Stojím si za tým, že jediná revolučná vec pri tých procesoroch bola reklama.
To že bolo MMX v multimédiách rýchlejšie vďaka tomu, že implementovali SIMD inštrukcie je predsa v súlade s tým, že ak by v i7 zdvojnásobili šírku SIMD registrov tak by tiež podobne zvýšili výkon. Alebo nie? Podobne s počtom pipeline. Ak by ho k tomu niekto prinútil tak prečo by rovnaké zvýšenie paralelizácie, ktoré už pár krát použil neviedlo k zvýšeniu IPC?
Medzi Sandy a Ivy (aj medzi všetkými ostatnými i7) bolo omnoho viac rozdielov, ako len napájanie. Nerobím v Intel assembly takže si celý zoznam nepamätám, ale na 100% je tam vždy zmena cache pamätí takže aj logiky, ktorá ich využíva, čo je pri out-of-order už prakticky celý procesor. Ďalej napríklad RR, čo je silne previazané s RoB, ktorý tvorí značnú časť logiky i7. A tak by sa dalo pokračovať až by ich bolo možno viac ako v tých "revolučných" procesoroch. Len to niesú tie také zmeny ktoré majú značný dopad na IPC.
Dokážeš vymenovať aspoň 5, alebo ešte lepšie, jedinú úlohu ktorá sa nedá riešiť paralelne a potrebuje ju bežný používateľ? Ja začnem: Video? Ťažko. Hudba, rendering, web? Aj hry. Veď aj SuperPi, ktorý je prezentovaný ako single thread benchmark profitule z paralelizácie.
Prakticky, každý program, ktorý požaduje procesor s SSE, alebo profituje so superskalárnych procesorov je vlastne paralelizovaný na úrovni inštrukcií. Dnes sa to obmedzuje na ILP pretože tam má Intel najvyšší výkon (v efektivite thread level pralelizacie môže byť na úrovni 10 rokov starých architektúr SPARC) ale ak by ho niekto donútil k tomu aby uviedol 100 jadrový procesor tak prečo nie? Prečo by sa to nemalo používať?
Kalo