Vyhotovenie
Na začiatku článku som spomenul, že Portégé M800 sa nápadne podobá na Satellite U400. Ide o prakticky rovnaké notebooky líšiace sa predovšetkým farebným vyhotovením a rozmiestnením rozširujúcich konektorov. Rozmery 314 x 229 x 27,5-36 mm a hmotnosť 2 kilogramy sú ideálne ak počítač potrebujete často prenášať.
Stavilo sa predovšetkým na jednoduché oblé línie (takmer) bez extravagantných prvkov, ktoré by rezali oči. Veko a horná časť základne od vrchu klávesnice až dolu po tlačidlá touchpadu majú kresbu v podobe sivých vodorovných liniek. Keď sa zameriame na povrchovú úpravu, zistíme, že telo je z prevažnej časti pokryté lesklými plastmi bielej až perleťovej farby. Sfarbenie je to dosť netypické a aj vďaka nemu sa táto Toshiba medzi ostatnými notebookmi určite nestratí (konkurenciu v tomto smere predstavuje len Apple a jeho „mekbúky“). Výhoda svetlého zafarbenia na lesklom povrchu je jednoznačná a spočíva v nej azda najväčšie dizajnové plus oproti čiernym lesklým Toshibám – žiadne viditeľné šmuhy, machule či obtlačky prstov. Spodok základne je štandardne vyhotovený z čiernych plastov.
Samozrejme, nájdu sa aj nejaké kazy na kráse. Tou najviac viditeľnou sú tlačidlá touchpadu. Strieborná tu akosi nesedí a na niečom tak úhľadne spracovanom ako povrch Portégé M800 určite je, pôsobí skôr rušivo. Druhá výhrada smeruje k orámovaniu krajov veka podobným strieborným nevkusom. Táto dekorácia pri používaní nie je viditeľná (nachádza sa vzadu na veku) a je vlastne celkom zbytočná.
Čo sa pevnosti týka, nie je na tom zle. Telo je pevné a po vyvolaní silnejšieho tlaku naň dochádza k prehybom jedine v oblasti, kde je inštalovaná optická mechanika a v priestore nad ExpressCard šachtou. Inak je telo pekne pevné a vôbec nevŕzga. Ďalšie nedostatky sa prejavia až po zameraní sa na veko a okolie displeja. Veko nie je vystužené, takže jeho stlačenie sa vizuálne prejaví aj na displeji. Plasty okolo displeja nedržia celkom ako by mali a z miesta na miesto trochu plávajú.
Spojenie veka so základňou je realizované cez dva pánty, ktoré, aspoň na pohľad, pôsobia, že niečo znesú. Sú dostatočne tuhé na to, aby veko pri jemnejších otrasoch nevibrovalo a takisto dosť tuhé na to, aby bol človek nútený veko vyklápať za výpomoci druhej ruky. Maximálny výklopný uhol je približne 140 stupňov, takže tak akurát, no určite nastanú chvíle, keď to bude prekážať (napr. keď ležíte s notebookom položeným na pokrčených kolenách).
Klávesnica a touchpad
Napriek menšej rozmerovej „indispozícii“ notebooku sa s klávesnicou výraznejšie nečarovalo a podarilo sa ju udržať plne použiteľnú po všetkých stránkach. Funkčné klávesy sú nutne o niečo menšie ako na väčších klávesniciach zvyknú byť, to však vôbec neprekáža. Klávesa FN je vhodne umiestnená vedľa ľavého Ctrl namiesto toho, aby susedila s medzerníkom. Pri písaní článku u mňa nedochádzalo k preklepom, písalo sa mi príjemne, takže aspoň v mojich prstoch klávesnica splnila, čo mala.
Nad klávesnicou máme hlavný vypínač, ktorému susedí šestica dotykových tlačidiel. Päť z nich je multimediálnych, šieste po stlačení vypne / zapne podsvietenie. Podsvietené sú dotykové tlačidlá, vypínač, úzky pás nad touchpadom a nápis Portégé v ľavom spodnom rohu pod klávesnicou. Svetlo vypínača žiaľ bez manuálneho zásahu do notebooku nevyhasne, a tak neustále otravne svieti.
Touchpad je na môj vkus o niečo menší, no napriek tomu funguje dobre. Riešený je podobne ako u modelu U400, A300, P300 atď. Ide o pre Toshibu typický dizajnový prvok, keď touchpad zostáva s povrchom základe v jednej rovine a farbe, len je akoby prekrytý matnou priehľadnou fóliou. Umožňuje scrollovanie po horizontálnej aj vertikálnej osi, a čo je najdôležitejšie, na dotyk nie je nepríjemný. Trochu ma ale zamrzelo, že scrollovanie miestami nefunguje a bolo potrebné prstom niekoľkokrát naznačiť, o čo sa pokúšam, aby mi touchpad vyhovel. Hneď nad touchpadom leží pár riadkov dozadu spomenutý podsvietený pás (dá sa vypnúť). Tlačidlá zasadené pod touchpad medzi sebou zvierajú čítačku odtlačkov prstov.
Zvuk
Dvojica malých reproduktorov skrývajúcich sa pod mriežkou v žiadnom prípade nepredstavuje zázrak audiotechniky. Slúži predovšetkým „aby to hralo“ a do tejto kategórie sa zaraďuje hádam všetkými svojimi vlastnosťami. Aspoň že majú celkom slušný výkon a za vhodných podmienok dokážu prehlučiť miestnosť (áno, tento typ zvuku považujem skôr za hluk). Notebooku to ale vyčítať nemôžem. Nejde predsa o počítač zameraný na multimédiá.
Základňa zospodu
Základňa bez poschodí v konštrukcii poskytuje priestor pre dva odnímateľné segmenty a batériu istenú zámkom a západkou. Pod segmentom v prostriedku sa skrývajú pamäťové moduly a WiFi adaptér. K pevnému disku sa dostanete po odskrutkovaní ďalšieho krytu. Na druhej strane pri kraji je malý otvor, pod ktorým sa skrýva ventilátor a zakončenie trubice heatpipe starajúcej sa o procesor a čipovú súpravu.
BurnerTom
Glauko
Tonci20
ribi