Časové kryštály ako budúcnosť výpočtovej techniky?

Znie to ako Science-fiction, ale nemusí to tak byť.

Vedecký tím z Japonska pracuje na metóde využitia časových kryštálov, ktoré by simulovali masívne siete, ale nepotrebovali veľký výpočtový výkon. Časové kryštály boli prvý krát teoreticky predpokladané v roku 2012 a v roku 2017 aj prakticky pozorované. Normálne kryštály, ako napríklad diamanty alebo soľ opakujú svoju atómovú mriežku, ale nevykazujú včas žiadnu pravidelnosť. Časové kryštály sa samy organizujú a opakujú svoje vzorce v čase, čo znamená, že ich štruktúra sa periodicky mení s postupom času.

„Prieskum časových kryštálov je veľmi aktívnou oblasťou výskumu a podarilo sa dosiahnuť niekoľko rozmanitých experimentálnych realizácií,“ uviedol autor príspevku Kae Nemoto, profesor divízie princípov informačného výskumu v Národnom ústave informatiky. Zatiaľ chýba úplné pochopenie tohto javu, ich charakterizovanie, ako aj súbor navrhovaných aplikácií. Nemoto a jeho tím konkrétne skúmali možnú kvantovú povahu časových kryštálov - ako sa menia od okamihu k okamihu v predvídateľnom a opakujúcom sa vzore a následne ich použiť na simuláciu veľkých špecializovaných sietí, ako sú komunikačné systémy alebo umelá inteligencia.

Kvantové počítače môžu ukladať a manipulovať s viacerými stavmi informácií, čo znamená, že môžu spracovávať obrovské súbory údajov s relatívne malým výkonom a časom tak, že budú riešiť niekoľko potenciálnych výsledkov súčasne, a nie jeden po druhom ako klasické počítače. Vedci plánujú preskúmať rôzne kvantové systémy využívajúce časové kryštály po experimentálnom vyskúšaní ich prístupu. Na základe týchto informácií je ich cieľom navrhnúť skutočné aplikácie na vkladanie exponenciálne veľkých zložitých sietí do niekoľkých qubitov alebo kvantových bitov. „Použitím tejto metódy s niekoľkými qubitmi by bolo možné simulovať komplexnú sieť s veľkosťou celosvetového internetu,“ uviedol Nemoto.

Zdroj: Phys, TheTopicIsTrek,