Po sérii testov notebookov cielených predovšetkým na bežných zákazníkov sa dnes pozrieme na notebook podnikovej sféry, konkrétne do rodiny Toshiba Tecra.
Úvod, hardware
Minule recenzovaný notebook Toshiba Portégé M800 bol svojím spôsobom výnimočný – i keď kvalitný, s radou Portégé okrem názvu nezdieľal prakticky nič. Dnešná Toshiba je však už trošku iná káva. Ide o plnohodnotný podnikový počítač so všetkým, čo k tomu patrí. Pevná konštrukcia, mohutnosť, no nie priveľká hmotnosť, výkon. Základné vlastnosti tohto zariadenia. Ale nájde sa toho aj viac.
Tecra S10 je postavená na platforme Centrino 2, avšak od doteraz testovaných notebookov sa líši prítomnosťou technológie vPro. To znamená, že počítač okrem základných Centrino 2 technológii disponuje navyše ešte niekoľkými vychytávkami, ktoré prídu vhod vo firemnom nasadení. Ide predovšetkým o Trusted Execution Technology a Active Management Technology. V prvom prípade ide najmä o možnosť pre program bežať v uzavretom pamäťovom priestore, do ktorého žiadny iný nemá prístup. Vďaka druhej menovanej technológii je možné zo vzdialeného zariadenia po sieti daný počítač vypnúť či zapnúť, kontrolovať sieťovú komunikáciu a pod., všetko pritom nezávisle na inštalovanom operačnom systéme. Oproti desktopovej verzii technológie sa notebooková pýši podporou VoIP cez Wi-Fi.
Notebook bol v konfigurácii Tecra S10-10E.
Vyhotovenie
Kým u modelových línii Satellite či Portégé Toshiba zvolila cestu čo najkrajšieho dizajnu, u radu Tecra sa rozhodla ísť cestou dizajnu čisto praktického. Či účelovosť v tomto prípade víťazí nad atraktivitou uvidíme o chvíľu.
Rozmermi 361 × 265 × 37 mm sa na výšku a šírku radí k bežným 15-palcovým notebookom. Výška na úrovni štyroch centimetrov sa však už z bežného priemeru vymyká. Nejde ale o navýšenie bezdôvodné. Vďaka nemu mali dizajnéri možnosť pohrať sa so systémom chladenia a toho úsilie sa aj pekne prejavilo v celkovo nízkych teplotách. Hmotnosť je štandardných 2,8 kg.
Tecra pôsobí už na pohľad masívne a odolne a myslím, že aspoň tento raz sa na vizuálny dojem dať oplatí. Vyrobená je z kvalitného plastu vystuženého horčíkom, takže vydrží aj bezohľadnejšie zaobchádzanie. Základňa je na povrchu vyhotovená v striebornom odtieni so zrnitým, takmer drsne pôsobiacim podkladom. Jednotlivé konštrukčné bloky do seba presne zapadajú, nič neškrípe, nič sa neprehýba. Po tejto stránke je základňa veľmi dobre zvládnutá.
Presunutím sa na veko sa na situácii nič nemení. Zatlačenie naň zozadu síce spôsobí prehnutie, nie však tak silné, aby sa prejavilo deformáciou na displeji. Plasty okolo displeja sú po stranách trošku voľnejšie, rozhodne ale neplávajú. Spojenie so základňou je realizované cez dva veľmi tuhé pánty, otvorenie jednou rukou teda nehrozí. Najmä pri cestovaní tuhosť pántov oceníte – nebude vám triasť vekom. Maximálny výklopný uhol je 180 stupňov, takže žiadne obmedzovanie sa pri používaní nekoná.
Klávesnica a touchpad
Pri pohľade na mohutné telo notebooku pôsobí aj klávesnica impozantne. Pritom však ide „len“ o obyčajnú klávesnicu so štandardným rozložením. Klávesy majú dobrú tuhosť a naoko aj správny zdvih. Pri písaní ale rýchlo zistíte, že zachádzajú trošku hlbšie, čo aspoň mne osobne robilo chvíľku problémy. Takisto Enter by mohol byť aspoň o kúsok širší. Nedostatky tohto typu našťastie nie sú niečím, na čo by sa nedalo behom niekoľkých okamihov zvyknúť. Pozitívne hodnotím oddelenie Caps Locku od tlačidla A, ako aj umiestenie FN vedľa ľavého Ctrl.
Medzi klávesy G, B a H je umiestnená nožička známa napr. z notebookov Lenovo ThinkPad. Žiaľ, ide skôr o paródiu ako o plnohodnotný TrackPoint. Tento je nepresný a v praxi omnoho menej použiteľný ako verzia od Lenova (a nedostanete ani vymeniteľné hlavičky). Použite bonusovej dvojice tlačidiel nad touchpadom tak trošku stráca na význame.
Touchpad je menší ako by mal byť, svojou veľkosťou je dokonca plne porovnateľný s 13-palcovými notebookmi. Uvítal by som ho široký aj na celý medzerník. Pri tak vysokom rozlíšení, aké notebook má by to umožnilo presnejšie dávkovanie pohybu a odstránilo nutnosť prstom viackrát prejsť zo strany na stranu kým človek vôbec kurzor dostane na druhý koniec obrazovky. Samozrejme nesmie chýbať čítačka odtlačkov prstov, ktorá je zasadená medzi spodné tlačidlá touchpadu.
Zvuk
Reproduktory sa skrývajú pod hrubou mriežkou v rohoch pod displejom. Keďže notebook nie je vôbec určený na prehrávanie filmov či počúvanie hudby, vopred sa dalo čakať, čo za „zvuk“ sa to na mňa vyrúti. V krátkosti a stručne – je to akustická hrôza. Skreslenie na sekundovom poriadku, plechovkový efekt... Aspoň ich výkon je slušný. Na svoje pomery vedia reproduktory riadne zahučať. Manažér audiofil nech radšej hneď siahne po slúchadlách.
Základňa zospodu
Spodná časť notebooku „ponúka“ dve odnímateľné plochy. Pod jednou sa skrýva operačná pamäť, pod druhou pevný disk. Niekomu sa môže zdať priestor s operačnou pamäťou malý, pravdou ale je, že ani takto stiesnené prostredie nepredstavuje pri manipulácii prekážku. Krytky sú ľahko odňateľné, na oboch stačí odstrániť jednu skrutku. Batéria je istená bežným mechanizmom poistka plus páčka. Nezabudlo sa takisto ani konektor pre dokovaciu stanicu.
Add new comment