Lynnfield – Nehalem pre masy. Aj takto pomenovali mnohí nové procesory od Intel-u pre socket LGA1156. Procesory s nižšou cenou a novou architektúrou už na trhu máme, alebo sa v blízkej dobe plánujú ďalšie, no k tomu určite neodmysliteľne patria aj „rozumne drahé“ základné dosky. Na jednu takú, takmer najlacnejšiu, sa dnes pozrieme bližšie – Gigabyte P55M-UD2.
Intel pokračuje vo svojom pláne postupnej integrácie väčšiny súčastí priamo na čip procesora, po pamäťovom radiči (Nehalem) teraz pribúda v jadre aj PCIexpress radič. Z funkcionality čipsetu tak ubudla ďalšia dôležitá položka a v podstate už neostalo veľa, čo by mal čip na základnej doske obhospodarovať. Zrejmé to je už z pohľadu na blokové schémy systému s čipsetom Intel X58 verzus nový Intel P55:
Z dvoch čipov na LGA1366 doske ostal na novej LGA1156 platforme iba jeden. Keďže sa PCiexpress radič presunul do procesora, nie je nutné žiadne vysokorýchlostné prepojenie medzi CPU a čipom na doske – QPI nahradila zbernica DMI s priepustnosťou viac ako 10x nižšou. Intel P55 sa niekedy aj „urážlivo“ nazýva ako ICH10,5, pretože sa vlastne jedná iba o južný mostík – zabezpečuje USB, S-ATA, LAN a prídavnú PCIexpress konektivitu pre periférne zariadenia. Oproti ICH10R má P55 v podstate iba dva USB porty navyše (celkovo 14) a dve PCiexpress linky k dobru (celkovo 8).
Intel P55 PCH (PCH = Platform Controller Hub) je vyrábaný 65nm procesom, rovnako ako napríklad Intel P45. Jeho udávané TDP je skutočne nízke – chladiče musia uchladiť iba niečo málo pod 5W, v stave bez záťaže necelé 2W. Jeho nápájacie napätie je 1,05V.
Je jasné, že na doskách už nebudú nutné žiadne monštruózne hliníkové pasívy spájané pomocou heat-pipe. Výrobcovia sa však tohto určite nevzdajú u vyšších, drahších modelov, a to už len z jediného dôvodu – viac kovu vyzerá jednoducho „výkonnejšie“. Potvrdil to aj zástupca firmy výrobcu základných dosiek – užívatelia si stále myslia, že ak je nejaký čip „žravý“ a má chladič, bude aj výkonný. Nečudujte sa preto ak narazíte na dosky, ktoré chladia aj prídavné S-ATA radiče.
Dámy a páni, Intel P55 PCH:
To je všetko, viac kovu pre chladenie na základných doskách netreba.
Že to nevyzerá „sexi“? To nevadí, výkon je vynikajúci a zahrievanie minimálne.
Vďaka nutnosti osadiť iba jeden jediný čip a aj to ešte taký, ktorý ma minimálne nároky na chladenie, umožňuje výrobcom vyhrať sa s rozložením komponentov na svojich doskách a uspôsobiť takmer k dokonalosti. Jeden čip s malým chladičom sa dá umiestniť kdekoľvek, zvyšok ATX (prípadne uATX) formátu ostáva na sloty, napájacie obvody a pod. Zároveň môžeme očakávať novú záplavu uATX dosiek a s príchodom 32nm procesorov Clarkdale s prekopaným grafickým jadrom aj nové odporúčania pre HTPC počítače. Na základe doterajších informácií a môjho odhadu si dovolím tvrdiť, že 32nm dvojjadrá s grafikou uspôsobenou práve pre dekóding videa budú veľkým predajným hitom. Pre ne ale budeme musieť počkať aj na základné dosky s H55 čipsetom, ktoré budú mať aj video výstupy.
Presuňme sa ale k hlavnej hviezde dneška - Gigabyte P55M-UD2...
Vzhľadom na cenu, ktorá je okolo 95€, sa dá predpovedať aj obsah balenia – teda minimálny, iba pár základných vecí pre postavenie PC. Dva S-ATA káble (jeden sa zalomeným konektorom o 90°), P-ATA kábel, krytka zadných konektorov, inštalačné DVD a manuály.
Na DVD už Gigabyte deklaruje aj podporu Windows 7, aj keď v čase písania ešte nebola finálna verzia dostupná. Výrobcovia ale majú už dlhšie k dispozícii RTM verziu, čiže svoje ovládače už pripravili.
Na disku sa nachádza tradičné rozhranie automatickej alebo manuálnej inštalácie softvéru, podľa type detegovanej dosky sa zobrazia možnosti práve pre ten ktorý model. Z doplnkového softvéru stojí za spomenutie Norton Internet Security, Kaspersky Antivirus, Corel Media One, Roxio Buzz či WinZIP.
Zaujímavejšie sú však firemné aplikácie. Tu Gigabyte predstavil novinku – tzv. Smart 6. Ide vlastne o zbierku programov spúšťaných z jedného rozhrania. Pred prvým spustením sa vytvorí heslo, ktoré sa zadáva pri niektorých aplikáciách.
SMART Quick Boot – nástroj na zrýchlenie štartovania PC. Sú tu dve možnosti nastavenia – BIOS Quick Boot a OS Quick Boot. Prvá menovaná funkcia má o niečo urýchliť detekciu hardvéru počas POST procesu, vlastným orientačným meraním som zistil prilepšenie asi o 4 sekundy. V celkovom čase cez jednu minútu to však veľký dosah nemá.
OS Quick Boot nie je nič iné, ako kombinácia úsporného režimu a hibernácie. Po aktivovaní funkcie sa pri vypínaní PC nevypne tradičným spôsobom, ale prejde do S3 režimu – vypnú sa disky, ventilátory, dáta sa držia stále v RAM ktoré sú napájané. Ak dôjde k výpadku prúdu, sú dáata z RAM zálohované aj na disku, teda po výpadku napájania a počítač štartuje ako zo stavu hibernácie.
SMART Quick Boost – je vlastne časťou Easy Tune 6, pretaktovacieho nástroja od Gigabyte. Poskytuje možnosť automatického pretaktovania, testy s Core i5 750 dopadli úspešne pre všetky tri profily. Funkcia zvyšuje frekvenciu zbernice, pričom zmení aj násobič pamätí, aby tie nemali vysokú frekvenciu. Automaticky sa pridáva aj napätie, v prvom móde ostávajú ešte zachované šetriace funkcie pre podtaktovanie CPU v stave bez záťaže.
Smart Recovery – rozhranie pre manažovanie a vytváranie záloh dát. Dáta ostávajú na skrytej partícii disku aj po jeho naformátovaní. Operačný systém vo forme kompletného obrazu si však nezazálohujete.
Smart Dual BIOS – umožňuje využívať pamäťovú kapacitu čipov BIOS-ov, ktoré sú na doske tradične dva. Vhodné napríklad pre ukladanie hesiel, aj po vymazaní z operačného systému sú stále prítomné v BIOS-e.
Po flashnutí novej verzie sa však dáta premažú. Pod Windows 7 RTM sa mi však aplikáciu spustiť nepodarilo, zrejme to opraví nová verzia. Problém bol ale asi pri zadávaní hesla, pretože spadla každá aplikácia, ktorá ho vyžadovala.
Smart Recorder – zaznamenáva časy prístupu a zmeny súborov.
Smart TimeLock – nástroj na uzamknutie prístupu k PC, bohužiaľ berie deň iba ako 8 hodinový časový úsek. Osobitne sa dá nastaviť víkend a osobitne pracovné dni.
Jednou celkom zaujímavou, a pre mnohých iste aj užitočnou funkciou, je AutoGreen. Nejde o nejaké šetrenie energie vypínaním napájacích fáz a podobne, od toho tu je Dynamic Energy Saver 2 (popis ochvíľu), ale o nástroj, ktorý po konfigurácii Bluetooth modulu s vašim telefónom dokáže automaticky prepnúť PC do úsporného režimu. Zadefinovať sa dá frekvencia, s akou sa bude kontrolovať dostupnosť vášho telefónu v dosahu, a ak sa nenájde, počítač sa prepne do Suspend/Standby režimu.
Nástroj na pretaktovanie EasyTune 6 si predstavíme v kapitole o pretaktovaní, teraz sa pozrieme na novú verziu Dynamic Energy Saver 2.
Rozhranie programu sa oproti predchádzajúcim verziám podstatne zmenilo, pribudli ale aj nové funkcie (možno až moc nápadne inšpirované konkurenciou :) ).
1- Zapnutie/vypnutie DES. DES vie pracovať aj po zatvorení programu.
2- Zobrazenie aktuálnych informácií o celkovej ušetrenej energii a aktuálnej spotrebe. 0,359W pre Core i5 750 v idle sa mi zdal „trocha“ nereálny údaj.
3- Zobrazenie počtu aktívnych napájacích fáz.
4- Zobrazenie aktívnych prvkov systému, kde sa aplikuje šetrenie energie. Ventilátory sa dajú spomaliť, CPU podvoltovať, vypínať monitor, pevný disk odpájať po určitom čase, pre čipset a RAM znižovať napätie.
5- Výber režimu šetrenia energie: 1, 2, 3 alebo Advenced
6- Zapnutie/vypnutie informačných LED diód o aktívnych napájacích fázach na základnej doske
Jednotlivé levely 1, 2 a 3 zakaždým pridajú k šetreniu nasledujúce dva komponenty a tiež znižujú v malých krokoch napájacie napätie pre procesor v záťaži, minimálny stav bol 1,072V pod záťažou v režime 3.
Voľba Advanced sprístupní pokročilejšie nastavenia, ako napríklad podtaktovanie CPU cez základnú zbernicu (rovnakú funkciu má aj konkurencia), zapnúť throttling procesora aj mimo nebezpečných teplôt (znižuje výkon, nezapínajte), nastaviť čas do vypnutia monitora a podtaktovanie grafického jadra (skutočne funguje, HD4850 OC s taktom jadra 700MHz sa v stave bez záťaže podtaktuje na 500MHz, pomocou DES2 na 350MHz). Ďalej sa dá nastaviť aj čas do odpojenia pevných diskov a zapnúť automatická regulácia ventilátorov.
A čo samotný účinok DES2 na spotrebu? Všetko dôležité v grafe:
Spotreba v stave bez záťaže sa prakticky nemenila, stále kolísala okolo 75W až 76W. V záťaži sa odrazili hlavne znížené napätia pre CPU – ušetriť sa dá nejakých 7W (cca 5%).
Už pri prvom pohľade je zrejmé, že sa jedná o dosku od Gigabyte – kombinácia modrého PCB a modro-bielych slotov je nezameniteľná a celkom podarená. Aj napriek nízkej cene pôsobí veľmi solídnym dojmom, vďačí za to asi aj použitie tradične kvalitných súčiastok – kondenzátory s elektrolytom tu nenájdete žiadne, cievky na celej doske sú s feritovým jadrom, napájacie obvody pre RAM a procesor majú MOSFET-y s nižšou hodnotou odporu v otvorenom stave, tzv. Low RDs(on).
Vzhľadom na veľkosť formátu microATX je usporiadanie komponentov výborné – všetko dôležité sa nachádza na okraji PCB. Na umiestnenie konektora pre predný audio panel sme si u Gigabyte už zvykli – ak máte kratšie káble v skrinke, budete ich musieť ťahať ponad celú šírku dosky. Zamrzí však iba jeden prídavný konektor pre ventilátor, ešte aspoň jeden a bol by som spokojný.
Na problém s rozložením prídete, keď osadíte dlhú grafickú kartu (ako napr. testovacia Gigabyte HD4580 OC), zasuniete RAM pamäte a použijete chladič typu tower (testovacia Noctua NH-U12P) – mechanizmus na vyťahovanie grafickej karty zo slotu vyžaduje zatlačenie páčky, čo sa pri takomto osadení dá len veľmi ťažko. To už je daň za malý formát – niekde sa muselo s miestom proste ušetriť.
Zadný panel ponúka doslova high-end výbavu konektormi – 10x USB 2.0, FireWire, eS-ATA (z PCH P55), Gigabit LAN, analógové a digitálne výstupy zvukovej karty (Realtek ALC888B) a kombinovaný PS2 port. Luxus.
PCI a PCIe slotov je na doske tohto formátu tradične pomenej, tentoraz konkrétne 2x PCIe x16 a dva krát PCI. PCIe sloty môžu byť nastavené v konfigurácií x16 + x4 pre zapojenie Crossfire dvoch Radeonov, doska podporu SLI nemá (predsa len – licencia od nVidie niečo stojí a cenu trebalo stlačiť čo najviac smerom dole). Škoda že Gigabyte nevyužil možnosť podelenia PCIe liniek z radiča v procesore na x8 + x8, 4 linky z čipu P55 budú určite brzdou vo výkone.
Ako som už spomínal – mechanizmus na zabezpečenie karty v PCIe slote môže byť v určitých prípadoch trocha problém.
Keďže Intel P55 už neposkytuje P-ATA rozhranie, výrobca osadil čip od firmy JMicron. Ten pridáva dva S-ATA porty a P-ATA port, na doske sú S-ATA z tohto radiča bielej farby. S-ATA z P55 čipu sú modré – štyri zahnuté o 90°, jeden kolmo na dosku (výborné napríklad pre vyvedenie S-ATA napr. na zadnú panel pomocou PCI záslepky). Šiesty S-ATA port z P55-ky slúži ako eS-ATA.
Napájacia časť pre procesor je riešená ako 4+1 fázová, chladenie tu tentoraz nenájdeme žiadne. Počas testovania a aj pri pretaktovaní to však nebol veľký problém – teploty sa držali do 60°C. Kto ale plánuje pretaktovať s vysokým napätím a na vysoké frekvencie, mal by sa obhliadnuť po vyššom modeli z ponuky na trhu. Pri napätí vyššie cez 1,3V a frekvenciách nad 4GHz už o sebe dávali napájacie fázy vedieť – so zvyšujúcou záťažou sa ozývalo tradičné „cvrlikanie“, aké je známe napríklad z obvodov grafických kariet. Pri vysokom OC už jednoducho napájanie tejto najlacnejšej dosky dostávalo „na hubu“. Čo však treba uznať, bez ujmy na zdraví :)
Jediný chladič na doske patrí P55 čipu, teploty na ňom boli aj v záťaži iba okolo 40°C.
Rozhranie BIOS-u je tradičné, ako poznáme u Gigabyte dosiek už niekoľko rokov. Veľké zmeny sa však dotkli menu M.I.T. – MB Intelligent Tweaker. Hlavne ide o logické preusporiadanie a nejaké tie nové funkcie.
Po vstupe do M.I.T. už nie sú hneď zobrazené všetky položky na nastavenia, ale len ďalšie voľby pre podmenu (nastavenie frekvencií, nastavenie napätí, atď.), zvyšok obrazovky vypĺňajú aktuálne informácie o dôležitých frekvenciách, teplotách a napätiach. Až v jednotlivých podmenu sú nastavenia pre pretaktovanie, pričom pri položkách sa zobrazujú aj aktuálne/defaultné hodnoty, takže nie je problém s pridávaním napr. napätí na prvkoch, o ktorých by sme nevedeli akú majú základnú voltáž. Páčilo sa mi aj rozdelenie položiek do skupín, napríklad v podmenu pre napätia sú jasne oddelené napätia pre CPU, pre P55 a pre pamäte.
Zaujímavou novinkou je podmenu M.I.T. Current Status – tu sú zobrazené aktuálne údaje o frekvenciách, teplotách a tiež RAM pamätiach, na jednom mieste sa tak teda dajú skontrolovať práve nastavené hodnoty.
Nechýba samozrejme ukladanie nastavení do profilov a tiež nástroj pre flash novej verzie BIOS-u, jediné čo (opäť) zamrzí, sú nedostatočné možnosti nastavenia ventilátorov – obmedzenie je iba na výber typu pripojeného ventilátora (PWM (4-pin), Voltage (3-pin)).
Celkovo je BIOS dosky P55M-UD2 vybavený hlavne na pretaktovanie vynikajúco, ak ešte Gigabyte pridá nastavenia ventilátorov na poriadnej úrovni, bude už len veľmi ťažké nachádzať nejaké chyby.
Maximálna frekvencia s procesorom Core i5 750 ktorú som dosiahol so stabilitou v Prime95 bola okolo 4100MHz, čo je veľmi pekný výsledok. Ako som už spomínal, tu už napájacie obvody dávali o sebe vedieť aj zvukovým prejavom, teda bolo zrejmé že je dosť zaťažený. V skrinke by sa však tento zvuk zaručene stratil a obvody sa neprehrievali – na MOSFET-och som nameral pri tejto frekvencii cca 60°C. Pre istotu by som ale odporúčal s touto doskou dlhodobo taktovať štvorjadrá na dajme tomu 3,6GHz, plus mínus.
Pri pokusoch o zistenie maximálnej frekvencie zbernice som znížil násobič procesora (cez program EasyTune 6, popis nižšie). Moc ďaleko som sa už ale nedostal, stabilné maximum bolo 210MHz:
Určite to nie je zlý výsledok, na rozumné pretaktovanie procesorov s dlhodobou prevádzkou 24/7 viac než postačujúce. U novej platformy aj tak už skôr platí, že viac záleží od samotného procesora ako od základnej dosky, tá by mala poskytnúť len potrebné voľby v BIOS-e.
S novou platformou Intel LGA1156 výrobcovia prišli aj s novými mechanizmami pre automatické pretaktovanie. Postupne sa pozrieme aj na to od Asus-u a MSI, dnes len v krátkosti ako to vyzerá u Gigabyte P55M-UD2.
Tu je použité automatické pretaktovanie cez tri voľby v programe EasyTune 6, pričom rovnaké voľby sú dostupné aj z rozhrania Smart 6:
Procesory Core i5 a i7 majú obrovskú rezervu pre pretaktovanie, preto maximálne automatické pretaktovanie z 2,66GHz na 3,2GHz považujem za celkom konzervatívne. Treba však uznať, že vo všetkých nastaveniach fungovalo pretaktovanie spoľahlivo a stabilne. Kto sa nechce hrabať v BIOS-e, stačí mu kliknúť a reštartovať – potrebné nastavenia sa uložia a procesor už nabehne na zvýšenej frekvencii. Pri režime „Faster“ ešte dokonca ostávajú zachované aj šetriace funkcie podtaktovania procesora, pri vyšších už sú vypnuté (aj keď procesor by to určite zvládal).
Gigabyte dodáva k doske aj svoj pretaktovací nástroj EasyTune 6, rozhranie je nám už známe z predchádzajúcich recenzií, a Gigabyte má u mňa tradičné plus za rozhranie a funkčnosť. Zobrazujú sa dôležité informácie o procesore, pamätiach a napätiach, meniť možno ručne väčšinu dôležitých parametrov, vrátane násobičov procesora. Potešia široké možnosti nastavenia napätí a tiež možnosť pretaktovania grafickej karty.
Priznám sa, mám rád testovanie lacných základných dosiek. Jedna vec je, že človek nestrávi polovicu času iba skúšaním všemožných funkcií a vychytávok ale môže sa sústrediť iba na samotnú dosku, druhá vec, že na tých najdrahších modeloch sa väčšinou ťažko hľadajú nejaké vážne chyby, a nebyť ceny, odporučiť by sa dala každá. Keď ale narazím na lacný produkt, ktorý na svoju cenu výborné kvality, mám väčšiu radosť ho odporučiť.
Jedným takým produktom je aj dnes testovaná Gigabyte P55MUD2. V podstate ide (takmer) o najlacnejšiu dosku pre nové Intel procesory, pričom v malom formáte ponúka plnohodnotnú hardvérovú výbavu a kvalitné spracovanie. BIOS je veľmi podarený a na pretaktovanie nebude chýbať snáď nič, aj samotné pretaktovanie dopadlo solídne. Nebyť pár drobností, akým je napríklad stiesnený priestor medzi PCIexpress slotom, socketom a pamäťami, či absenciou viacerých konektorov pre ventilátory, ktoré by sa tiež dali aspoň trocha ručne regulovať, dalo by sa hovoriť takmer o ideálnej doske. Absenciu podpory SLI či „normálneho“ x8 + x8 Crossfire režimu nepovažujem za nedostatok, aspoň nie pri tejto kategórii (cenovej).
Keď sa ale zamyslím nad pozíciou akú má mať doska na trhu teraz, mám určité pochybnosti. Schválne píšem teraz. Najlacnejší procesor pre socket LGA1156 je dnes štvorjadrový Core i5 750 za nejakých 170€, a ten kto investuje takúto sumu do procesora, zvyčajne uvažuje aj nad niečím drahším ako je doska za 90€. Oveľa príťažlivejšia sa mi zdá kombinácia P55M-UD2 s niektorým procesorom, ktorý Intel ešte len pripravuje na začiatok roka 2010 – teda dvojjadrové Core i5/i3/Pentium. S 32nm high-k výrobou budú tieto čipy zrejme jedny z najúspornejších riešení na trhu, spolu s touto doskou, ktorá má tiež nízku spotrebu (a celkom účinný Dynamic Energy Saver 2) a nejakým tým Radeon-om HD5770 to vyzerá na zaujímavú kombináciu :-).
Vzhľadom na cenu a ponúkané funkcie udeľujem základnej doske Gigabyte P55M-UD2 ocenenie za výborný pomer ceny a výkonu:
Za zapožičanie základnej dosky P55M-UD2 a poskytnutie napájacieho zdroja a grafickej karty do testu ďakujem spoločnosti Gigabyte. Za zapožičanie procesora Core i5 750 ďakujem spoločnosti Intel. DDR3 2000MHz pamäte poskytla spoločnosť Kingston. Chladič NH-U12Pposkytla firma Noctua.
Intel P55
Architektúrou Lynnfield procesorov a celej platforme sa budeme venovať v neskoršom článku, momentálne ešte prebiehajú testy niektorých funkcií a pod. V krátkosti si však zhrnieme, čo sa zmení na základných doskách pre nový socket od Intel-u.Intel pokračuje vo svojom pláne postupnej integrácie väčšiny súčastí priamo na čip procesora, po pamäťovom radiči (Nehalem) teraz pribúda v jadre aj PCIexpress radič. Z funkcionality čipsetu tak ubudla ďalšia dôležitá položka a v podstate už neostalo veľa, čo by mal čip na základnej doske obhospodarovať. Zrejmé to je už z pohľadu na blokové schémy systému s čipsetom Intel X58 verzus nový Intel P55:
Z dvoch čipov na LGA1366 doske ostal na novej LGA1156 platforme iba jeden. Keďže sa PCiexpress radič presunul do procesora, nie je nutné žiadne vysokorýchlostné prepojenie medzi CPU a čipom na doske – QPI nahradila zbernica DMI s priepustnosťou viac ako 10x nižšou. Intel P55 sa niekedy aj „urážlivo“ nazýva ako ICH10,5, pretože sa vlastne jedná iba o južný mostík – zabezpečuje USB, S-ATA, LAN a prídavnú PCIexpress konektivitu pre periférne zariadenia. Oproti ICH10R má P55 v podstate iba dva USB porty navyše (celkovo 14) a dve PCiexpress linky k dobru (celkovo 8).
Intel P55 PCH (PCH = Platform Controller Hub) je vyrábaný 65nm procesom, rovnako ako napríklad Intel P45. Jeho udávané TDP je skutočne nízke – chladiče musia uchladiť iba niečo málo pod 5W, v stave bez záťaže necelé 2W. Jeho nápájacie napätie je 1,05V.
Je jasné, že na doskách už nebudú nutné žiadne monštruózne hliníkové pasívy spájané pomocou heat-pipe. Výrobcovia sa však tohto určite nevzdajú u vyšších, drahších modelov, a to už len z jediného dôvodu – viac kovu vyzerá jednoducho „výkonnejšie“. Potvrdil to aj zástupca firmy výrobcu základných dosiek – užívatelia si stále myslia, že ak je nejaký čip „žravý“ a má chladič, bude aj výkonný. Nečudujte sa preto ak narazíte na dosky, ktoré chladia aj prídavné S-ATA radiče.
Dámy a páni, Intel P55 PCH:
To je všetko, viac kovu pre chladenie na základných doskách netreba.
Že to nevyzerá „sexi“? To nevadí, výkon je vynikajúci a zahrievanie minimálne.
Vďaka nutnosti osadiť iba jeden jediný čip a aj to ešte taký, ktorý ma minimálne nároky na chladenie, umožňuje výrobcom vyhrať sa s rozložením komponentov na svojich doskách a uspôsobiť takmer k dokonalosti. Jeden čip s malým chladičom sa dá umiestniť kdekoľvek, zvyšok ATX (prípadne uATX) formátu ostáva na sloty, napájacie obvody a pod. Zároveň môžeme očakávať novú záplavu uATX dosiek a s príchodom 32nm procesorov Clarkdale s prekopaným grafickým jadrom aj nové odporúčania pre HTPC počítače. Na základe doterajších informácií a môjho odhadu si dovolím tvrdiť, že 32nm dvojjadrá s grafikou uspôsobenou práve pre dekóding videa budú veľkým predajným hitom. Pre ne ale budeme musieť počkať aj na základné dosky s H55 čipsetom, ktoré budú mať aj video výstupy.
Presuňme sa ale k hlavnej hviezde dneška - Gigabyte P55M-UD2...
Balenie, dodávaný softvér, špecifikácie
Vzhľadom na rozmery sa dal formát balenia očakávať – štvorcová škatuľa s tradičným dizajnom Gigabyte dosiek. Nič výstredné.
Vzhľadom na cenu, ktorá je okolo 95€, sa dá predpovedať aj obsah balenia – teda minimálny, iba pár základných vecí pre postavenie PC. Dva S-ATA káble (jeden sa zalomeným konektorom o 90°), P-ATA kábel, krytka zadných konektorov, inštalačné DVD a manuály.
Na DVD už Gigabyte deklaruje aj podporu Windows 7, aj keď v čase písania ešte nebola finálna verzia dostupná. Výrobcovia ale majú už dlhšie k dispozícii RTM verziu, čiže svoje ovládače už pripravili.
Na disku sa nachádza tradičné rozhranie automatickej alebo manuálnej inštalácie softvéru, podľa type detegovanej dosky sa zobrazia možnosti práve pre ten ktorý model. Z doplnkového softvéru stojí za spomenutie Norton Internet Security, Kaspersky Antivirus, Corel Media One, Roxio Buzz či WinZIP.
Zaujímavejšie sú však firemné aplikácie. Tu Gigabyte predstavil novinku – tzv. Smart 6. Ide vlastne o zbierku programov spúšťaných z jedného rozhrania. Pred prvým spustením sa vytvorí heslo, ktoré sa zadáva pri niektorých aplikáciách.
SMART Quick Boot – nástroj na zrýchlenie štartovania PC. Sú tu dve možnosti nastavenia – BIOS Quick Boot a OS Quick Boot. Prvá menovaná funkcia má o niečo urýchliť detekciu hardvéru počas POST procesu, vlastným orientačným meraním som zistil prilepšenie asi o 4 sekundy. V celkovom čase cez jednu minútu to však veľký dosah nemá.
OS Quick Boot nie je nič iné, ako kombinácia úsporného režimu a hibernácie. Po aktivovaní funkcie sa pri vypínaní PC nevypne tradičným spôsobom, ale prejde do S3 režimu – vypnú sa disky, ventilátory, dáta sa držia stále v RAM ktoré sú napájané. Ak dôjde k výpadku prúdu, sú dáata z RAM zálohované aj na disku, teda po výpadku napájania a počítač štartuje ako zo stavu hibernácie.
SMART Quick Boost – je vlastne časťou Easy Tune 6, pretaktovacieho nástroja od Gigabyte. Poskytuje možnosť automatického pretaktovania, testy s Core i5 750 dopadli úspešne pre všetky tri profily. Funkcia zvyšuje frekvenciu zbernice, pričom zmení aj násobič pamätí, aby tie nemali vysokú frekvenciu. Automaticky sa pridáva aj napätie, v prvom móde ostávajú ešte zachované šetriace funkcie pre podtaktovanie CPU v stave bez záťaže.
Smart Recovery – rozhranie pre manažovanie a vytváranie záloh dát. Dáta ostávajú na skrytej partícii disku aj po jeho naformátovaní. Operačný systém vo forme kompletného obrazu si však nezazálohujete.
Smart Dual BIOS – umožňuje využívať pamäťovú kapacitu čipov BIOS-ov, ktoré sú na doske tradične dva. Vhodné napríklad pre ukladanie hesiel, aj po vymazaní z operačného systému sú stále prítomné v BIOS-e.
Po flashnutí novej verzie sa však dáta premažú. Pod Windows 7 RTM sa mi však aplikáciu spustiť nepodarilo, zrejme to opraví nová verzia. Problém bol ale asi pri zadávaní hesla, pretože spadla každá aplikácia, ktorá ho vyžadovala.
Smart Recorder – zaznamenáva časy prístupu a zmeny súborov.
Smart TimeLock – nástroj na uzamknutie prístupu k PC, bohužiaľ berie deň iba ako 8 hodinový časový úsek. Osobitne sa dá nastaviť víkend a osobitne pracovné dni.
Jednou celkom zaujímavou, a pre mnohých iste aj užitočnou funkciou, je AutoGreen. Nejde o nejaké šetrenie energie vypínaním napájacích fáz a podobne, od toho tu je Dynamic Energy Saver 2 (popis ochvíľu), ale o nástroj, ktorý po konfigurácii Bluetooth modulu s vašim telefónom dokáže automaticky prepnúť PC do úsporného režimu. Zadefinovať sa dá frekvencia, s akou sa bude kontrolovať dostupnosť vášho telefónu v dosahu, a ak sa nenájde, počítač sa prepne do Suspend/Standby režimu.
Nástroj na pretaktovanie EasyTune 6 si predstavíme v kapitole o pretaktovaní, teraz sa pozrieme na novú verziu Dynamic Energy Saver 2.
Rozhranie programu sa oproti predchádzajúcim verziám podstatne zmenilo, pribudli ale aj nové funkcie (možno až moc nápadne inšpirované konkurenciou :) ).
1- Zapnutie/vypnutie DES. DES vie pracovať aj po zatvorení programu.
2- Zobrazenie aktuálnych informácií o celkovej ušetrenej energii a aktuálnej spotrebe. 0,359W pre Core i5 750 v idle sa mi zdal „trocha“ nereálny údaj.
3- Zobrazenie počtu aktívnych napájacích fáz.
4- Zobrazenie aktívnych prvkov systému, kde sa aplikuje šetrenie energie. Ventilátory sa dajú spomaliť, CPU podvoltovať, vypínať monitor, pevný disk odpájať po určitom čase, pre čipset a RAM znižovať napätie.
5- Výber režimu šetrenia energie: 1, 2, 3 alebo Advenced
6- Zapnutie/vypnutie informačných LED diód o aktívnych napájacích fázach na základnej doske
Jednotlivé levely 1, 2 a 3 zakaždým pridajú k šetreniu nasledujúce dva komponenty a tiež znižujú v malých krokoch napájacie napätie pre procesor v záťaži, minimálny stav bol 1,072V pod záťažou v režime 3.
Voľba Advanced sprístupní pokročilejšie nastavenia, ako napríklad podtaktovanie CPU cez základnú zbernicu (rovnakú funkciu má aj konkurencia), zapnúť throttling procesora aj mimo nebezpečných teplôt (znižuje výkon, nezapínajte), nastaviť čas do vypnutia monitora a podtaktovanie grafického jadra (skutočne funguje, HD4850 OC s taktom jadra 700MHz sa v stave bez záťaže podtaktuje na 500MHz, pomocou DES2 na 350MHz). Ďalej sa dá nastaviť aj čas do odpojenia pevných diskov a zapnúť automatická regulácia ventilátorov.
A čo samotný účinok DES2 na spotrebu? Všetko dôležité v grafe:
Spotreba v stave bez záťaže sa prakticky nemenila, stále kolísala okolo 75W až 76W. V záťaži sa odrazili hlavne znížené napätia pre CPU – ušetriť sa dá nejakých 7W (cca 5%).
Základná doska
Už pri prvom pohľade je zrejmé, že sa jedná o dosku od Gigabyte – kombinácia modrého PCB a modro-bielych slotov je nezameniteľná a celkom podarená. Aj napriek nízkej cene pôsobí veľmi solídnym dojmom, vďačí za to asi aj použitie tradične kvalitných súčiastok – kondenzátory s elektrolytom tu nenájdete žiadne, cievky na celej doske sú s feritovým jadrom, napájacie obvody pre RAM a procesor majú MOSFET-y s nižšou hodnotou odporu v otvorenom stave, tzv. Low RDs(on).
Vzhľadom na veľkosť formátu microATX je usporiadanie komponentov výborné – všetko dôležité sa nachádza na okraji PCB. Na umiestnenie konektora pre predný audio panel sme si u Gigabyte už zvykli – ak máte kratšie káble v skrinke, budete ich musieť ťahať ponad celú šírku dosky. Zamrzí však iba jeden prídavný konektor pre ventilátor, ešte aspoň jeden a bol by som spokojný.
Na problém s rozložením prídete, keď osadíte dlhú grafickú kartu (ako napr. testovacia Gigabyte HD4580 OC), zasuniete RAM pamäte a použijete chladič typu tower (testovacia Noctua NH-U12P) – mechanizmus na vyťahovanie grafickej karty zo slotu vyžaduje zatlačenie páčky, čo sa pri takomto osadení dá len veľmi ťažko. To už je daň za malý formát – niekde sa muselo s miestom proste ušetriť.
Zadný panel ponúka doslova high-end výbavu konektormi – 10x USB 2.0, FireWire, eS-ATA (z PCH P55), Gigabit LAN, analógové a digitálne výstupy zvukovej karty (Realtek ALC888B) a kombinovaný PS2 port. Luxus.
PCI a PCIe slotov je na doske tohto formátu tradične pomenej, tentoraz konkrétne 2x PCIe x16 a dva krát PCI. PCIe sloty môžu byť nastavené v konfigurácií x16 + x4 pre zapojenie Crossfire dvoch Radeonov, doska podporu SLI nemá (predsa len – licencia od nVidie niečo stojí a cenu trebalo stlačiť čo najviac smerom dole). Škoda že Gigabyte nevyužil možnosť podelenia PCIe liniek z radiča v procesore na x8 + x8, 4 linky z čipu P55 budú určite brzdou vo výkone.
Ako som už spomínal – mechanizmus na zabezpečenie karty v PCIe slote môže byť v určitých prípadoch trocha problém.
Keďže Intel P55 už neposkytuje P-ATA rozhranie, výrobca osadil čip od firmy JMicron. Ten pridáva dva S-ATA porty a P-ATA port, na doske sú S-ATA z tohto radiča bielej farby. S-ATA z P55 čipu sú modré – štyri zahnuté o 90°, jeden kolmo na dosku (výborné napríklad pre vyvedenie S-ATA napr. na zadnú panel pomocou PCI záslepky). Šiesty S-ATA port z P55-ky slúži ako eS-ATA.
Napájacia časť pre procesor je riešená ako 4+1 fázová, chladenie tu tentoraz nenájdeme žiadne. Počas testovania a aj pri pretaktovaní to však nebol veľký problém – teploty sa držali do 60°C. Kto ale plánuje pretaktovať s vysokým napätím a na vysoké frekvencie, mal by sa obhliadnuť po vyššom modeli z ponuky na trhu. Pri napätí vyššie cez 1,3V a frekvenciách nad 4GHz už o sebe dávali napájacie fázy vedieť – so zvyšujúcou záťažou sa ozývalo tradičné „cvrlikanie“, aké je známe napríklad z obvodov grafických kariet. Pri vysokom OC už jednoducho napájanie tejto najlacnejšej dosky dostávalo „na hubu“. Čo však treba uznať, bez ujmy na zdraví :)
Jediný chladič na doske patrí P55 čipu, teploty na ňom boli aj v záťaži iba okolo 40°C.
BIOS
Gigabyte pristúpil pri tvorbe BIOS-u k známemu kroku – aj pre najlacnejšiu dosku z ponuky aplikoval v podstate rovnaký, ako je v high-end modeloch. Vďaka tomu má aj P55M-UD2 naozaj „vymakané“ možnosti, hlavne čo sa pretaktovania týka. Na základnú dosku tejto triedy je to veľké plus.Rozhranie BIOS-u je tradičné, ako poznáme u Gigabyte dosiek už niekoľko rokov. Veľké zmeny sa však dotkli menu M.I.T. – MB Intelligent Tweaker. Hlavne ide o logické preusporiadanie a nejaké tie nové funkcie.
Po vstupe do M.I.T. už nie sú hneď zobrazené všetky položky na nastavenia, ale len ďalšie voľby pre podmenu (nastavenie frekvencií, nastavenie napätí, atď.), zvyšok obrazovky vypĺňajú aktuálne informácie o dôležitých frekvenciách, teplotách a napätiach. Až v jednotlivých podmenu sú nastavenia pre pretaktovanie, pričom pri položkách sa zobrazujú aj aktuálne/defaultné hodnoty, takže nie je problém s pridávaním napr. napätí na prvkoch, o ktorých by sme nevedeli akú majú základnú voltáž. Páčilo sa mi aj rozdelenie položiek do skupín, napríklad v podmenu pre napätia sú jasne oddelené napätia pre CPU, pre P55 a pre pamäte.
Zaujímavou novinkou je podmenu M.I.T. Current Status – tu sú zobrazené aktuálne údaje o frekvenciách, teplotách a tiež RAM pamätiach, na jednom mieste sa tak teda dajú skontrolovať práve nastavené hodnoty.
Nechýba samozrejme ukladanie nastavení do profilov a tiež nástroj pre flash novej verzie BIOS-u, jediné čo (opäť) zamrzí, sú nedostatočné možnosti nastavenia ventilátorov – obmedzenie je iba na výber typu pripojeného ventilátora (PWM (4-pin), Voltage (3-pin)).
Celkovo je BIOS dosky P55M-UD2 vybavený hlavne na pretaktovanie vynikajúco, ak ešte Gigabyte pridá nastavenia ventilátorov na poriadnej úrovni, bude už len veľmi ťažké nachádzať nejaké chyby.
Pretaktovanie
Keď si zoradíte ponuke základných dosiek pre Intel LGA1156 podľa ceny, ocitne sa P55M-UD2 od Gigabyte na tom lacnom konci. Zvyčajne to býva tak, že od takýchto modelov sa veľ a pretaktovania a srandy neočakáva, o to väčšie je však (príjemné) prekvapenie, keď je to naopak. Predzvesťou dobrých výsledkov je už samotný BIOS, v skutočnosti som sa s pretaktovaním zastavil iba kvôli silnejúcemu zvukovému prejavu cievok z napájacieho obvodu procesora – pri vysokých napätiach a frekvenciách už o sebe dával vedieť. Riskovať som ale moc nechcel, preto „len“ takéto stabilné výsledky:Maximálna frekvencia s procesorom Core i5 750 ktorú som dosiahol so stabilitou v Prime95 bola okolo 4100MHz, čo je veľmi pekný výsledok. Ako som už spomínal, tu už napájacie obvody dávali o sebe vedieť aj zvukovým prejavom, teda bolo zrejmé že je dosť zaťažený. V skrinke by sa však tento zvuk zaručene stratil a obvody sa neprehrievali – na MOSFET-och som nameral pri tejto frekvencii cca 60°C. Pre istotu by som ale odporúčal s touto doskou dlhodobo taktovať štvorjadrá na dajme tomu 3,6GHz, plus mínus.
Pri pokusoch o zistenie maximálnej frekvencie zbernice som znížil násobič procesora (cez program EasyTune 6, popis nižšie). Moc ďaleko som sa už ale nedostal, stabilné maximum bolo 210MHz:
Určite to nie je zlý výsledok, na rozumné pretaktovanie procesorov s dlhodobou prevádzkou 24/7 viac než postačujúce. U novej platformy aj tak už skôr platí, že viac záleží od samotného procesora ako od základnej dosky, tá by mala poskytnúť len potrebné voľby v BIOS-e.
S novou platformou Intel LGA1156 výrobcovia prišli aj s novými mechanizmami pre automatické pretaktovanie. Postupne sa pozrieme aj na to od Asus-u a MSI, dnes len v krátkosti ako to vyzerá u Gigabyte P55M-UD2.
Tu je použité automatické pretaktovanie cez tri voľby v programe EasyTune 6, pričom rovnaké voľby sú dostupné aj z rozhrania Smart 6:
Procesory Core i5 a i7 majú obrovskú rezervu pre pretaktovanie, preto maximálne automatické pretaktovanie z 2,66GHz na 3,2GHz považujem za celkom konzervatívne. Treba však uznať, že vo všetkých nastaveniach fungovalo pretaktovanie spoľahlivo a stabilne. Kto sa nechce hrabať v BIOS-e, stačí mu kliknúť a reštartovať – potrebné nastavenia sa uložia a procesor už nabehne na zvýšenej frekvencii. Pri režime „Faster“ ešte dokonca ostávajú zachované aj šetriace funkcie podtaktovania procesora, pri vyšších už sú vypnuté (aj keď procesor by to určite zvládal).
Gigabyte dodáva k doske aj svoj pretaktovací nástroj EasyTune 6, rozhranie je nám už známe z predchádzajúcich recenzií, a Gigabyte má u mňa tradičné plus za rozhranie a funkčnosť. Zobrazujú sa dôležité informácie o procesore, pamätiach a napätiach, meniť možno ručne väčšinu dôležitých parametrov, vrátane násobičov procesora. Potešia široké možnosti nastavenia napätí a tiež možnosť pretaktovania grafickej karty.
Záver
Tabuľky výkonu v benchmarkoch a testy rozhraní si necháme na najbližšiu recenziu P55 dosiek, kde už bude možné výsledky porovnať, zatiaľ môžem len povedať, že Gigabyte P55M-UD2 sa v ničom nevymyká priemeru výsledkov, ktoré som nameral doteraz (pripravujem recenziu dosky od Intel-u a od Asus). Jediné čo je viac odlišné je spotreba – tá je zatiaľ suverénne najnižšia, oproti napr. Asus Maximus III Gene spotrebuje s procesorom Core i5 750 táto Gigabyte až o 8W menej v stave bez záťaže, resp. 20W pod záťažou. Trocha menšie rozdiely sú oproti Intel DP55KG. Pripisujem to hlavne jednoduchšiemu dizajnu napájacích obvodov.Priznám sa, mám rád testovanie lacných základných dosiek. Jedna vec je, že človek nestrávi polovicu času iba skúšaním všemožných funkcií a vychytávok ale môže sa sústrediť iba na samotnú dosku, druhá vec, že na tých najdrahších modeloch sa väčšinou ťažko hľadajú nejaké vážne chyby, a nebyť ceny, odporučiť by sa dala každá. Keď ale narazím na lacný produkt, ktorý na svoju cenu výborné kvality, mám väčšiu radosť ho odporučiť.
Jedným takým produktom je aj dnes testovaná Gigabyte P55MUD2. V podstate ide (takmer) o najlacnejšiu dosku pre nové Intel procesory, pričom v malom formáte ponúka plnohodnotnú hardvérovú výbavu a kvalitné spracovanie. BIOS je veľmi podarený a na pretaktovanie nebude chýbať snáď nič, aj samotné pretaktovanie dopadlo solídne. Nebyť pár drobností, akým je napríklad stiesnený priestor medzi PCIexpress slotom, socketom a pamäťami, či absenciou viacerých konektorov pre ventilátory, ktoré by sa tiež dali aspoň trocha ručne regulovať, dalo by sa hovoriť takmer o ideálnej doske. Absenciu podpory SLI či „normálneho“ x8 + x8 Crossfire režimu nepovažujem za nedostatok, aspoň nie pri tejto kategórii (cenovej).
Keď sa ale zamyslím nad pozíciou akú má mať doska na trhu teraz, mám určité pochybnosti. Schválne píšem teraz. Najlacnejší procesor pre socket LGA1156 je dnes štvorjadrový Core i5 750 za nejakých 170€, a ten kto investuje takúto sumu do procesora, zvyčajne uvažuje aj nad niečím drahším ako je doska za 90€. Oveľa príťažlivejšia sa mi zdá kombinácia P55M-UD2 s niektorým procesorom, ktorý Intel ešte len pripravuje na začiatok roka 2010 – teda dvojjadrové Core i5/i3/Pentium. S 32nm high-k výrobou budú tieto čipy zrejme jedny z najúspornejších riešení na trhu, spolu s touto doskou, ktorá má tiež nízku spotrebu (a celkom účinný Dynamic Energy Saver 2) a nejakým tým Radeon-om HD5770 to vyzerá na zaujímavú kombináciu :-).
Vzhľadom na cenu a ponúkané funkcie udeľujem základnej doske Gigabyte P55M-UD2 ocenenie za výborný pomer ceny a výkonu:
Za zapožičanie základnej dosky P55M-UD2 a poskytnutie napájacieho zdroja a grafickej karty do testu ďakujem spoločnosti Gigabyte. Za zapožičanie procesora Core i5 750 ďakujem spoločnosti Intel. DDR3 2000MHz pamäte poskytla spoločnosť Kingston. Chladič NH-U12Pposkytla firma Noctua.
canopus
AmOK
canopus
AmOK
canopus
AmOK
canopus