Intel Sandy Bridge-E - na maximum

Spotreba, pretaktovanie

Meranie spotreby prebehlo za pomoci zástrčkového Wattmetra Energy Monitor 3000. Udávaná je teda spotreba celej PC zostavy, aby sa minimalizovali odchýlky, je pri týchto meraniach používaná energeticky nenáročná grafická karta Radeon HD4350. Stav bez záťaže je meraný po niekoľkých minútach od naštartovania operačného systému, spotreba v záťaži je meraná po spustení testu Prime95 pre všetky jadrá a po ustálení teplôt procesora.

Bez záťaže je spotreba gigantického čipu na nízkej úrovni, nie ďaleko od excelentných Sandy Bridge v podobe Core i3 / i5 2000. V plnom vyťažení všetkých jadier hodnota na wattmetri vyskočí dosť vysoko, ale vzhľadom na podávaný výkon môžeme stále hovoriť o adekvátnej, dokonca nízkej spotrebe.Konkurenčné AMD procesory s podobnými hodnotami podávajú ďaleko nižší výkon. Ale samozrejme aj podstatne menej stoja...

Pretaktovanie

Pretaktovanie Sandy Bridge-E procesorov prináša niekoľko zmien oproti platforme LGA1155. Ak preskočíme všetky nudné technické detaily, môžeme pretaktovanie na nej zhrnúť do konštatovania, že jedinou možnosťou boli plne odomknuté modely s označením K. Ostatné boli odkázané iba na niekoľko voľných násobičov technológie Turbo, prípadne sa nedali pretaktovať vôbec (Core i3, Pentium Gxx). Zmena frekvencie zbernice BCLK so sebou prinášala takmer okamžite stratu stability systému (výpadky USB, S-ATA, ...), tadiaľto teda cesta neviedla.

U SBE je situácia podobná – máme tu plne odomknuté modely procesorov a (neskôr) tiež jeden čiastočne odomknutý. Zmena frekvencie BCLK vedie rovnako k nestabilite už po pár megahertzoch, Intel však pridal na radosť overclockerom jednu pomôcku – násobiče základnej frekvencie.

Nimi je možné frekvenciu 100MHz vynásobiť pomerom 1,25x alebo 1,66x. Zmena sa prejaví ale len u procesora, všetky ostatné súčasti systému ostanú „zamknuté“ na pôvodných 100MHz. Nemýľme si však túto funkciu s návratom starého dobrého taktovania ladením zbernice – k dispozícií sú len tieto preddefinované hodnoty, akékoľvek pokusy ísť s taktom ručne vyššie skončia opäť nestabilitou.

Stále je to však pozitívny krok, hlavne pre budúcich majiteľov Core i7 3820. Násobič 1,25x by mali zvládnuť všetky procesory, Intel ale varuje pred tým, že 1,66x nemusí fungovať pre každý kúsok. Už 125MHz krát základný násobič 36 (platí pre Core i7 3820) dáva výsledok 4500MHz, čo rozhodne nie je zlé.

Keďže sme mali v rukách plne odomknutý kúsok Core i7 3960X, nejaké taktovanie cez zbernicu nás moc nezaujímalo. Cieľom bolo len zistiť, čo možno od nových procesorov očakávať. Intel sám vo svojej príručke DX79SI Overclocking Assistant dáva návod, ako dosiahnuť 4,8GHz. Už to môže byť predzvesťou schopností.

4,8GHz je síce pekná predstava, ale znamená to už aj celkom slušné zvýšenie napájacieho napätia. Pri takto obrovskom čipe a vysokom napätí na úrovni 1,44V (ako sa píše v dokumente od Intel-u) už bude limitom chladenie. S lepším vzduchovým chladičom by som ja osobne odporúčal ostať v rozmedzí 1,35V, maximálne 1,4V.

Pri pokusoch sa teda obmedzíme na takéto napätie, ktoré môžeme s prižmúrenými očami považovať aj za dlhodobo prevádzkovateľné. Na chladenie poslúžila redakčná Noctua NH-U12P.

Iba zmenou násobiča, napájacieho napätia jadier na 1,35V a posunutím limitov TDP a prúdu pre Turbo funkciu sa na testovacom kúsku dala dosiahnuť stabilná frekvencia okolo 4400MHz až 4500MHz, po pridaní napätia na 1,4V sa stabilné maximum zastavilo na asi 4600MHz. Následné zvyšovanie napätia už prinášalo len malé pokroky, napríklad 1,45V len 4700MHz. Bez pochyby by sa dalo dostať na okrúhlych 5GHz aj vyššie, chcelo by to však už nezdravo vysoké napätie a samozrejme výkonnejšie chladenie.