Pred 30. rokmi, v novembri 1988, chcel vysokoškolák Robert Tappan Morris zistiť, koľko počítačov bolo pripojených do internetu a nedopatrením naprogramoval prvý internetový malvér, ktorý sa začal šíriť po pripojených zariadeniach na internet.
Úmysly vysokoškoláka neboli zlomyseľné. Nechcel získať žiadne cenné dáta, ani súbory meniť či mazať. Napriek tomu však naprogramoval vôbec prvého internetového červa, ktorý do 24 hodín od vypustenia znefunkčnil desatinu počítačov pripojených do siete využívanej v tom čase prevažne na výskumné a akademické účely. Udalosť, ktorá je dnes jedným z míľnikov počítačovej bezpečnosti, by možno nikdy nenastala, ak by R. Morris neurobil pri programovaní chybu. Keď sa kód šíril po sieti, nedokázal určiť, ktorý systém je ešte čistý a ktorý už je nakazený. Preto opakovane napádal a zahlcoval už infiltrované počítače a následne aj sieť, keď posielal signály na centrálny server.
Morrisov malvér upriamil pozornosť na zraniteľnosti a riziká počítačových sietí a stal sa priekopníkom jednej z najrozšírenejších kybernetických hrozieb súčasnosti – takzvaných DDoS útokov, aké v lete smerovali aj na ústredný portál verejnej správy Slovensko.sk a RTVS. Pri DDoS útokoch veľké počty zariadení pripojených do internetu smerujú dopyty alebo dáta na internetovú službu či aplikáciu, ktoré sa preťažia a následne spomalia alebo úplne znefunkčnia.
Podľa správy Q3 DDoS Report firmy Link11 množstvo, intenzita aj sofistikovanosť DDoS útokov v Európe rastie. V treťom štvrťroku 2018 sa zvýšil počet zaznamenaných incidentov v porovnaní s predošlým kvartálom o 71%, pričom priemerný objem útoku narástol o 41% na 4,6 Gbps. DDoS útok na ľubovoľný cieľ si dnes môže objednať ktokoľvek, či už je to konkurenčná firma alebo nespokojný zákazník, pričom cena sa pohybuje rádovo v desiatkach eur. Prevádzkovateľom internetových služieb preto hrozia finančné straty alebo poškodenia dobrého mena.
Občania si zas…
Anonymous