AMD Phenom II X6 1055T – technické detaily a ladenie

Spotreba a podvoltovanie

Meranie spotreby zahŕňa kompletnú PC zostavu, teda čísla nepredstavujú spotrebu procesora ale počítača ako celku. Ten pozostával z týchto komponentov:

- AMD Phenom II X6 1055T
- MSI 890FX-GD70
- 2x1GB DDR3 Kingston HyperX @ 1333MHz CL7
- Seagate Barracuda 7200.10 160GB, 7200rpm
- Gigabyte Radeon HD4850 1GB OC
- Gigabyte Odin GT 800W
- Noctua NH-U12P

Spotrebu som meral pre jednotlivé stavy zaťaženia – teda od stave bez záťaže, cez vyťaženie jedného, dvoch a troch jadier, keď je aktívna funkcia Turbo Core, až po plné vyťaženie všetkých šiestich jadier. Nastavenie napätí bolo ponechané na základnú dosku, teda bez manuálnych zmien.

Tieto výsledky krásne ukazujú, ako funguje TurboCore. Všimnite si, že v plnom vyťažení všetkých jadier je spotreba 200W. To sa teda dá považovať za hornú pracovnú hranicu TDP procesora. V stave, keď pracuje funkcia Turbo Core na maximum – teda automaticky pretaktuje trojicu jadier, je spotreba totožná s touto hranicou TDP. Presne teda platí to, čo AMD uvádza vo svojich materiáloch – že Turbo Core využíva voľný priestor v nižšej spotrebe čipu na samočinné pretaktovanie jadier. Spotreba 200W nie je nikdy prekročená. Ak by sa zvýšil takt čo i len o jeden násobič, alebo pridalo k Turbo Core ešte jedno jadro či viac navýšilo napätie, hranica TDP by bola prekročená.

Celkom iste je pretaktovanie zaujímavejšie pre väčšiu skupinu ľudí, ako je podvoltovanie, teda znižovanie napätia. Cieľ tohto procesu je jednoduchý – zachovať pôvodný výkon pri zredukovanej spotrebe a teplote. Na to je treba znižovať napätie procesora, pri stálom sledovaní stability. Podobne ako príliš vysoké frekvencie a napätie totiž vedie k nestabilite aj príliš nízke napätie.
Priestor na znižovanie je v podstate vždy, lebo výrobca nastavuje svoje čipy pri výrobe na konzervatívnejšie napätia, alebo inak povedané – ide „na istotu“. Tie, ktoré si dovolí vyladiť na nižšie napätia, potom predáva ako úsporné verzie (označené ako „e“ u AMD, resp. ako „s“ u Intel) za zväčša neprimerané príplatky. Pritom nie je problém si takýto procesor „vyrobiť“ aj svojpomocne.

Na ladenie AMD procesorov existuje niekoľko veľmi podarených softvérových nástrojov, ktoré dokážu pozmeniť definované chovanie Cool´n´Quiet. Mojim obľúbeným je K10Stat. Návod na jeho používanie, vrátane video sprievodcu, nájdete na tomto odkaze.

V najnovšej verzii K10Stat správne rozpoznáva šesťjadrový procesor, vrátane jeho pridaného Turbo Core stavu. Funkcia sa dá tiež vypnúť, pričom reštart nie je nutný. Na screenshote vidíte základný stav, aký je pre procesor definovaný cez Cool´n´Quiet priamo z fabriky. Na takte 2,8GHz má Phenom II X6 1055T pomerne nízke napätie 1,275V, v stave automatického pretaktovania sa potom pre všetky jadrá aplikuje napätie 1,45V. Keďže je tento testovaný model s uzamknutými násobičmi smerom nahor, nedá sa tak jednoducho pretaktovať priamo z K10Stat ako Black Edition procesory. Celkom voľne však možno meniť napätia.

Celý veľmi zdĺhavý proces ladenia, skúšania a testovania stability vynechám a predostriem vám rovno výsledky, a to vrátane merania dopadu na spotrebu. Pokusy prebiehali pri základnom takte, menené bolo napätie CPU jadier, pamäťový radič mal svojich 1,125V (1,165V reálne) nastavených po celý čas.

Phenom II X6 1055T má celkom dobrý talent na znižovanie napätia. Hlavne funkcia Turbo, inak nastavená na 1,45V, bezchybne funguje aj pri cca 1,25V (reálne trocha viac, kvôli základnej doske ktorá napätie pridáva). Pokles spotreby je viac ako vynikajúci – v plnej záťaži sa ušetrí takmer 50W, čo bolo pre mňa však prekvapením je skoro 10W úspora v stave bez záťaže. Nižšie napätie v tomto stave totiž málokedy prináša také zlepšenie, keďže procesorom vtedy neprechádza záťažový prúd. Obdobne sa zmenila aj spotreba pri rôzne zaťažených jadrách:

Na záver tejto kapitoly si dáme meranie teplôt. To však nie je tak presné ako by sme možno chceli, v podstate všetky nástroje vykazujú u AMD procesorov nezvyčajne nízke teploty, traduje sa že treba prirátať tak 10°C aby boli hodnoty reálnejšie. Nie je nič výnimočné, keď senzory z procesora hlásia nižšie teploty, ako je teplota okolia, čo pri vzduchovom chladení je fyzikálny nezmysel. Aj preto som na meranie využil senzor základnej dosky MSI 890FX-GD70, ktoré vykazuje podstatne reálnejšie čísla. Takisto ich ale treba brať s nadhľadom, skôr ako presné údaje sú zaujímavejšie zmeny medzi jednotlivými stavmi.
Procesor bol chladený chladičom Noctua NH-U12P, záťaž generovaná pomocou programu Prime95 počas niekoľkých minút až do ustálenia teplôt.

Znížením napätia sa teploty celkom pekne zrazia, v stave bez záťaže o asi 2°C, pod záťažou potom o asi 5°C. Po pretaktovaní a zvýšení napätia na 1,5V potom samozrejme adekvátne stúpne aj teplota podstatne vyššie, senzor základnej dosky hlásil 51°C. Hodnoty sú to ale stále v medziach definovaných výrobcom – do 62°C, a celkom tradičné pre dnešné AMD čipy. Určite však treba pripomenúť, že s BOX chladičom dodávaným s procesorom si takéto pretaktovanie nebudete môcť dovoliť.