1993 a 2006 revolucia imho bola. A dost velka pre beznych pouzivaletov PC. Sak vykon na rovnakej frekvencii stupol vtedy vzdy takmer na 2-nasobok. Nie kvoli instrukcnym sadam, ale kvoli navrhu CPU. Napr. take Pentium P5 a Pentium P55 MMX sa lisili instrukcnou sadou MMX (a tusim vyrobnym procesom). MMX umoznovalo na rovnakej frekv. CPU az o 50% rychlejsie mutimedia (vlastna skusenost napr. zo zatazenia CPU pri prehravani 128 kbps mp3). Aj to bolo vtedy vitane, 50% narast vykonu pri multimediach.
A SandyB vs. IvyB? SandyB vs. IvyB nebolo absolutne ale absolutne ale absolutne nic, iba die shrink. S tym mozno suvisia nejake energeticke naroky, TDP a veci okolo, ale v ziadnom pripade nie vykon. Nezda sa mi ze by jedno jadro IvyB bolo na rovnakej frekvecnii o 100%, o 50% ci dokonca ani o 10% vykonnejsia jak jedno jadro SandyB.
Co sa tyka mnoho-desiatok-jadrovych CPU v netobooku/PC s malinkymi malo vykonnymi jadrami: myslim ze to nam nehrozi. To nebol ziadny problem hardverovo urobit/vyrobit aj pred par rokmi a mat nejaky 16-jadrovy 32-vlaknovy CPU s DTP 80W a s malilililinkatymi jadierkami jak najnovsieout-of-order Atomy a rozumnym mnozstvom cache. Taky CPU je ale pouzitelny jedine pri vysoko paralelizovanom nasadeni, kde bezi plno vysoko-narocnych uloh naraz. A to normalne pouzivanie PC/notebooku neni. Koniec koncov Knihght/Larabee je toho dokazom - cca 60 jadier ale je to len ako specificky akcelerator na specificke ucely.
Pjetro de