SK
  1. Home
  3. Hnedý trpaslík na povrchu ktorého by ste umrzli

Hnedý trpaslík na povrchu ktorého by ste umrzli

Objav ukazuje, že napriek desaťročiam výskumu okolia Slnka, stále nepoznáme všetkých jeho najbližších susedov.

V snímkach teleskopu WISE sa podarilo objaviť najchladnejšieho hnedého trpaslíka. Dostal pomenovanie J085510.83-071442.5 a pomocou teleskopu Spitzer bola určená teplota na jeho povrchu. Tá sa pohybuje od -13 do -48 stupňov Celzia. Objavený hnedý trpaslík je mimoriadne blízko. Tak blízko, že prepisuje mapu najbližšieho okolia nášho Slnka. Je vzdialený len 7,2 svetelného roku a jeho hmotnosť sa odhaduje na troj až desať násobok hmotnosti Jupitera.

Hnedý trpaslík

Hnedý trpaslík je ľahký a preto relatívne chladný substelárny objekt, s teplotou nedostatočnou na zapálenie termojadrovej reakcie v jeho jadre. Vďaka tomu je hnedý trpaslík omnoho menej viditeľný než bežné hviezdy. Žiari len v infračervenej oblasti spektra a to je oblasť v ktorej skúma oblohu NASA teleskop WISE. Zachytáva pritom svetlo obrovského množstva zdrojov. Problémom je ako určiť, ktoré z nich sú naozaj blízke.

WISE teleskop snímal celú oblohu počas svojej misie 2 krát, v niektorých častiach oblohy 3 krát s časovým odstupom pár mesiacov. Porovnaním týchto snímok sa dajú nájsť pohybujúce sa objekty. Sú to bodky na snímkach, ktoré sa pohli voči svojej pôvodnej polohe na predchádzajúcej snímke. Aby bol pohyb objektu viditeľný musí byť blízko. To že je WISE J085510.83-071442.5 relatívne rýchlo sa pohybujúcim objektom zistil Kevin Luhman z Penn State University v marci 2013. Nasledovala analýza snímok Spitzerovho teleskopu, ktorá doplnila teplotné charakteristiky hnedého trpaslíka. Získané výsledky boli publikované v tohtotýždňovom vydaní magazínu The Astrophysical Journal Letters.

Minulý rok WISE objavil dvojicu hnedých trpaslíkov vzdialených 6.52 svetelného roku pomenovaných WISE 1049-5319 A a B. Prepísal tak takmer storočné tabuľky k Zemi najbližších hviezdnych a substelárnych objektov. Dovtedy bola štvrtou najbližšou hviezdou Wolfova hviezda 359, ktorú tak odsunul na piate miesto. Aktuálne objavený chladný trpaslík je opäť bližší ako Wolfova hviezda 359 a stáva sa 5 najbližším.



Najbližšie hviezdy a hnedí trpaslíci k Slnku. Credit: Janella Williams, Penn State University

 

WISE (Wide-Field Infrared Survey Explorer)

WISE je infračervený teleskop zameraný na snímanie celej oblohy v infračervenej oblasti spektra. Infračervené žiarenie sa v spektre nachádza hneď vedľa viditeľného žiarenia, má nižšie energie a známe je napríklad z tepelných snímok objektov. V infračervenej oblasti spektra žiaria chladnejšie objekty vo vesmíre (chladnejšie než bežné hviezdy).

WISE na rozdiel od iných infračervených teleskopov ako napríklad Spitzer, ktoré môžu pozorovať len malý výsek oblohy, ako hovorí W (wide) v jeho mene postupne sledoval celú oblohu. Pokiaľ teda Spitzer sleduje vybrané objekty v infračervenej oblasti, WISE hľadal chladné objekty o ktorých doteraz nevieme, ako sú najchladnejšie hviezdy, tmavé asteroidy a galaxie.


WISE. Credit NASA


Štart NASA misie WISE prebehol zo základne Vandenberg Air Force Base v Kalifornii 14. decembra 2009. Raketa Delta II teleskop WISE úspešne umiestnila na jeho orbitu 525 kilometrov nad povrchom Zeme. Celý 560 kilogramový satelit bol prvých 10 mesiacov jeho činnosti chladený na teplotu mínus 256 stupňov Celzia (17 kelvinov) aby jeho vlastné žiarenie nenarušovalo snímaný obraz. Po spotrebovaní chladiaceho média bola jeho misia predĺžená o 4 mesiace s cieľom hľadania malých objektov v slnečnom systéme.

Vysledky meraní poslúžia v budúcnosti ako základ pre merania jeho nasledovníkov akým bude napríklad James Webb Space Telescope, ktorý je priamym nasledovníkom Hubble-ovho vesmírneho teleskopu a bude tiež sledovať oblohu v infračervenej oblasti spektra.

Zdroj: Phys.org

 

Tagy WISE
Komentáre (7)
Pjetro de
Sat, 04/26/2014 - 20:24
Definicia je zla. Hnedy trpaslik nie je ziadna hviezda a teda to nie je ani relativne chladna hviezda. Pojem "relativne chladna hviezda" v suvislosti s povrchovou teplotou -10C je uplna blbost. Relativne chladna hviezda moze mat na povrchu 2 000 K (cca 1 700 C) a mat hmotnost 0,08 Ms (hmotnosti Slnka). Jednoducho lahsie hviezdy ako 8% Ms NEEXISTUJU! Nemaju dostatocnu hmotnost na dostatocne gravitacne stlacenie a na spustenie termojadrovych reakcii. Na druhej strane najtazsie hviezdy v dnesnom vesmire maju hmotnsoti 100-120 Ms a povrchovu teplotu 50 000 - 70 000 K. To co ma povrchovu teplotu mensiu ako 500 C ci dokonca aj 1000 C nie je hviezda !!! Sak na povrchu Venuse ci Merkura je 400-500 C (samozrejme nie kvoli termojadrovemu stiepeniu). Takze: hnedy trpaslik nie je hviezda. Je to super-obria planeta, nasobne hmotnejsia ako Jupiter. Ved o tom hovoria aj hmotnosti hnedych trpaslikov: jednotky az desiatky Jupiterov. AVSAK, ked sa to priblizi cca k 80-nasobku hmotnosti Jupitera, sme na pomedzi hranicnej hmotnosti, kedy moze vzniknut malilinka najlahsia hviezdicka s 8% Ms (hmotnosti Slnka). Vsetko pod cca 80 Jupiterov a teda pod 8% Ms nie je hviezda (kedze nesvieti = nebezia termojadrove reakcie), ale technicky je to obria ci super-obria planetisko.
passco
Sun, 04/27/2014 - 14:33
Som v tomto lajk ale nie je podstatné aj zloženie tejto "planety"? Teda Slnko musí byť prevažne z Vodíku a Helia aby začala reakcia nie? Ked to bude obrovský kus šutrov, tak sa to jednoducho nezapáli a bude to velká planéta.. Dalšia vec nie je to na planetu až moc teplé teleso? Predsa len bez hviezdy v okolí aby mala len -41 C na povrchu?
Pjetro de
Sun, 04/27/2014 - 20:26
Samozrejme zalezi od zlozenia. "Kamenne" male planety typu Zem su zlozene ani nie tak z izolovanych prvkov, ale velmi jednoduchych anorganickych zlucenin. Co sa tyka prvkov, tak je to Si, C, O, H ... no a Helium je na Zemi extremne nedostatkovy tovar. Je to tym, ze vznikli z protoplanetarneho disku svojej matersej hviezdy. Velke planety typu Jupiter su prevazne zo stlaceneho plynu tyku CH4, NH3, H2, O2, H2O, CO2 ... cim vacsia obria planeta, tym je aj vacsi podiel Helia a tym je zlozenie typickejsie pre hviezdu. Proste plyny s nizkymi teplotami skvapalnenia. To vsak nevylucuje male "kamenne" jadro aj v pripade planet typu plynnych obrov a vele-obrov. To je vsak hlavne o tom, ze take objekty nevznikali z "trosiek" v podobe protoplanetarneho disku okolo materskej hviezdy obsahujucich tazsie prvky ci velmi jednoduche anorganicke zloceniny, ale vznikali ako hviezda (t.j. obsahuju hlavne H a He). Bohuzial nedovznikali na hviezdu a ostali defacto plynnym vele-obrom zlozeny z molekularneho H2 a He s primesami uvedenych plynov.
passco
Mon, 04/28/2014 - 21:58
Dakujem za objastnenie :)
meciar frantisek
Fri, 11/14/2014 - 11:58
ked uvazujeme o hviezdach s uvedenymi vlastnostami,neostava nez suhlasit ,ze hnedy trpaslik nie je hviezda ,ale zaroven sa natiska potreba upresnit definiciu ak je to vobec mozne,co je hviezda,planeta pripadne iny objekt.Ja som si doteraz myslel ,ze hviezda je objekt ktory vznikol zo svojho protomracna v jeho centre a v zavislosti na jeho velkosti,hmotnosti je jedno aky je velky teply mrazivy ,horiaci nehoriaci,tuhy plynny.Z tohoto hladiska aj hnedych trpaslikov pokladam za hviezdy a to od uplne mrazivych naozaj trpaslicich uz po medzu ked su tak hmotne ,ze sa v nich spusti nukleosynteza a vidime ich ako klasicke hviezdy(tie ktore videli uz dinosaury/.A nevidim dovod preco by sa aj okolo hnedych trpaslikov nemohlo zo zbytkoveho"bordelu" splantat pravdepodobne celkom vynimocne niekolko planet specifickych vlastnosti podobne ako u klasickych hviezd.Samozrejme je mozne ,ze hnedy trpaslik moze aspon docasne tvorit sustavu a ked bludi vesmirom samostatne moze si ho klasicka ,alebo ina hviezda ukradnut do svojej sustavy ap.a potom je na astrofyzikoch aby odhalili ze to nie je planeta materskej hviezdy ani ukradnuta,ale je to hviezda hnedy trpaslik.Aj pri urceni vlastosti objektov,vzdy sa objavia prieniky,ktore budu dany objekt tahat do tej ci inej kategorie objektov.
frankie
Fri, 11/14/2014 - 12:00
ked uvazujeme o hviezdach s uvedenymi vlastnostami,neostava nez suhlasit ,ze hnedy trpaslik nie je hviezda ,ale zaroven sa natiska potreba upresnit definiciu ak je to vobec mozne,co je hviezda,planeta pripadne iny objekt.Ja som si doteraz myslel ,ze hviezda je objekt ktory vznikol zo svojho protomracna v jeho centre a v zavislosti na jeho velkosti,hmotnosti je jedno aky je velky teply mrazivy ,horiaci nehoriaci,tuhy plynny.Z tohoto hladiska aj hnedych trpaslikov pokladam za hviezdy a to od uplne mrazivych naozaj trpaslicich uz po medzu ked su tak hmotne ,ze sa v nich spusti nukleosynteza a vidime ich ako klasicke hviezdy(tie ktore videli uz dinosaury/.A nevidim dovod preco by sa aj okolo hnedych trpaslikov nemohlo zo zbytkoveho"bordelu" splantat pravdepodobne celkom vynimocne niekolko planet specifickych vlastnosti podobne ako u klasickych hviezd.Samozrejme je mozne ,ze hnedy trpaslik moze aspon docasne tvorit sustavu a ked bludi vesmirom samostatne moze si ho klasicka ,alebo ina hviezda ukradnut do svojej sustavy ap.a potom je na astrofyzikoch aby odhalili ze to nie je planeta materskej hviezdy ani ukradnuta,ale je to hviezda hnedy trpaslik.Aj pri urceni vlastosti objektov,vzdy sa objavia prieniky,ktore budu dany objekt tahat do tej ci inej kategorie objektov.
frankie
Fri, 11/14/2014 - 12:02
ked uvazujeme o hviezdach s uvedenymi vlastnostami,neostava nez suhlasit ,ze hnedy trpaslik nie je hviezda ,ale zaroven sa natiska potreba upresnit definiciu ak je to vobec mozne,co je hviezda,planeta pripadne iny objekt.Ja som si doteraz myslel ,ze hviezda je objekt ktory vznikol zo svojho protomracna v jeho centre a v zavislosti na jeho velkosti,hmotnosti je jedno aky je velky teply mrazivy ,horiaci nehoriaci,tuhy plynny.Z tohoto hladiska aj hnedych trpaslikov pokladam za hviezdy a to od uplne mrazivych naozaj trpaslicich uz po medzu ked su tak hmotne ,ze sa v nich spusti nukleosynteza a vidime ich ako klasicke hviezdy(tie ktore videli uz dinosaury/.A nevidim dovod preco by sa aj okolo hnedych trpaslikov nemohlo zo zbytkoveho"bordelu" splantat pravdepodobne celkom vynimocne niekolko planet specifickych vlastnosti podobne ako u klasickych hviezd.Samozrejme je mozne ,ze hnedy trpaslik moze aspon docasne tvorit sustavu a ked bludi vesmirom samostatne moze si ho klasicka ,alebo ina hviezda ukradnut do svojej sustavy ap.a potom je na astrofyzikoch aby odhalili ze to nie je planeta materskej hviezdy ani ukradnuta,ale je to hviezda hnedy trpaslik.Aj pri urceni vlastosti objektov,vzdy sa objavia prieniky,ktore budu dany objekt tahat do tej ci inej kategorie objektov.
Add new comment
About text formats
TOPlist