zistenie maximálnych stabilných pracovných frekvencií grafických kariet som použil celkovo viaceré aplikácie. Na zvyšovanie frekvencií grafických grafických kariet mi slúžila aplikácia MSI Afterburner vo verzii 1.6.1, založená na RivaTuner technológii. Otáčky ventilátora som pred samotným pretaktovaním nastavil na 100%. Potom som postupoval metódou - zistenia nestabilného taktu, vykazujúceho artefakty a postupného znižovania frekvencie do stabilnej hodnoty, najprv v prípade jadra, potom ak má GPU shader core a nakoniec pamäti. Stabilitu a prípadné artefakty som po každej zmene frekvencii overoval aplikáciou ATiTool. Pokiaľ vydržal čip vyše 6 minútové zaťaženie, nasledoval ďalší test stability v Unigine Heaven. Keďže sa dalo testovaným kartám zvýšiť napätie jadra pomocou Afterburneru, otestoval som rovnakým spôsobom, aké maximálne frekvencie je možné dosiahnuť s 10% vyšším napätím.

 

validate odkazy: OC Asus Radeon HD 5870 so štandardným a zvýšeným napätím jadra

Asus Radeon HD 5870 sa mi podarilo pretaktovať zo štandardných 850/1200 MHz na 950/1370 MHz, čo znamená v prípade jadra navýšenie pracovnej frekvencie o necelých 12% a 0,4ns Samsung GDDR5 pamäť o ~15%. Výsledok pretaktovania jadra a pamäte hodnotím ako veľmi dobrý. Pamäť som dokonca pretaktoval 10% nad špecifikácie. Môže za to viacero faktorov - dvojslotový chladič s dostatočnou rezervou, ktorý chladí celkom dobre aj pamäte, vyššie pracovné napätie jadra RV870 na HD 5870 (1,162V) oproti HD 5850 (1,087V) a kvalitné jadro RV870, pamäť GDDR 5 od Samsungu.

Po navýšení napätia jadra o ~10% zo štandardných 1,162 V na 1,274 V (Afterbuerner nedovoloval presne 10% navýšenie) som dosiahol ďalšie stabilné zvýšenie pracovnej frekvencie jadra o 40 MHz, celkovo na 990 MHz. To je tiež slušný výsledok, nakoľko je to už veľmi vysoká frekvencia a mnohé jadrá Cypress ju ani nedosiahnu. Pamäť sa nedala pochopiteľne vyššie pretaktovať, lebo sa zvýšilo len napätie jadra a nie 5Gbps GDDR 5 pamäte. Celkové percentuálne zvýšenie oproti štandardnej frekvencii sa tak zvýšilo na ~16%. S nižším napätím a nižšími otáčkami ventilátora by ale táto frekvencia nebola stabilná.
  
 

validate odkazy: OC Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X so štandardným a zvýšeným napätím jadra

Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X sa mi obdobne podarilo pretaktovať zo štandardných 870/1250 MHz na 920/1300 MHz, čo znamená v prípade jadra navýšenie pracovnej frekvencie o necelých 6% a 0,4ns Samsung GDDR5 pamäť o 4%. Okrem iného som však musel "odomknúť" možnosť vyššieho pretaktovania cez Afterburner, nakoľko BIOS Sapphire karty neumožňuje štandardne takéto navýšenie pracovnej frekvencie. Výsledok pretaktovania jadra a pamäte hodnotím ako štandardný. Kvôli kvalitnému Vapor-X chladiču by som očakával viac. Kvalita jadier Cypress - RV870 ale kolíše od výroby, a preto kolíše pomerne výrazne aj OC schopnosť jednotlivých jadier. Pamäť GDDR5 od Samsungu sa mi podarilo pretaktovať vďaka chladeniu o 4% nad jej špecifikáciu. Výsledok z Asus karty to však nie je, a potvrduje to preto predpoklad, že v danom prípade išlo o veľmi kvalitné GDDR 5 čipy.

Po navýšení napätia jadra o ~10% zo štandardných 1,162 V na 1,274 V (Afterbuerner nedovoloval presne 10% navýšenie) som dosiahol ďalšie stabilné zvýšenie pracovnej frekvencie jadra o 70 MHz, celkovo na 990 MHz. To je tiež slušný výsledok, nakoľko je to už veľmi vysoká frekvencia a mnohé jadrá Cypress ju ani nedosiahnu. Pamäť sa nedala pochopiteľne vyššie pretaktovať, lebo sa zvýšilo len napätie jadra a nie 5Gbps GDDR 5 pamäte. Celkové percentuálne zvýšenie oproti štandardnej frekvencii sa tak zvýšilo na ~14%. S nižším napätím a nižšími otáčkami ventilátora by ale táto frekvencia nebola stabilná.

validate odkazy: OC MSI Radeon HD 5870 Lightning so štandardným napätím jadra

MSI Radeon HD 5870 Lightning sa mi podarilo pretaktovať zo štandardných 900/1200 MHz len na 925/1280 MHz, čo znamená v prípade jadra navýšenie pracovnej frekvencie o necelé 3% a 0,4ns Samsung GDDR5 pamäť o ~7%. Výsledok pretaktovania jadra a pamäte to nie je veľmi dobrý. Môže za to pretaktovanie jadra od výroby. To by pre dosiahnutie vyššej pracovnej frekvencie potrebovalo zvýšenie VDDC. S vyšším napätím jadra ale nebola karta stabilná ani so štandardným napätím. Dôvodom je Twin Frozr 2 chladič, ktorý nedokáže uchladiť kartu ani so štadnardnými pracovnými frekvenciami a napätím. Bližšie som sa tomuto nedostatku venoval na predchád zajúcej strane  . Z tohto dôvodu nie je uvedený výsledok pretaktovania MSI Radeon HD 5870 Lightning s vyšším napätím.

 

validate odkazy: OC Gigabyte Radeon HD 5870 SOC so štandardným napätím jadra

 

Gigabyte Radeon HD 5870 SOC sa mi podarilo pretaktovať zo štandardných 950/1250 MHz len na 965/1260 MHz, čo znamená v prípade jadra navýšenie pracovnej frekvencie o necelé 2% a 0,4ns Samsung GDDR5 pamäť o ~1%. To sa v podstate nedá ani nazvať pretaktovaním. Dôvodom sú veľmi vysoké pracovné frekvencie karty od výroby a pre dosiahnutie vyššej pracovnej frekvencie by bolo nutné zvýšenie VDDC. S 10% vyšším pracovným napätím jadra ale nedokázal chladič uchladiť kartu a tá bola nestabilná. Zároveň k tomu prispela aj skutočnosť, že náš testovací kus bol pravdepodobne poškodený a vykazoval preto nestabilitu aj s výrobnými pracovnými frekvenciami pri vyšších teplotách (88°C). Bližšie som sa tomuto problému venoval na predchádzajúcej strane. Z tohto dôvodu nie je uvedený výsledok pretaktovania Gigabyte Radeon HD 5870 SOC s vyšším napätím.

 

Po úspešnom pretaktovaní sme otestovali výkon grafických kariet s vyššími pracovnými frekvenciami. Každá hra je multithread aplikácia a preto sa zvýšenie výpočtového výkonu, ak nič nelimituje, odrazí vo vyššom počte FPS. Záleží to aj od architektúry GPU. V určitých situáciách, hlavne pri min. FPS to môže byť rozhodujúce, či je hra ešte plynulá, alebo nie. Percentuálne zvýšenie výkonu je väčšinou adekvátne zvýšenému taktu. Testoval som ho v 3DMark Vantage, BattleForge, Call of Duty: Modern Warfare 2, Crysis Warhead a Metro 2033. Všetky detaily boli vždy nastavené na maximum, rozlíšenie na 2560x1600 alebo 1920x1200. Ďalšie informácie môžete vyčítať z jednotlivých grafov. Jednalo sa o nastavenia, kedy nelimitovala ani jednej grafickej karte VRAM.

 

 

Zhrnutie, záver

Z dnes testovaných grafických kariet bola v našom testovacom parkúre celkovo najvýkonnejšia Radeon HD 5870 SOC od Gigabyte. Jedná sa HD 5870 s najvyššími pracovnými frekvenciami, pričom už referenčná HD 5870 bola v Direct3D 9 a 10 hrách celkovo výkonnejšia ako najvýkonnejšia karta z minulej recenzie – GeForce GTX 470. V testovaných Direct3D 11 hrách ale výraznejšie zaostáva za GTX 470 a vykompenzovať to dokázali až viac pretaktované verzie Radeon HD 5870 grafickej karty od MSI a Gigabyte. Prečo zaostávajú testované Radeon karty v testovaných Direct3D 11 hrách? Má to viaceré dôvody. Jednak testujem len v štyroch Direct3D 11 hrách, čo znamená, že horší výkon v jednej sa viac prejaví ako horší výkon v šiestich Direct3D 9 a 10 hrách. Podstatnejšie však je, že v týchto hrách prevážia výhody GeForce GTX 470 nad Radeon HD 5870. Nie je to preto, že by čip RV870 bol vyslovene „nevhodný“ pre Direct3D 11. Battleforge potrebuje výkonný front end, geometrický výkon a v dvoch testoch je 1GiB VRAM plná. V prípade Metro 2033 je to spôsobené tým, že bol programovaný na GeForce kartách a taktiež pre veľkú spotrebu VRAM. Preto je aj prepad výkonu taký výrazný. V Stalkery CoP je to takisto kombinácia viacerých faktorov, okrem iného veľkosti VRAM a architektúry GF100, ktorá mu viac vyhovuje. V Dirt2, ktoré bolo programované v spolupráci s AMD, sú až na najnáročnejší test, Radeon HD 5870 karty pred GTX 470. V ňom zase limituje VRAM. Poďme si však postupne zhrnúť výsledky v jednotlivých nastaveniach.

Začnem Direct3D 9 a 10 hrami. Vo všetkých troch rozlíšeniach so 4xMSAA a 8xMSAA je poradie podľa celkového výkonu rovnaké. Nad minule testovanými grafickými kartami sú štyri Radeon HD 5870, zoradené podľa pracovnej frekvencie jadra. Zatiaľ čo v 1920x1200 s 8xMSAA je referenčná Radeon HD 5870 o ~12% výkonnejšia ako HD 5850, narastá tento rozdiel s vyšším rozlíšením – 2560x1600 a 4xMSAA na skoro 15%. V rovnakom rozlíšení s 8xMSAA narastie rozdiel na skoro 17%. Čím náročnejšie nastavenie, tým sa dokáže HD 5870 percentuálne viac presadiť. Vďačí za to aj väčšej priepustnosti pamäte GDDR 5. Rozdiely medzi pretaktovanými verziami Radeon HD 5870 sa tiež mierne zväčšujú s náročnejším nastavením, až kým zase nebrzdí 1GiB VRAM.

Rozdiel medzi referenčnou Radeon HD 5870 a GeForce GTX 470 nie je veľký, pričom cenovo je momentálne GeForce karta výraznejšie lacnejšia ako Radeon. V najmenej náročnom nastavení – 1920x1200 s 8xMSAA a 16xAF je rozdiel 2,5%. S vyšším rozlíšením a 4xMSAA klesne na necelé 1%. Najväčší je rozdiel v rovnakom rozlíšení a 8xMSAA, kedy je ešte viac potrebný výkon ROPs a priepustnosť. Rozdiel stúpne na necelých 5%. Radeon HD 5870 sú Direct3D 11 grafické karty, a preto som ich testoval aj v Direct3D 11 hrách. Celkový počet Direct3D 11 hier nebol ale veľký (4 hry z 10), čo bol dôvod, prečo som sa rozhodol zlúčiť výsledky do dvoch grafov ako ich vidíte. Žiadna z dnes testovaných Radeon HD 5870 grafických kariet sa, ako som už spomínal, nedokázala presadiť voči GeForce GTX 470. Jednak kvôli architektúre a tiež pre 1GiB veľkú VRAM, ktorá je vo viacerých prípadoch nedostačujúca pre kartu s takýmto výkonom. Kvalita a veľkosť textúr sa bude postupne len zvyšovať. Potvrdzujú to aj testované Direct3D 11 hry v ktorých bola VRAM HD často plná. 2GiB VRAM verzia HD 5870 by bola dopadla pravdepodobne celkovo lepšie aj v Direct3D 11 hrách ako GTX 470.

Rozdiel testovaných Radeon HD 5870 kariet voči GTX 470 ale nebol až taký veľký. Najsilnejšia HD 5870 od Gigabyte zaostávala o ~7% a referenčná HD 5870 o ~12% v nižšom rozlíšení – 1920x1200. Vo vyššom rozlíšení – 2560x1600 sa rozdiel zväčšil, lebo 1GiB VRAM bola častejšie plná. Výkonnostný rozdiel medzi testovanými HD 5870 sa taktiež zmenšil, lebo všetky mali rovnakú kapacitu VRAM. HD 5870 SOC od Gigabyte zaostáva o ~11% a referenčná HD 5870 o skoro 15% za Gigabyte GeForce GTX 470 s 1,28 GiB VRAM.

Keď si výkonu grafických kariet porovnám ich cenu, vznikne tabuľka, ktorú vidieť nižšie. Ako ceny jednotlivých kariet som zobral priemerné ceny v čase písania (6 - 7.8) podľa Heurek.sk a ďalších e-shopov (Alza, Agem, Tichepc). Najnižšiu a najvyššiu cenu som zámerne odignoroval, aby som predišiel odstránil výkyvy spôsobené akciami a pod. Z testovaných kariet je najdrahšia Gigabyte Radeon HD 5870, ktorá stála v priemere okolo 488 Euro. Nasledovala ju MSI Radeon HD 5870 Lightning s cenou 440 Euro. Druhá najlacnejšia bola Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X s cenou 407 Euro. Referenčná verzia HD 5870 od Asus bola pochopiteľne tou najlacnejšou dnes testovanou grafickou kartu s priemernou cenou 376 Euro.

Žiadna z testovaných Radeon HD 5870 grafických kariet nemá lepší pomer ako minule testovaná Radeon HD 5850 alebo GeForce GTX 470. V všetkých testovaných nastaveniach a verziách Direct3D je referenčná Radeon HD 5870 svojim pomerom cena/výkon najbližšie k referenčnej Radeon HD 5850. Nepriblíži sa ale dostatočne, lebo medzi týmito dvoma kartami je, ak berieme Direct3D 9 a 10 hry, vždy GeForce GTX 470. V Direct3D 11 testoch, kedy sa jej najviac darí a porazí o pár percent aj najvýkonnejšiu Radeon HD 5870 od Gigabgyte, má naďalej najlepší pomer cena/výkon. Pomer cena/výkon nereferenčných HD 5870 narastá s náročnejším nastavením. Inak povedané, nedokážu sa presadiť o toľko percent, ako sú drahšie. Dôvodom je nezmenená kapacita VRAM a len mierne vyššia priepustnosť pamäte.

Nereferenčné Radeon HD 5870 grafické karty ale nie sú drahšie len kvôli vyšším pracovným frekvenciám. Majú aj vlastné PCB, kvalitnejšie stavebné prvky, vlastný chladič a platí sa samozrejme aj za exkluzivitu. Práve tieto ďalšie vlastnosti Radeon HD 5870 kariet teraz zhrniem. Referenčná Radeon HD 5870 spotrebuje vďaka lepšiemu chladeniu v 2D menej ako Radeon HD 5850. Ešte lepší výsledok spotreby v 2D dosiahla len Sapphire HD 5870 Vapor-X karta. MSI a Gigabyte HD 5870 spotrebujú v 2D viac, pričom HD 5870 SOC od Gigabyte je nad úrovňou GeForce GTX 470. V záťaži má Radeon HD 5870 pre vyššie napätie, pracovné frekvencie a viac aktívnych výpočtových jednotiek, vyššiu spotrebu ako Radeon HD 5850. Nereferenčné karty od MSI a Gigabyte s ešte vyššími frekvenciami a napätím jadra spotrebujú o 10, respektíve 20% viac v záťaži a znovu sa priblížia ku GeForce GTX 470. Šetrnejšia v 3D ako referenčná HD 5870 je znovu len Sapphire karta a vďačí za to Vapor-X chladiču.

Po stránke hlučnosti je síce v 2D najtichšia MSI Lightning, zato v 3D nedokáže TwinFrozr 2 uchladiť kartu a ešte revú ventilátory so 100% otáčkami. Referenčná HD 5870 od Asus je oproti referenčnej HD 5850 v 2D mierne tichšia a pri hraní len mierne hlučnejšia. Výraznejší rozdiel je len vo FurMarku, ktorý zahreje karty na maximum. Sapphire karta s Vapor-X chladičom je znovu vždy tichšia ako referenčná HD 5870 a dostane sa hlučnosťou skoro na úroveň HD 5850. Gigabyte HD 5870 SOC je znovu výnimkou, keďže je v 2D zbytočne hlučná. V 3D režime, pri hraní však nezvýši výraznejšie otáčky ventilátorov a teda hlučnosť. Dostáva sa tak na úroveň väčšiny testovaných kariet. Nás testovací kus bol žiaľ poškodený, a preto nezodpovedá nameraná hlučnosť vo FurMarku skutočnosti. Týmto problémom s MSI a Gigabyte kartou som sa venoval v časti – Hlučnosť, teploty a spotreba.

Po stránke teplôt je to taktiež zmiešané. Radeon HD 5870 od Asus je v 2D chladnejšia ako HD 5850. V záťaži však už dosahuje vyššie teploty. Najlepšie teploty dosiahla Sapphire karta. V strede sa umiestnila Gigabyte HD 5870 SOC. Najhorší dojem zanechal Twin Frozr 2 chladič na MSI, ktorý v 2D síce nemal problém uchladiť kartu, vtedy sú však zapnuté mechanizmy na zníženie pracovnej frekvencie, napätia – kvalitu chladiča to teda neukáže. Tá sa ukáže v záťaži. Práve vtedy nedokáže Twin Frozr 2 uchladiť HD 5870 Lightning.

Od kvality chladenia, respektíve jadra Cypress záleží OC potenciál danej grafickej karty. Najlepšie sa dali pretaktovať – referenčná HD 5870 od Asus a Sapphire HD 5870 Vapor-X. Výsledok MSI Lightning so štandardným napätím nebol zlý, v do dosiahnutí lepšieho s vyšším napätím ale bránil už zmienený chladič. Obdobne dopadol OC Gigabyte HD 5870 SOC, ktorej jadro pracuje už od výroby s vysokou pracovnou frekvenciou (950 MHz), čo je pre mnohé jadrá maximum aj s vyšším napätím. Zvýšiť ešte viac napätie ale zabránil chladič, ktorý by potom už neuchladil kartu. Oblasť, ktorá sa nedá objektívne zmerať, nakoľko nemám potrebné meracie prístroje ani schopnosti je kvalita použitých komponentov a PCB. MSI a Gigabyte ukázali čo je možné a voči referenčnej HD 5870 majú určite lepšie stavebné prvky na PCB. Tie by ste ale využili až s naozaj extrémnym pretaktovaním, alebo ak by ste chceli používať grafickú kartu 10 rokov :-). V opačnom prípade vám ostáva len dobrý pocit z kvalitnejšej grafickej karty. Ostávajú už len ďalšie vlastnosti grafických kariet. Nebudem sa im na tomto mieste venovať, nakoľko som im venoval priestor v zhrnutí minulej recenzie a dnes som testoval len Radeon grafické karty. Patrí sem - podpora SG-SSAA v Direct3D 9, Eyfinity a AMD Stream. Voči konkurencii majú horšiu kvalitu AF a nie je podporované PhysX, CUDA. Aký význam im pripíšete, nechávam už na každom čitateľovi.

Radeon HD 5870 je najvýkonnejšia jednočipová Radeon grafická karta, ktorá ponúka veľmi vysoký výkon v Direct3D 9 a 10 hrách. Oproti HD 5850 je výkonnejšia a drahšia. Pomerom cena/výkon zaostáva, v 3D spotrebuje viac, má vyššie teploty a je trochu hlučnejšia. Oproti GeForce GTX 400 kartám zaostáva výkonnostne v Direct3D 11 hrách a má len 1GiB VRAM, ktorá vo viacerých prípadoch limituje. Najmä ak by ste chceli Multi-GPU zapojenie (CrossFire) takýchto kariet. To je v stratke referenčná HD 5870 karta. V našom prípade bola od Asus, pričom má trochu lepšie príslušenstvo a cenu ako iné referenčné karty. Keďže som jej najbližšiu konkurenciu v podobe GeForce GTX 480 dnes netestoval, skonštatujem len v skratke určité fakty. GeForce GTX 480 má určité výhody – je výkonnejšia, najmä v Direct3D 11 hrách, má 1,5GiB VRAM, ponúka podporu PhysX, CUDA, SSAA vo všetkých verziách Direct3D a kvalitnejší AF. Má však aj nevýhody – vyššiu spotrebu a hlučnosť. Oproti referenčnej HD 5870 má aj vyššiu cenu, ktorá je na úrovni nereferenčnej Sapphire HD 5870 Vapor-X.

Z nereferenčných Radeon HD 5870 grafických kariet celkovo najviac presvedčila Sapphire Radeon HD 5870 a stačil na to len lepší chladič – Vapor-X. Žiaľ, prvá verzia karty, ktorú som dostal na test už nedostanete v obchodoch. To je dôvod prečo nakoniec nedostane táto, inak vynikajúca karta, ocenenie. Druhá verzia v obchodoch je tichšia na úkor trochu vyšších teplôt, to sa ale dá docieliť aj na prvej verzii pomocou Afterburnera. Zvýšiť napätie jadra ale na druhej verzii zatiaľ nedocielite softvérovou cestou.

Gigabyte Radeon HD 5870 SOC dosiahla to čo mala – byť najvýkonnejšou HD 5870 s kvalitnými komponentmi na PCB. Ďalšie vlastnosti ako hlučnosť v 2D a spotreba išli bokom. Kto chce teda od výroby najvýkonnejšiu Radeon HD 5870 a nevadí mu exkluzívna cena, je tu na správnej adrese. Podľa Gigabyte je táto karta o 17% výkonnejšia ako referenčná HD 5870. To samozrejme záleží od testov a v našich sa to nepreukázalo. Či je karta naozaj o 2% výkonnejšia ako GeForce GTX 480 záleží taktiež od testov. Cenovo je ale v priemere o dosť drahšia ako HD 5870 alebo GTX 480.

MSI Radeon HD 5870 Lightning je určená jednoznačne pre (extrémnych) overclockerov. V opačnom prípade nie je vôbec taká „perfect“ ako hovorí kartón. Štandardný chladič musíte v každom prípade vymeniť, lebo nedokáže uchladiť kartu v záťaži a je hlučný. Pre každého by bolo preto lepšie, keby MSI predávala tieto karty bez chladenia. To by bola ale prvá spoločnosť vo svete. V priemere je drahšia ako GTX 480 a podáva aj nižší výkon, lebo nie je výkonnejšia ako Gigabyte HD 5870 SOC grafická karta.

Každá z testovaných kariet má svoje výhody a samozrejme nevýhody. Pre akú kartu sa nakoniec rozhodnete, záleží v konečnom dôsledku na vás a vašich prioritách, lebo ideálne grafické karty nie sú zatiaľ na trhu. Všetky vlastnosti dnes testovaných Radeon HD 5870 grafických karty, ktoré sa dajú zaradiť medzi väčšie výhody alebo nevýhody sú na koniec zhrnuté v prehľadnej tabuľke.

Na úplný záver by som sa chcel poďakovať spoločnosti Asus za vypožičanie recenzovanej Asus Radeon HD 5870, spoločnosti Gigabyte za vypožičanie recenzovanej Gigabyte Radeon HD 5870 SOC, spoločnosti MSI za vypožičanie recenzovanej MSI Radeon HD 5870 Lightning a spoločnosti Sapphire za vypožičanie recenzovanej Sapphire Radeon HD 5870 Vapor-X.

• Recenzia performance kariet: Radeon HD 5850 a GeForce GTX 470
• Recenzia: Pretaktovaná Gigabyte GeForce GTX 285 s 2GB
• Radeon HD 4890 (CrossFire) vs. GeForce GTX 275 (SLI)
• Recenzia: Catalyst 9.8 WHQL
• Recenzia: Catalyst 9.6 WHQL
• Boj o najvyšší výkon: Radeon HD 4870 X2 vs. GeForce GTX 295
• Recenzia: GeForce 185.65 beta a 182.50 WHQL
• Veľké porovnanie GeForce ovládačov
• Recenzia: Catalyst 9.2 WHQL
• Veľké porovnanie Catalyst ovládačov
• High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP)
• Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
• Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
• nVidia GeForce 9600 GT (OC)
• Špekulatívne preview G200: high-end ako sa patrí?
• AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
• Recenzia: 3DMark Vantage
• R600 pod drobnohľadom
• Prvé pohľady na architektúru G80