Posledná hra, čo ma bavila bol Half-Life 2. Tak isto ma už nebaví neprehľadná húšť intelovských procesorov, lebo tam marketing už dávno zvíťazil nad rozumom. V podstate to vždy boli šunty - a to už od 4004 a 8008, ktoré nikto na nič rozumné nepopužil. 8080 a 8085 dostali drvivo na frak od Z80, a tí amatéri z IBM zobrali do PC 8088 len preto, že nemali peniaze na M68000 (nemali ani na 8086). 80186/80188 boli prepadáky bez komentára, 80286 sa síce vydaril, ale zae Mkvosofťáci sa v tom čase len učili programovať, takže zmršili, čo sa dalo. 80386 bol katastrofa, ale tu sa začala úspešná politika Intelu výpredajom odpadu pod názvom 80386SX. Pokračovalo to skutočne drzým 80486SX, čo bol už nezakryte vadný výrobok marketingovo zabalený do predajného produktu. "Pokrok" pokračoval praskajúcimi 5V Pentiami vo veľkosti kachličky do kúpeľne a potom neskutočnými čudami Pentium II a Pentium III v pdobe krabíc na topánky - zrajme najneslýchanejšia drzosť, akej sa ktorýkoľvek výrobca dopustl na svojich zákazníkoch. Keď ich to omrzelo, tak sa síce vrátili k normálnym čipom, ale znovu vadným, tentokrát pod názvom Celeron. Chvíľka normality zavládla pri Pentiu 4 Northwood s hyperthreadingom, vzápätí však prišli vykurovacie Prescotty. Hoci prvým dvojjadrovým procesorom už bol - v skutočnosti hybridný integrovaný obvod - PentiumPro v desivom púzdre. Rast výkonu však stále v skutočnosti primárne zabezpečovalo zvyšovanie pracovnej frekvencie, unmožnené zjemňovaním litografie, no to beznádejne skončilo, lebo takt zamrzol po dobrodružnej ceste z 1,88 MHz (u 8080) na cca 4000MHz a tak zo zúfalstva prišli po Pentiách 4 všetky tie nezmyslené viacjadrá, keďže viac robotníkov nevykope jamu rýchlejšie, ale si čakanmi navzájom porozbíja hlavy. Je to ale perfektný odrb, lebo dvojprocesor skutočne pracuje skoro dvojnásobne rýchlejšie a tak si trtkovia mysleli, že to tak bude aj so štvor, osem, šestnésť, či 256-procesorom. Čo je pdobný podvod, ako cache pamäť. V skutočnosti štvrté jadro pridá nanajvýš 20% lebo tam u6 je bitka o zbernice. A v starších operačných systémoch (AT&T Unix SVR4) dokonca pridanie ôsmeho jadra už výkon zmenšilo. A to bol systém, ktorého licencia sa predávala v stotisícoch dolárov. Netvrdím, že operačný systém sa nedá ešte viac zoptimalizovať a že neexistujú špeciálne výskumné softy, ktoré na špecilány účel využijú všetky jadrá (napr. dolovanie bitcoinov, rendrovanie, či rátanie matíc) - len to už je stroj dobrý akurát tak na rátanie atómovej bomby. Každopádne Intel v tichosti zjavne prišiel na podobnú metódu varenia kremíka, ako na púti, či výrobni kebabov. Obežníku ktorý náhodou zvládne celý výrobný proces, tak, že neiktoré čipy aspoň ako tak fungujú je hneď pridelné nové typové označenie a je marktingom okamžite rozpredávaný, ako najväčšie výpočtové delo od poľudštenia opice. Reálny Windows ich však umne dokáže hravo všetky zbrzdiť tak, že medzi lacným Atomom a aj tou najnadupanejšou semičkou je relevnatnejší rozdiel v spotrebe elektriny (ktorý jasne vidno na účte z elektárne) než v pocitovom náraste výkonu. A to sa môžu všetky testy postaviť na hlavu ...
VašeMeno