Planétu sme v našom Slnečnom systéme neobjavili už naozaj veľmi dávno.
Neberúc do úvahy Pluto, od ktorého objavu už tiež ubehlo 85 rokov, to bol naposledy Neptún pred 170 rokmi. Predtým to bol v roku 1781 Urán. Bola by to veľká sláva, ak by sa teraz objavila nová planéta nášho Slnečného systému. Observatórium ALMA možno takúto planétu práve objavilo.
8. decembra zverejnil jeden z vedeckých tímov observatória ALMA na arXiv.org článok The serendipitous discovery of a possible new solar system object with ALMA, v preklade Šťastný objav možného nového objektu solárneho systému ALMou. V článku jeho autorský tím zo Švédska oznamuje pozorovanie objektu, ktorý nazvali Gna. Objekt pomenovali podľa severskej bohyne Gná.
Prvou možnosťou je, že Gna je objekt veľkosti 200 až 800 kilometrov vzdialený od Slnka niekde v rozmedzí 12 až 25 AU (Astronomická jednotka AU je vzdialenosť Slnka od Zeme, tu teda 12 až 25 krát ďalej ako je vzdialená od Slnka naša Zem). Išlo by o objekt približne medzi orbitami Saturnu a Uránu, trochu menší ako je trpaslíčia planéta Ceres s polomerom 950 kilometrov.
Druhým, alternatívnym vysvetlením pozorovania je planéta stonásobne vzdialenejšia ako je Pluto. Vo vzdialenosti 4000 násobku vzdialenosti Slnko Zem. Pre porovnanie, planéta Neptún vo vzdialenosti 2500 AU by poskytla ALMA teleskopu podobný signál ako Gna. Neptún má polomer 27 tisíc kilometrov. Podľa pozorovaní teleskopu WISE, by sa až do vzdialenosti 28000 AU nemala nachádzať žiadna nová planéta veľkosti Saturnu a do vzdialenosti 82 tisíc AU veľkosti Jupiteru. Saturn má polomer 60 tisíc kilometrov a Jupiter 71 tisíc kilometrov.
Treťou, menej pravdepodobnou možnosťou je, že Gna je hnedý trpaslík vzdialený viac ako štyri tisíc astronomických jednotiek.
ALMA je sústava rádioteleskopov zachytávajúcich rádiové vlny s milimetrovou vlnovou dĺžkou. Ide o najväčší pozemný astronomický projekt súčasnosti s cenou približne jeden a pol miliardy dolárov. Mimochodom, ALMA umiestnená v nadmorskej výške 5 tisíc metrov prevádzkuje najvyššie položený superpočítač na svete. Jeho 134 miliónov procesorov spracováva informácie z 64 rádioteleskopov observatória ALMA. Pozorovania objektu Gna pochádzajú z údajov, ktoré ALMA získala v marci a apríli 2014.
Observatórium ALMA týmto pozorovaním demonštrovalo svoju mimoriadne vysokú rozlišovaciu schopnosť. Tá by mala byť až desaťnásobná voči Hubbleovmu vesmírnemu teleskopu. V najbližších mesiacoch a rokoch je možné očakávať pokusy o ďalšie pozorovanie objektu Gna, o spresnenie jeho charakteristík a ujasnenie či ide naozaj o ďalšiu planétu Slnečného systému. Je tiež možné, ako hovoria prvé skeptické hlasy po zverejnení článku, že Gna bola len prejavom šumu, náhodne zvýšeného v momente pozorovania observatóriom ALMA, fatamorgánou neexistujúceho objektu.
Zdroj: arXiv.org
Pjetro de
Pavol Bobik
simona
safdasfaf
navi14