SONY VAIO FW41EH - multimediálny notebook v exkluzívnom šate

Displej, konektivita

O notebookoch Sony sa už dlhšie traduje, že majú dobré displeje. Najmä dnešné série Sony Vaio sú v porovnaní s veľkou časťou konkurencie kdesi celkom inde. Po skúsenostiach s lacnými samsungoidnými typmi TN panelov, ktoré som mal možnosť v ostatnom čase vidieť, to bola skutočne príjemná zmena. Absencie farebných zložiek sa nedočkáme, skôr som mal pocit, že farieb bolo miestami až príliš (držme sa ale pri zemi, stále ide len o notebookový displej, ktorý sa s dobrým desktopovým nemôže ani náhodou porovnávať). Presnosťou displej teda určite nevyniká, ale myslím, že to na notebooku ani prekážať nebude. Ide predovšetkým o dojem, aký v očiach používateľa zanechá, a ten je u tohto konkrétneho (a takisto u ostatných moderných Vaio displejov) veľmi dobrý.

Rozlíšenie 1600x900 sedí uhlopriečke 16,4 palca ako prišité. Ak uvažujete o sledovaní filmov vo FullHD rozlíšení, stačiť to nebude, 720p však obslúži bez problémov.

Pozorovacie uhly sú priemerné, v tomto smere sa revolúcia nekoná (a žiadnu som ani nečakal). Horizontálne sú dobré, vertikálne horšie. Platí klasické odporúčanie pre TN panely - podľa možnosti nepozerať na displej zhora (presvietenie scény) a už vôbec nie zospodu (z obrazu negatív), ale snažiť sa držať hlavu v jednej línii s ním. Na tom či ste vpravo, či vľavo, nezáleží, skreslenie bude minimálne. Podsvietenie bolo v zásade dobré, výkyvy bolo pozorovať len na spodnej strane displeja.

Jedinou chybou displeja zostáva lesklá povrchová úprava. Čo je v dnešnej dobe multimediálne, to asi nutne musí byť lesklé. Prirodzene, treba brať do úvahy, že bez tej lesklosti by panely svoje zobrazovacie kvality nedosahovali. No nič to nemení na fakte, že na priamom svetle sa to leskne a obmedzuje použiteľnosť.

Na nedostatok konektorov sa sťažovať nebudete mať dôvod. Naopak, rozmiestnenie jednotlivých konektorov už nie je natoľko dômyselné, aby ste sa nemuseli (minimálne v jednom prípade). Vezmime to sprava a uvidíme zoskupenie všetkých troch USB portov, optickú mechaniku a vypínač. Umiesť všetky USB na jednu stranu, nie je šťastné riešenie. Viac vhod príde rovnomerné rozhodenie konektorov po oboch stranách notebooku. Či to je úmysel, alebo len vedľajší produkt úsilia ergonómov mi je záhadou, dnes človek nikdy nevie.

Ľavý bok poskytuje priestor pre ExpressCard šachtu, nasledovanú Fireware-om a konektormi HDMI a D-Sub na prepojenie so zobrazovacími zariadeniami. Hneď za nimi, mierne zasunuté do tela, našli svoje miesto RJ11 a RJ45 pre zapojenie modemu a siete. Na valčeku nad výstupom chladenia potom nájdeme konektor pre napájací adaptér.

O nič ochudobnená nezostáva ani predná časť. Popri diódach signalizujúcich pracovný stav notebooku sa vpredu nachádza aj vypínač WiFi a celkom pri pravom boku dvojica audio jackov. Opomenúť však nesiem ďalšie dva prvky - jedna nad druhou je tu umiestnená čítačka SD/XD kariet a špeciálna tzv. Magic Gate. Ide o šachtu, do ktorej vložíte kartu typu Memory Stick. Notebook ju následne dokáže zašifrovať. Popravde, dvakrát veľké uplatnenie si táto technológia nezískala, ale budiž - je tu a môžete jej služby využiť.

Vzadu už sa priestor pre ďalšie rozšírenia nenašiel. Ono sa ani niet čomu čudovať. Vyklopenie takto uchyteného veka spôsobí prekrytie celej zadnej strany základne. K samotným portom by sme sa teda sotva dostali.