CERN - v centre (nielen) európskej vedy

CERN je pravdepodobne jedno z najfascinujúcejších miest, aké môže nadšenec vedy či fyziky vidieť v Európe. Azda vždy, keď sa v správach objaví nejaká zmienka o tomto laboratóriu, človeka uchváti pohľad na priam neuveriteľné vybavenie, ktorým vedci v tejto inštitúcii disponujú. A či sa tam môžete ísť pozrieť? Samozrejme!

CERN - história

CERN je centrom svetového výskumu na poli časticovej fyziky, disponujúcim najväčším urýchľovačom častíc na svete. Skratka CERN pochádza z francúzskeho "Conseil Européen pour la Recherche Nucléaire", pričom v preklade to znamená "Európska komisia pre jadrový výskum". Tento názov je skôr historický - CERN v súčasnosti nie je len európsky, nie je to ani komisia a už vôbec sa nezaoberá len jadrovým výskumom.

Trochu z histórie. Pred 2. svetovou vojnou neexistovala na svete podobná inštitúcia, výskum na poli časticovej fyziky bol realizovaný väčšinou na univerzitách, ktoré si mohli dovoliť postaviť vtedy ešte relatívne malý "sálový" urýchľovač. Po vojne však poprední európski fyzici zistili, že veľký medzinárodný vedecký projekt je možné realizovať a zaplatiť - inšpirovali sa americkým projektom Manhattan, kde medzi rokmi 1942-1946 pracovalo 130 tisíc ľudí a stál 2 miliardy dolárov. Jeho výsledkom bola nechválne známa atómová bomba, "vedľajším produktom" jadrový reaktor. Ľudia ako Werner Heisenberg, Neils Bohr či Louis de Broglie (kvantoví fyzici) chceli vybudovať podobné laboratórium na starom kontinente, kde by sa mohlo množstvo vedcov spoločne venovať výskumu nielen v tejto oblasti. Prvýkrát bola takáto myšlienka verejne prezentovaná práve de Brogliem koncom roka 1949, nasledujúci rok sa zase intenzívne tlačilo na UNESCO, aby sa zaslúžilo o vznik takejto inštitúcie za cieľom zvýšenia medzinárodnej spolupráce. Netrvalo dlho a na stretnutí štátnikov v rámci UNESCO v Paríži koncom roka 1951 padlo definitívne rozhodnutie - vznikne tzv. Európska komisia pre jadrový výskum, v skratke (z fr.) CERN.

Ďalšou úlohou bolo nájsť vhodné miesto pre budúce laboratórium. Problém bol v tom, že nie každému štátu/mestu sa páčila myšlienka mať "za humnami" inštitúciu, kde by si vedci hrali s jadrovou energiou. Jedným z kandidátov bolo napr. Dánsko, Holandsko či okolie Paríža, no nakoniec sa vybrala švajčiarska Ženeva, pričom toto rozhodnutie schválili aj jej obyvatelia v referende v roku 1953; o rok na to sa začalo s výstavbou.

(počiatok výstavby CERNu, 1954, zdroj)

Areál CERNu má v súčasnosti rozlohu 650ha z toho 210ha pripadá na zastavané plochy, 100ha oplotenej zelene a 340ha neoplotenej krajiny, kde sú lesy, pasienky či polia. Celok je pretkaný 25-timi kilometrami ciest a pretína 2 štáty - Švajčiarsko a Francúzsko, pričom francúzska časť je v súčasnosti rozľahlejšia. Okrem 2400 stálych bielych plášťov a technikov tu pôsobí (stážuje) približne 10 tisíc vedcov a technikov z vyše 600 univerzít a výskumných centier z celého sveta, medzi nimi približne 60 Slovákov a približne 170 Čechov.

(letecký pohľad na celý areál CERNu, čiarkovane vyznačená hranica medzi Švajčiarskom a Francúzskom, plus sú tu vyznačené polohy detektorov na LHC, zdroj)

Vzhľadom na jeho rozlohu a zameranie má štatút samosprávneho medzinárodného územia, dokonca od roku 2012 má status pozorovateľa na pôde OSN. CERN má vlastné ŠPZ-tky, vychádzajúce z francúzskych, začínajú na 431 alebo 432 a sú tmavo zelené, pričom sú považované za diplomatické. Ako pikošku môžem spomenúť, že autá sa tu nakupujú bez dane, pričom človek dlhodobo pracujúci v CERNe si môže auto takto zaobstarať každé 2 roky. Držiteľ legitimácie CERNu má tiež na základe Viedenskej konvencie z roku 1961 diplomatickú imunitu.

(diplomatická ŠPZ-tka CERNu, zdroj)

Financovanie prevádzky hradia primárne tzv. členské štáty. CERN začiatkom 50. rokov zakladalo 12 krajín (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Západné Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a bývalá Juhoslávia), dnes je členských krajín 21, najnovším prírastkom je Izrael (január 2014), avšak krajín spolupracujúcich s CERNom je ďaleko viac. Ako členský štát sa v roku 1992 pridalo aj bývalé Československo, pričom po rozpade federácie Slovensko aj Česko v členstve naďalej pokračujú. Rozpočet laboratória len na prevádzku (t.j. nie projekty, detektory a pod.) je približne 830 miliónov € (údaj z roku 2011), z toho Slovensko prispelo sumou približne 4 milóny €, čo je 0,5% z celkových nákladov, Česká Republika v prepočte 6,3 milóna € (0,88%). Najviac prispieva Nemecko (178M €) a Veľká Británia (121M €). Príspevky majú aj svoje ďalšie výhody - firmy z členských krajín sa podieľajú na zákazkách pre CERN, takže nejaké peniaze CERN spätne preinvestuje v členských krajinách.